Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/605/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Milan Tkáč, s miestom podnikania v Spišskej Novej Vsi, Laborecká 23, IČO: 17299829, zastúpeného JUDr. Petrom Fábrym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, proti žalovanému: J. F., X.. XX. X. XXXX, bytom Y. E. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 1.194,96 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.2.2014 č.k. -49 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,34 eur a tieto zaplatiť jeho právnemu zástupcovi JUDr. Petrovi Fábrymu, advokátovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.194,96 eur a trovy konania - náhradu súdneho poplatku vo výške 71,50 eur a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Fábryho, advokáta so sídlom v Spišskej Novej Vsi vo výške 165,69 eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 451 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1, 2, § 676 ods. 1,2 a § 531 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že žalobca ako jeden z vlastníkov nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX, F.. Ú. P., ktorú využíval výlučne pre potreby podnikania, uzavrel nájomnú zmluvu ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom na dobu určitú od 20. 1. 2009 do 19. 1. 2010. V zmysle bodu III. nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť mesačné nájomné vo výške 199,16 eur vždy do 10 dňa v mesiaci na účet žalobcu. V zmysle bodu 3. článku III. predmetnej zmluvy sa účastníci dohodli, že v cene nájmu nie sú zahrnuté úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s nájmom, t.j. spotreba plynu, elektriny, vodné a stočné a odvoz domového odpadu. Tieto úhrady mali byť fakturované mesačne ako preddavok. Súd prvého stupňa uzavrel, že ani jeden z účastníkov konania nepredložil dôkaz o tom, že platnosť zmluvy bola nejakým spôsobom napadnutá, preto túto zmluvu považoval za platnú a účinnú, pričom uzavrel, že jej účinky trvali do 19.1.2010. Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vplynulo, čo v konaní ani nebolo sporné, že žalovaný napriek ukončeniu účinnosti nájomnej zmluvy aj po 19.1.2010 naďalej užíval predmetnú nehnuteľnosť, preto v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti alebo na vydanie veci, v zmysle zákona sa nájomná zmluva obnovila za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že na základe ústnych dohôd so synom žalobcu L. V.Á. za žalované obdobie mal vyplatiť len faktúru za inkaso a zvyšok sa mal neskôr doriešiť, keďže v dome bol problém s plynom, z ktorého odberu vznikol nedoplatok vo výške 1.100 eur, súd tieto tvrdenia nemal za preukázané. Žalovaný totiž na podporu svojich tvrdení

nepredložil žiadne dôkazy. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že s L. V. sa mal dohodnúť ústne o zaplatení dlhu za plyn a tým bude vec vyriešená, tieto tvrdenia mal súd prvého stupňa za irelevantné. V zmysle nájomnej zmluvy mal totiž žalovaný osobitne platiť mesačné nájomné po 199,16 eur a osobitne platby spojené s užívaním prenajatého domu. Pokiaľ mal teda vyrovnané inkasné platby, neznamenalo to zároveň, že mal vyplatené aj nájomné, ako sa žalovaný mylne domnieva. Tvrdenia žalovaného, že L. V. mal prevziať jeho dlh vo vzťahu k žalobcovi súd nemal za preukázané, keďže o týchto tvrdeniach žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Nakoľko žalovaný nepredložil v konaní ani žiadne dôkazy o tom, že by zaplatil nájomné za obdobie od januára do júna 2011, rozhodol súd prvého stupňa tak, ako vyplýva z enunciátu rozsudku. Pokiaľ žalovaný vo výpovedi tvrdil, že postúpil predmetnú pohľadávku na U. K., tieto tvrdenia súd prvého stupňa hodnotil tiež ako irelevantné. Pokiaľ by sa žalovaný dohodol s U. K., že tento prevezme jeho dlh voči žalobcovi, musel by podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka s týmto prevzatím dlhu súhlasiť veriteľ, teda žalobca. Žalobca však takúto skutočnosť poprel a žalovaný dôkazom o súhlase žalobcu s prevzatím dlhu nedisponoval.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v náhrade za zaplatený súdny poplatok vo výške 71,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia. Tie pozostávajú z odmeny za prevzatie a prípravu veci a podanie návrhu (2 x 61,41 eur) a 2 x režijný paušál 7,63. Spolu s 20 % DPH tak trovy právneho zastúpenia činia 165,69 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že nie on sa dohodol ako dlžník s U. K. o prevzatí dlhu, ale žalobca ako veriteľ. K odvolaniu pripojil ako dôkaz „uznanie dlhu“ podpísané L. V.. Navrhol súdu doplniť dokazovanie predvolaním svedka U. K. C. R. L. V..

