Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/472/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, vo veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36730564, so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice proti odporcom v 1. rade: H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, v 2. rade: U. G., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, o zaplatenie 3.983,66 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.983,66 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 24.9.2010 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 239 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.249,06 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 17.7.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.7.2013 voči odporcom v 1. a 2. rade domáhal, aby ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť istinu vo výške 3.983,66 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 24.9.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. Svojho nároku sa domáhal na základe toho, že dňa 18.8.2010 bola poverenými zamestnancami navrhovateľa vykonaná kontrola meracieho miesta, pričom počas kontroly bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie mimo určeného meradla, z ktorého dôvodu s poukazom na ustanovenie § 39 písm. b) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie a navrhovateľovi bola spôsobená škoda v žalovanej výške. Vzniknutú škodu navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 3903096 vystavenou dňa 8.9.2010, splatnou dňom 23.9.2010. Napriek splatnosti faktúry k úhrade faktúry ani ku dňu pojednávania zo strany odporcov nedošlo.

Vo veci súd rozhodol platobným rozkazom č.k. -22 zo dňa 25.7.2013, proti ktorému podala v zákonnej lehote odpor odporkyňa v 2.rade, v ktorom uviedla, že ona s odporcom v 1.rade sa neoprávneného odberu elektrickej energie nedopustili.

Odporca v 1. rade uviedol, že pohľadávku navrhovateľa neuznáva, žiadal, aby súd návrh zamietol z dôvodu, že sa nedopustil neoprávneného odberu elektrickej energie. Kto elektrickú energiu neoprávnene odoberal, k tomu sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že spolu s odporkyňou v období od 1.3.2010 do 31.12.2010 bývali na odbernom mieste elektriny - na adrese F. XX.

Odporkyňa v 2. rade k veci uviedla, že bližšiu vedomosť o celej záležitosti nemá, uviedla iba to, že prišli za ňou nejakí páni z elektrární, dali jej podpísať nejaký protokol, ktorý podpísala z dôvodu, že bývala v rodinnom dome na adrese F. XX, kde bol zistený čierny odber elektriny. Uviedla, že na odbernom mieste

elektriny - F. XX s odporcom v 1.rade bývali asi od marca 2010 do decembra 2010. Peniaze za spotrebu elektrickej energie odovzdávali vlastníkovi nehnuteľnosti pánovi F..

Súd dňa 15.4.2015 pojednával v neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade, ktorí si zásielky - predvolania súdu na termín pojednávania v odbernej lehote neprevzali, vo veci boli už obaja vypočutí, v priebehu konania zmenu adresy neoznámili. Je zrejmé, že sa zdržujú stále na adrese F. XXX, keďže zásielky sa nevrátili s označením dôvodu „adresát neznámy“, ale z dôvodu „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky ust. § 101 ods. 2 O.s.p., preto pojednával v neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Odporcovia v 1. a 2. rade na základe Zmluvy o budúcej zmluvy uzavretej dňa 9.2.2010 s vlastníkom nehnuteľnosti F. F. bývali v rodinnom dome v obci F., súpisné číslo XX a to v období od 1.3.2010 do 31.12.2010. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle Zákona o energetike zo dňa 18.8.2010 (č.l. 8) vyplýva, že počas kontroly odberného miesta vykonanej v spolupráci s PZ SR bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie mimo určeného meradla na odbernom mieste F. XX, Y. D. G. XX.

Zo záznamu o kontrole odberného miesta s priamym meraním zo dňa 23.8.2010 vykonaného na rovnakom odbernom mieste - F. XX vyplýva, že bola vykonaná opakovaná kontrola odberného miesta za účelom odpojenia nemeranej odbočky pred elektromerom a riadneho zabezpečenia odberného miesta plombou. Dňa 23.8.2010 bol kontaktovaný zmluvný odberateľ pán F. F., o výsledku a priebehu kontroly bol riadne oboznámený. Neoprávnený odber bol zrušený.

