Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/756/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa O. C. Q., s.r.o., so sídlom X., K. 74XX/XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária M. E., s.r.o., so sídlom B., P. 9, D.: XX XXX XXX, proti odporcovi D. A., bytom K., U. 3, zastúpenému F.. K. B., advokátom so sídlom I., V. 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Q., X. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného P.. P. A., advokátom so sídlom v C. U., Z.. P. T. 1, o zaplatenie 1.434,27 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. septembra 2014, č.k. -55, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 95,29 Eur, na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie M. E., s.r.o., so sídlom B., P. 9, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.434,27 Eur a náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 86 Eur a v trovách právneho zastúpenia 285,32 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že v posudzovanej veci nebolo sporu o tom, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru dňa 30.11.2001, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi poskytol revolvingový úver s výškou úverového rámca 995,82 Eur a výškou pravidelnej mesačnej splátky 39,83 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, vždy k 20. dňu v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové podmienky, ktoré podrobnejšie upravovali vzťah medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Podľa tvrdení navrhovateľa sa ale odporca dostal s plnením dlhu zo zmluvy o úvere do omeškania, pričom mu vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu, skladajúcu sa z istiny, úrokov, zmluvnej pokuty a poplatkov, ktoré presne špecifikoval.

Uvedené tvrdenia navrhovateľa možno považovať za dostatočné pre právnu kvalifikáciu vymedzeného skutku, a preto súd námietku nezrozumiteľnosti návrhu zo strany odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu podpisu zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 30.11.2001.

Nakoľko odporca vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní najskôr s touto otázkou.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi navrhovateľom (ako veriteľom) a odporcom (ako dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého navrhovateľovi vznikla povinnosť poskytnúť odporcovi úver formou revolvingu a odporcovi povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obch. zák.. Odporca akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal.

Súd ďalej zmluvu o revolvingovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.

Zmluva zo dňa 30.11.2001 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Odporca zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov.

Súd prvého stupňa na spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Obč. zák. o premlčaní, ktoré sú v danej konkrétnej veci pre odporcu - spotrebiteľa nepochybne výhodnejšie.

Posúdiac prejednávanú vec podľa citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že námietka premlčania odporcu nie je dôvodná. Zo splátkového kalendára vyplýva, že odporca neplnil svoje povinnosti zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru riadne, navrhovateľ oprávnene, v súlade s bodom § 2 hlavy 8 Úverových podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere, vyhlásil ku dňu 28.07.2011 splatnosť celého dlhu odporcu. Týmto dňom potom nastala zročnosť dlhu ako celku. Navrhovateľ mohol svoj nárok na úhradu celého dlhu uplatniť na súde prvýkrát dňa 29.07.2011, od ktorého dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba podľa , (od 29.07.2011 do 29.07.2014). Pretože navrhovateľ podal návrh na súd dňa 03.09.2013, t.j. v rámci plynutia premlčacej doby, námietka premlčania zo strany odporcu nebola dôvodná.

Odporca akceptoval jednotlivé ustanovenia zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Odporca od navrhovateľa čerpal sumu spolu 8 685,13 Eur a v dojednaných splátkach zaplatil len sumu 7 250,86 Eur, ktorá pozostáva z istiny úveru 1 385,60 Eur a z úroku 48,67 Eur. Vychádzajúc z uvedeného dospel potom súd k záveru, že navrhovateľ sa nedomáha ničoho iného, než na čo má právo zo zmluvy uzavretej v súlade so zákonom. Preto nezostávalo súdu nič iné, ako žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Odporca v konaní vykonal započítací úkon vo vzťahu k podľa neho neoprávnene účtovaným zmluvným pokutám, poplatkom a iným sankčným plneniam.

Zo splátkového kalendára vyplýva, že odporca celkovo na zmluvné pokuty počas trvania celého záväzkového vzťahu uhradil sumu 104,29 Eur a na poplatky sumu 254,46 Eur. Vzhľadom k výške uplatneného žalobného nároku 1.434,27 Eur, považoval súd predmetný prejav vôle odporcu za kompenzačnú námietku.

Hoci uvedené nebolo predmetom tohto konania, s ohľadom na započítanie zo strany odporcu sa súd musel zaoberať oprávnenosťou účtovania zmluvných pokút a poplatkov zo strany navrhovateľa počas trvania zmluvného vzťahu.