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. S poukazom na § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že k prevzatiu dlhu môže dôjsť výlučne zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným dlžníkom a preberateľom dlhu. K platnému prevzatiu dlhu je potrebný súhlas veriteľa, pre ktorý zákon nepredpisuje žiadnu formu. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ - žalobca nedal súhlas na prevzatie dlhu, na základe predloženej listiny nemohlo dôjsť k platnému prevzatiu dlhu a dlžníkom zostáva žalovaný.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 212 ods. 1, 3 O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Rozsudok odvolací súd verejne vyhlásil na Krajskom súde v Košiciach dňa 15. 04. 2015 o 09.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 08. 04. 2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne

zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. S odvolacími námietkami žalovaného sa vyporiadal už súd prvého stupňa a tieto nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé ani privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkami odvolací súd dodáva nasledovné:

Správny je záver súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.194,96 eur titulom nájomného za obdobie od januára do júna 2011, kedy žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť, pričom správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že v danom prípade došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za podmienok pôvodne dojednaných.

Nakoniec odvolacie námietky žalovaného ani nesmerujú k spochybneniu vzniku povinnosti zaplatiť za žalované obdobie nájomné. Žalovaný v odvolaní rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdil, že predmetný dlh voči žalobcovi prevzal U. K.. K odvolaniu pripojil písomný dôkaz - uznanie dlhu, podľa jeho tvrdení podpísaný U. K. v kópii a v tomto smere navrhol doplniť dokazovanie výsluchom U. K. C. L. V. ako svedkov.

S argumentáciou žalovaného, že predmetný dlh mal prevziať U. K. sa už súd prvého stupňa správne vyporiadal, keď uzavrel, že v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka prevziať dlh na základe dohody s dlžníkom možno len po predchádzajúcom súhlase veriteľa. V prejednávanej veci žalobca poprel, že by s prevzatím dlhu súhlasil, preto obrana žalovaného v tomto smere neobstojí.

Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že U. K. uznal dlh vo vzťahu k žalobcovi a o tomto tvrdení predložil písomný dôkaz - fotokópiu uznania dlhu podpísanú U. K., ani tieto tvrdenia nemôžu ovplyvniť rozhodnutie vo veci v prospech žalovaného.

Ide o nový dôkaz, ktorý nemožno uvádzať ako dôvod odvolania bez splnenia zákonom stanovených podmienok.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konanie bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Pokiaľ teda žalovaný v odvolacom konaní predložil nový dôkaz (uznanie dlhu), ktorý v priebehu konania na súde prvého stupňa nepredložil a nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 205a O.s.p., uvedenie takéhoto dôkazu nemôže zakladať dôvodnosť odvolania. Rovnaký záver sa týka aj návrhu žalovaného na vypočutie ďalších svedkov.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 12. 02. 2014 vyplýva, že ani jeden z účastníkov konania nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, teda ani žalovaný. Predkladanie akýchkoľvek ďalších dôkazov bez plnenia podmienok uvedených vo vyššie cit. § 205a O.s.p. je preto v odvolacom konaní neprípustné.

Bez ohľadu na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že ani prípadné uznanie dlhu U. K. vo vzťahu k žalobcovi by nemohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci v prospech žalovaného. Z doteraz vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že žalobca jednoznačne poprel, že by súhlasil s prevzatím dlhu žalovaného v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto ani prípadné uznanie dlhu U. K. by nemohlo vyvolať žiadne právne účinky vo vzťahu k žalobcovi.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 142 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Odvolací súd preto priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za zastupovanie, t.j. vyjadrenie k podanému odvolaniu podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 61,41 eur a režijný paušál vo výške 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktoré vrátane 20 % DPH vo výške 13,09 eur činia 83,34 eur. Tieto trovy žalobca riadne a včas uplatnil a vyčíslil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške uvedenej v enunciáte tohto rozsudku. Tieto trovy právneho zastúpenia uložil v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. žalovanému zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi Fábrymu, advokátovi.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.