Z listinného dôkazy - obžaloby Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 25.10.2013 podanej na Okresný súd Trnava dňa 28.10.2013 súd zistil, že táto obžaloba bola podaná na obvinených H. B., H. G. - odporcu v 1.rade a M. W. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom na tom skutkovom základe, že obvinení H. B. a H. G. od presne nezisteného dňa marec 2010 až do 21.30 hod. dňa 17.8.2010, kedy bola vykonaná domová prehliadka na základe príkazu Okresného súdu Skalica pod sp.zn. OSSI-V-11-1/2010 zo dňa 13.8.2010 v rodinnom dome č. 43 v obci F. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prispôsobili pivničné priestory uvedeného rodinného domu na indoorové pestovanie marihuany, pričom v presnejšie nezistený deň mesiaca jún 2010 v ňom vysadili a pestovali 311 ks rastlín rodu Cannabis (konopa) o celkovej hmotnosti 49.365,9 g, pričom znalecký skúmaním KEÚ PZ bolo zistené, že rastliny mali priemernú koncentráciu THC od 5,0 % hmotnostného do 10,6 % hmotnostného, z ktorých bolo možné pripraviť 20043 až 64403 obvyklých jednorazových dávok, ktorých hodnota vychádzajúc zo sumy dávky konope na čiernom trhu v trnavskom kraji od 1,70 eur do 3,30 eur predstavuje sumu najmenej 34.073,10 eur a rastliny rodu Cannabis sú v zmysle zákona NS SR č. 139/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok. Trestné konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , vo veci zatiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo.

Na Okresnom súde Skalica pod sp.zn. prebieha trestné konanie proti obvinenému H. G. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času mesiaca február 2010 do 20.00 hod. dňa 17.8.2010 v obci F. v rodinnom dome č. XX, ktorý mal v tom čase v prenájme na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX nelegálne odoberal elektrickú energiu obvinený H. G. tým spôsobom, že na tam umiestnenom elektromere odstránil sám, resp. za pomoci ďalšej bližšie nestotožnenej osoby podnikové zabezpečovacie plomby krytu svorkovnice elektromeru na oboch stranách a následne prepojil elektroinštaláciu predmetného rodinného domu na elektrickú rozvodovú sieť káblom CYKY 5x4 mm cez trojpólový istič hodnoty 63A cez schodište do pivničných priestorov, kam bol prúd privedený na rozvodový panel, z ktorého boli ďalej napojené istiace a spínacie prvky slúžiace na napájanie elektrickej energie (indoorové pestovanie marihuany), čím spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s., Bratislava, Čulenova 6, IČO: 33 361 518 spôsobil škodu neoprávneným odberom elektrickej energie v sume 3.983,66 eur, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu. Podľa správy Okresného súdu Skalica navrhovateľ si v tomto trestnom konaní náhradu škody uplatnil.

Podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve

Podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

(2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

(3) Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.

(4) Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.

(5) Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vyžiadať pred obnovením distribúcie elektriny do odberného miesta, v ktorom bol opakovane zistený neoprávnený odber elektriny, rekonštrukciu elektrickej prípojky vrátane umiestnenia určeného meradla na verejne prístupnom mieste v zmysle platných obchodných podmienok a technických podmienok pripojenia.

Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

(2) Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

(3) Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

(4) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Odporcovia spôsobili navrhovateľovi škodu tým, že sa dopustili neoprávneného odberu elektrickej energie, výška škody bola vyčíslená zákonným spôsobom na sumu 3.983,66 eur, za obdobie od 22.10.2010 do 20.1.2011. Odporcovia napriek výzve dlžnú čiastku neuhradili, preto súd návrhu vyhovel a rozhodol v zmysle citovaných ustanovení tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z omeškania, súd rozhodol podľa § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Faktúra zaslaná odporcovi bola splatná dňa 23.9.2010, preto súd zaviazal odporcov k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9 % p.a. od 24.9.2010 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 239 eur a trovách právneho zastúpenia advokátom v sume 1.249,06 eur, ktorá suma pozostáva: 5 úkonov právnej služby á 151,05 eur + režijný paušál 2 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur, 2 x 8,39 eur, náhrada cestovného dňa 22.10.2014

v sume 26,95 eur + náhrada za stratu času 53,65 eur, náhrada cestovného dňa 14.1.2015 v sume 26,38 eur + náhrada za stratu času 55,92 eur, náhrada cestovného dňa 15.4.2015 v sume 26,42 eur + náhrada za stratu času 55,92 eur + 20 % DPH 208,18 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.