Pokiaľ odporca namietal neprijateľnosť zmluvných dojednaní o zmluvnej pokute, súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. Zmluvné strany si v hlave 9 § 2 Úverových podmienok, ktoré boli preukázateľne súčasťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru dojednali jednak zmluvný úrok z oneskorenia vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia a jednak jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v oneskorení. Nárok navrhovateľa na "zmluvný úrok z oneskorenia" súd z hľadiska jeho obsahu posúdil taktiež ako nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko uvedený pojem "zmluvný úrok z oneskorenia" slovenský právny poriadok nepozná.

Úverové podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30.11.2001, v ktorých si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvných povinností, majú charakter formuláru, ktorého znenie odporca nemohol ovplyvniť, nakoľko bol pripravený už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Z úradnej činnosti súdu je totiž známe, že navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom obdobných štandardných formulárových zmlúv, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah takejto zmluvy, teda i dojednanie o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom nemôže ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 2 Obč. zák.. Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom individuálne nevyjednal, táto je obdobná vo veľkom počte formulárových zmlúv.

Napriek uvedenému súd konštatoval, že zmluvné dojednanie, týkajúce sa zmluvnej pokuty, nepredstavuje v tomto prípade neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu. Súd nespochybňuje možnosť aplikácie i význam zmluvnej pokuty v spotrebiteľských vzťahoch, musí však ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok. Zmluvná pokuta v dojednanej výške jednak 0,08 % denne, t.j. 29,20 % ročne a jednak jednorazovo 8 % z dlžnej sumy, nie je podľa názoru súdu neprimeraná, nespôsobuje neprimeranú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech odporcu i s prihliadnutím na pomerne značnú výšku úverového rámca, poskytnutého navrhovateľom odporcovi (najprv 995,82 Eur, neskôr 1 493,73 Eur) ako i na fakt, že zo strany odporcu nebola poskytnutá iná forma zabezpečenia jeho záväzku. Navrhovateľ pri uplatňovaní zmluvnej pokuty nepostupoval nekalo, splátku úveru odporcu započítal vždy i na úhradu zmluvnej pokuty, čo znemožnilo jej neúnosné navyšovanie, pričom si od odporcu nikdy neuplatnil a ani v žalobnom návrhu neuplatňuje zákonný úrok z omeškania. Zo splátkového kalendára ďalej vyplýva, že odporcovi boli počas celého trvania zmluvného vzťahu vyúčtované zmluvné pokuty v celkovej výške 123,59 Eur, ktorá suma vo vzťahu k dlžnej sume 1.434,27 Eur nie je neprimeraná (predstavuje ani nie 1/10-inu dlžnej sumy). Súd konštatoval, že navrhovateľ potom postupoval správne, keď plnenia odporcu započítal čiastočne i na plnenie zmluvnej pokuty, na ktorej zaplatenie mu vznikol nárok.

Taktiež pokiaľ ide o poplatky za výbery z bankomatu 1,99 Eur za každý výber a poplatky za výpis z úverového účtu 0,66 Eur za každý výpis, na ich platenie sa odporca zaviazal podpisom zmluvy (hlava 6 § 7 Úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) a podľa názoru súdu nejde o neprimerané poplatky, za ktoré naviac navrhovateľ poskytol odporcovi istú formu protiplnenia (výpis z účtu, možnosť platiť kartou nielen bezhotovostným stykom, ale i formou výberu peňažných prostriedkov v hotovosti), a teda tieto poplatky neboli navrhovateľom na ťarchu odporcu účtované nedôvodne.

Pokiaľ odporca spochybnil iné sankčné plnenia, z obsahu návrhu, zmluvy a zo splátkového kalendára je zrejmé, že navrhovateľ si iné plnenia okrem istiny, úroku, zmluvnej pokuty a poplatkov od odporcu neuplatňuje, a teda námietka odporcu je v tomto smere absolútne nedôvodná.

Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že započítací prejav vôle zo strany odporcu nebol dôvodný a súd naň nemohol prihliadnuť.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 86 Eur a v trovách právneho zastúpenia 285,32 Eur podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby, a to príprava a

prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), podanie návrhu a vyjadrenie zo dňa 18.08.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky) á 71,37 Eur, 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur a DPH 47,55 Eur.

Súd zaviazal odporcu, aby náhradu trov konania poukázal na účet právneho zástupcu navrhovateľa podľa .

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie odporca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa ustanovenia , . V odvolaní namietal, že navrhovateľ v konaní nepreukázal tú skutočnosť že by mal byť skutočne odporca povinný uhradiť požadovanú sumu, nakoľko ako poukazoval aj vo svojom vyjadrení, navrhovateľom predložené listinné dôkazy boli podľa jeho názoru nezrozumiteľné a neprehľadné, a z toho dôvodu nemohol zvoliť ani vhodnú procesnú obranu na jednej strane, na strane druhej je z tohto dôvodu podľa jeho názoru napádaný rozsudok nepreskúmateľný. Taktiež, nakoľko išlo o spotrebiteľskú zmluvu, súd nedostatočne vyhodnotil ustanovenia zmluvy, ktoré zakladali neprijateľné obchodné podmienky, a to sankčný úrok, úrok z omeškania, penále a iné sankčné mechanizmy vyskytujúce sa tak v zmluve, ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach, ku ktorým on zákonným spôsobom nepristúpil. Aj v tomto ohľade mala byť vznesená kompenzačná námietka odporcu posudzovaná vo väčšom rozsahu, než tak učinil súd.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že obsahovo totožné vyjadrenie podal právny zástupca odporcu aj vo vyjadrení k návrhu zo dňa 23.6.2014. Na predmetné vyjadrenie reagoval navrhovateľ v podaní zo dňa 18.8.2014, pričom súd sa v rámci dokazovania výslovne vysporiadal so všetkými skutočnosťami namietanými právnym zástupcom odporcu. Vzhľadom na uvedené zopakoval, že nesúhlasí s tvrdením, že návrh je nezrozumiteľný, naopak, má za to, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 26.8.2013 a tiež z podania zo dňa 21.10.2013 je jasne zrejmý jeho nárok, ktorý je v týchto podaniach aj podrobne špecifikovaný. Uvedené potvrdil vo svojom rozhodnutí i prvostupňový súd. Rovnako tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že súd nedostatočne vyhodnotil neprijateľnosť zmluvných podmienok nie je dôvodné, keďže z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa súd veľmi podrobne a individuálne zaberal viacerými nárokmi (zmluvná pokuta, poplatky za výbery z bankomatu a za výpis z účtu) aj s ohľadom na ich primeranosť a neprijateľnosť v zmysle príslušných právnych ustanovení upravujúcich neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských úverových zmluvách.

Krajský súd ako súd odvolací podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa preskúmal vec, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť. Pričom v nadväznosti na ust. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval za správny. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 434,27 Eur.

V prejednávanej veci mal aj odvolací súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru dňa 30.11.2001, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi poskytol revolvingový úver s výškou úverového rámca 995,82 Eur a výškou pravidelnej mesačnej splátky 39,83 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, vždy k 20. dňu v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové podmienky, ktoré podrobnejšie upravovali vzťah medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Odporca sa dostal s plnením dlhu zo zmluvy o úvere do omeškania, pričom mu vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu, skladajúcu sa z istiny, úrokov, zmluvnej pokuty a poplatkov, ktoré navrhovateľ presne špecifikoval.

Čo sa týka námietky odporcu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal tú skutočnosť že by mal byť skutočne povinný uhradiť mu požadovanú sumu, nakoľko navrhovateľom predložené listinné dôkazy sú nezrozumiteľné a neprehľadné, odvolací súd uvádza, že tvrdenia navrhovateľa ako i ním predložené dôkazy boli dostatočné pre právnu kvalifikáciu vymedzeného skutku, a preto súd prvého stupňa správne námietku nezrozumiteľnosti návrhu zo strany odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

Súd prvého stupňa ďalej správne vec právne posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu podpisu zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 30.11.2001 a správne dospel k záveru, že medzi navrhovateľom (ako veriteľom) a odporcom (ako dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa a nasl. Obch. zák.. pričom správne ďalej zmluvu o revolvingovom úvere vyhodnotil i ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch.

Ďalej mal aj odvolací súd za preukázané, že odporca akceptoval jednotlivé ustanovenia zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Vychádzajúc z uvedeného dospel potom aj odvolací súd k záveru, že navrhovateľ sa nedomáha ničoho iného, než na čo má právo zo zmluvy uzavretej v súlade so zákonom, a preto súd prvého stupňa správne návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Čo sa týka odporcom v konaní vykonaného započítacieho úkonu vo vzťahu k podľa neho neoprávnene účtovaným zmluvným pokutám, poplatkom a iným sankčným plneniam, odvolací súd mal taktiež zo splátkového kalendára za preukázané, že odporca celkovo na zmluvné pokuty počas trvania celého záväzkového vzťahu uhradil sumu 104,29 Eur a na poplatky sumu 254,46 Eur. Vzhľadom k výške uplatneného žalobného nároku 1.434,27 Eur, považoval súd prvého stupňa predmetný prejav vôle odporcu za kompenzačnú námietku a hoci uvedené nebolo predmetom tohto konania, s ohľadom na započítanie zo strany odporcu sa súd prvého stupňa správne zaoberal oprávnenosťou účtovania zmluvných pokút a poplatkov zo strany navrhovateľa počas trvania zmluvného vzťahu a správne neprijateľnosť zmluvných dojednaní o zmluvnej pokute vyhodnotil ako nedôvodné.

Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že zmluvné strany si v hlave 9 § 2 Úverových podmienok, ktoré boli preukázateľne súčasťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru dojednali jednak zmluvný úrok z oneskorenia vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia a jednak jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v oneskorení.

Úverové podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30.11.2001, v ktorých si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvných povinností, majú aj podľa odvolacieho súdu charakter formuláru, ktorého znenie odporca nemohol ovplyvniť, nakoľko bol pripravený už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov, teda nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 2 Obč. zák.. Napriek uvedenému odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvné dojednanie, týkajúce sa zmluvnej pokuty, nepredstavuje v tomto prípade neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu. Zmluvná pokuta v dojednanej výške jednak 0,08 % denne, t.j. 29,20 % ročne a jednak jednorazovo 8 % z dlžnej sumy, nie je podľa názoru súdu neprimeraná, nespôsobuje neprimeranú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech odporcu i s prihliadnutím na pomerne značnú výšku úverového rámca, poskytnutého navrhovateľom odporcovi (najprv 995,82 Eur, neskôr 1 493,73 Eur) ako i na fakt, že zo strany odporcu nebola poskytnutá iná forma zabezpečenia jeho záväzku. Zo splátkového kalendára mal odvolací súd ďalej za preukázané, že odporcovi boli počas celého trvania zmluvného vzťahu vyúčtované zmluvné pokuty v celkovej výške 123,59 Eur, ktorá suma vo vzťahu k dlžnej sume 1.434,27 Eur nie je ani podľa odvolacieho súdu neprimeraná (predstavuje ani nie 1/10-inu dlžnej sumy), teda aj odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ potom postupoval správne, keď plnenia odporcu započítal čiastočne i na plnenie zmluvnej pokuty, na ktorej zaplatenie mu vznikol nárok.

Taktiež pokiaľ ide o poplatky za výbery z bankomatu 1,99 Eur za každý výber a poplatky za výpis z úverového účtu 0,66 Eur za každý výpis, na ktoré platenie sa odporca zaviazal podpisom zmluvy, ani podľa odvolacieho súdu sa nejdná o neprimerané poplatky, za ktoré naviac navrhovateľ poskytol odporcovi istú formu protiplnenia, a teda tieto poplatky neboli navrhovateľom na ťarchu odporcu účtované nedôvodne.

Čo sa týka odporcom spochybňované iné sankčné plnenia, odvolací súd uvádza, že z obsahu návrhu, zmluvy a zo splátkového kalendára je zrejmé, že navrhovateľ si iné plnenia okrem istiny, úroku, zmluvnej pokuty a poplatkov od odporcu neuplatňuje, a teda námietka odporcu je v tomto smere absolútne nedôvodná.

Na základe uvedeného mal aj odvolací súd za to, že započítací prejav vôle zo strany odporcu nebol dôvodný, a preto súd naň nemohol prihliadnuť.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky odporcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že úspešnému navrhovateľovi boli priznané účelné trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 71,37 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, DPH 20%, spolu 95,29 Eur, k náhrade ktorých bol zaviazaný odporca, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .