Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Cpr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu Z. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. XXXX/X, XXX XX X., štátneho občana SR, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, proti žalovanému Špeciálna základná škola, Kostolné námestie 28, 060 01 Kežmarok, IČO: 17 070 481, právne zastúpenému JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, o určenie neplatnosti výpovede a vyplatenie náhrady mzdy, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 784,06 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou z 28.02.2014 domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú mu dal žalovaný listom z 24.10.2013 a tento list mu bol toho istého dňa doručený.

Žalobca vidí dôvody neplatnosti v tom, že žalovaný napriek zákonnému zákazu vyplývajúcemu z ust. § 61 ods. 3 Zákonníka práce obsadil pracovné miesto žalobcu už začiatkom roka 2014. Tým podľa neho došlo k porušeniu § 63 ods. 1 a § 61 ods. 3 Zákonníka práce, keďže po výpovedi, ktorú dal žalovaný ako zamestnávateľ žalobcovi ako svojmu zamestnancovi s odôvodnením, že sa stal ako zamestnanec nadbytočným vzhľadom na údajné písomné rozhodnutie zamestnávateľa z 09.09.2013, prijal do pracovného pomeru na pozíciu "účtovníčka (personalistika, mzdy, bežné účtovníctvo zamestnávateľa)" inú osobu, pričom takto nezachoval zákonnú lehotu dvoch mesiacov, počas ktorej nesmie ako zamestnávateľ vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa žalobcu sa žalovaný vo výpovedi z pracovného pomeru z 24.10.2013 a v ponuke inej vhodnej práce z 12.09.2013 odvolával na svoje písomné rozhodnutie z 09.09.2013, na základe ktorého malo byť rozhodnuté o organizačných zmenách a o znížení počtu zamestnancov. Toto rozhodnutie si v zmysle ustanovení Zákonníka práce výslovne vyžaduje písomnú formu. Takéto rozhodnutie však žalobcovi nebolo spolu s výpoveďou alebo s ponukou inej vhodnej práce doručené, ani mu nebolo umožnené nahliadnutie do tohto rozhodnutia.

Výpovedi vyčítal, že postupom žalovaného došlo k porušeniu v žalobe citovaných ustanovení Zákonníka práce z dôvodu nesplnenia všetkých podmienok platnosti výpovede na strane žalovanej, ktorými sú: 1. organizačná zmena u zamestnávateľa (žalovaného), 2. nadbytočnosť zamestnanca (žalobcu),

3. príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou.

Z uvedeného dôvodu tak žalobca považoval výpoveď za neplatnú.

V štádiu prípravy pojednávania žalovaný navrhol žalobu zamietnu s odôvodnením, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 30.04.1998, pričom druh vykonávanej práce bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako ekonóm. 24.10.2013 bola žalobcovi daná výpoveď, dôvodom ktorej bolo rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene, na základe ktorého došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, ako aj ďalšieho pracovného miesta, čím vznikla žalovanému ako zamestnávateľovi nemožnosť žalobcu ďalej zamestnávať.

Dôvodom organizačnej zmeny bolo zefektívnenie činnosti žalovaného, ktorý bol nútený znížiť počet zamestnancov a zvýšiť tak efektivitu finančných prostriedkov vynakladaných na svoj chod. Organizačná zmena bola prijatá v súčinnosti so zriaďovateľom školy, vtedajším Krajským školským úradom v Prešove, dnes Obvodným úradom Prešov, odbor školstva.

Ako žalovaný v ďalšom dôvodil, vzhľadom na prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorého došlo k zrušeniu dvoch pracovných miest - ekonómky a mzdárky, nemohol naďalej zamestnávať žalobcu a z tohto dôvodu mu bola pred doručením výpovede z pracovného pomeru v nadväznosti na vykonanú organizačnú zmenu, ktorou došlo k zlúčeniu vyššie uvedených pracovných miest pod jedno pracovné miesto, ponúknutá iná vhodná práca podľa ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce s tým, že mu bola ponúknutá pracovná pozícia účtovníka, ktorej obsahovou náplňou práce bolo vedenie účtovníctva zamestnávateľa, vedenie personalistiky, mzdová agenda a iné, t. j. kumulácia pracovných činností zrušených pracovných miest. Iné voľné pracovné miesto u žalovaného v danom čase a mieste výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve neexistovalo.

Riadne ponúknutú prácu žalobca 19.09.2013 odmietol. Tým si podľa žalovaného splnil ako zamestnávateľ voči žalobcovi zákonnú povinnosť ponuky inej vhodnej práce. Žalovaný v štádiu prípravy pojednávania poukázal na skutočnosť, že žalobca sám vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že neakceptoval ponuku tejto práce - pravdepodobne pre to, že nové pracovné miesto zahŕňalo kumulované pracovné činnosti z dvoch zrušených pracovných miest, čo by znamenalo pre žalobcu viac práce za obdobnú mzdu.

K uvedenej podmienke žalovaný doplnil, že v čase doručenia výpovede žalobcovi existovalo písomné rozhodnutie o organizačných zmenách prijaté 09.09.2013. Táto podmienka jednoznačne splnená bola. Dôkazom o tom, že došlo k uskutočneniu tejto organizačnej zmeny je aj to, že v súvislosti s touto zmenou došlo zároveň k zmene organizačného poriadku zamestnávateľa.

Ako žalovaný vo vyjadrení v štádiu prípravy pojednávania uviedol, zo znenia rozhodnutia o prijatí organizačnej zmeny je zrejmé, že sa jedná o takú zmenu, predmetom ktorej je zníženie počtu zamestnancov a zefektívnenie práce tým, že zaniknú dve pracovné miesta, namiesto ktorých dôjde k vytvoreniu jedného nového pracovného miesta, zahŕňajúceho agendu obidvoch zrušených pracovných miest. Zlúčenie dvoch pracovných miest do jedného je nepochybne zefektívňovaním práce u žalovaného.

V tejto súvislosti dôvodil, že je daná aj príčinná súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, keďže zlúčením pracovnej agendy, ktorú pred zmenou zabezpečovali dvaja zamestnanci, po zmene zabezpečuje len jeden zamestnanec, čím došlo k zvýšeniu efektivity práce u žalovaného a k zníženiu mzdového a odvodového zaťaženia znížením počtu zamestnancov, a teda zrušením pracovného miesta sa žalobca jednoznačne stal nadbytočným.

V tejto súvislosti opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bola riadne ponúknutá možnosť pracovať na novovytvorenom pracovnom mieste, ktoré sčasti zahŕňalo pracovnú agendu z jeho zrušeného pracovného miesta a pracovnú agendu z druhého zrušeného pracovného miesta. Žalobca mal možnosť prijať ponúkané pracovné miesto, čím by uňho došlo k zmene pracovnej zmluvy. Zrušením pracovného miesta je daná aj priama príčinná súvislosť s nadbytočnosťou žalobcu a organizačnou zmenou.

Z pracovnej zmluvy z 30.04.1998 mal súd preukázané, že žalobca začal pracovať pre žalovaného 01.05.1998 s dohodnutým druhom práce a vymedzením funkcie v ods. 1 Pracovnej zmluvy ako "ekonóm". Miesto výkonu práce bolo označené ako "OŠ Kežmarok". Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. Z pracovnej náplne z 08.01.2009 mal súd preukázané, že žalobca bol pracovne zaradený na pozíciu ekonomický manažér a naposledy mu bol od 01.01.2014 priznaný funkčný plat vo výške 683,10 eur.

Vyššie uvedené skutkové zistenia neboli medzi účastníkmi konania spornými.

Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný žalobcovi listom datovaným 12.09.2013 doručeným žalobcovi v ten istý deň písomne ponúkol inú vhodnú prácu na pozícii účtovníka (personalistika, mzdy, bežné účtovníctvo zamestnávateľa).

Túto ponuku žalobca 19.09.2013 odmietol. Ponuku vykonávať prácu na pozícii účtovníka neakceptoval. Táto skutková okolnosť medzi účastníkmi konania tiež nebola spornou.

Spornou nebola ani skutočnosť, že 24.10.2013 vystavil žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru s odkazom na ust. § 63 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu svojho písomného rozhodnutia z 09.09.2013, na základe ktorého bolo rozhodnuté o organizačných zmenách a o znížení počtu zamestnancov s tým, že pracovné miesto žalobcu malo zaniknúť k 31.01.2014.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporným ani to, že výpoveď si žalobca prevzal 24.10.2013 osobne na pracovisku žalovaného.

Spornou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či na strane žalovaného došlo k splneniu zákonnej podmienky spočívajúcej vo vydaní rozhodnutia o organizačnej zmene v písomnej forme.

V tejto súvislosti žalovaný splnil dôkazné bremeno predložením listinného dôkazu označeného ako "Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene" datované 09.09.2013 Tento listinný dôkaz bol vykonaný na pojednávaní 03.10.2014. Z uvedeného rozhodnutia nepochybne vyplýva, že s účinnosťou k 31.01.2014 budú zrušené dve pracovné miesta, a to: 1. pracovné miesto mzdárka, 2. pracovné miesto ekonómka.

S účinnosťou k 01.02.2014 bude kumuláciou pracovnej agendy zrušených pracovných miest vytvorené jedno pracovné miesto, a to: pracovné miesto účtovník/-čka (personalistika, mzdy, bežné účtovníctvo zamestnávateľa).

U uvedeného listinného dôkazu je zrejmé, že v nadväznosti na vyššie uvádzané skutočnosti zamestnávateľ skonštatoval, že organizačná zmena bola prerokovaná so zástupcom zamestnancov J.. G. F. 06.09.2013, ktorá túto skutočnosť potvrdila pred súdom prvého stupňa v postavení svedka. Uvedená skutková okolnosť je zrejmá i z listinného dôkazu označeného ako "Zápis z prerokovania zamestnávateľa so zástupcom zamestnancov o skončení pracovných pomerov zamestnancov zo dňa 06.09.2013" vykonaného na pojednávaní 03.12.2014.

Uvedené prerokovanie skončenia pracovných pomerov sa medzi žalovaným a zástupcom zamestnancov (svedkyňou) F. uskutočnilo na základe žiadosti žalovaného z 28.08.2013, ktorú v ten istý deň oproti podpisu zástupca zamestnancov i podpísal. Uvedený listinný dôkaz bol vykonaný na pojednávaní 03.12.2014.

Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

V zmysle posledne citovaného zákonného ustanovenia, medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí byť príčinný vzťah. Tento v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ. Výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi. Správnosť tohto výberu nemôže preskúmavať ani súd.

Z rozhodnutia o prijatí organizačnej zmeny z 09.09.2013 (viď vyššie) je zrejmé, že sa jedná o organizačnú zmenu, predmetom ktorej bolo zníženie počtu zamestnancov a zefektívnenie práce tým, že zaniknú dve pracovné miesta, namiesto ktorých dôjde k vytvoreniu jedného nového pracovného miesta s náplňou práce agend dvoch zrušených predchádzajúcich miest. Podľa názoru súdu zlúčenie dvoch pracovných miest do jedného pracovného miesta je bezpochyby zefektívňovaním práce u žalovaného (zamestnávateľa). Preto je v prejednávanej právnej veci daná i príčinná súvislosť medzi vykonanou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, keďže zlúčením pracovnej agendy, ktorú pred zmenou zabezpečovali dvaja zamestnanci, po zmene zabezpečuje len jeden zamestnanec. Došlo tak k zvýšeniu efektivity práce u žalovaného a k zníženiu mzdového a odvodového zaťaženia znížením počtu zamestnancov. Zrušením pracovného miesta sa žalobca nepochybne stal nadbytočným tak, ako to predpokladá citované zákonné ustanovenie.

Podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že žalovaný ponúkol žalobcovi inú vhodnú prácu listom datovaným 12.09.2013, ktorý v ten istý deň žalobca prevzal. Žalobca ponuku inej vhodnej práce podľa ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce na pozícii účtovníčka (personalistika, mzdy, bežné účtovníctvo zamestnávateľa) neprijal 19.09.2013.

Žalobca tento svoj postup vysvetlil na pojednávaní 03.10.2014 tvrdením, že ponuku inej vhodnej práce by prijal za podmienky, kedy by mu bol poskytnutý pracovný úväzok v rozsahu 50 %, keďže žalovaný pre neho predstavoval ,,srdcovku, o ktorej si myslel, že v nej doklepe takpovediac do dôchodku". Táto ponuka mu však podľa jeho vyjadrenia nikdy nebola predložená a nikdy mu to nebolo ponúknuté. Keďže dostal ponuku na prácu účtovníčky, pamistky a ekonómky, tieto spojené práce z objektívnych dôvodov nemohol vykonávať, keďže na ne nebol zaškolený.

V tejto súvislosti súd dopĺňa, že ponuku vhodnej práce ako hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany zamestnávateľa formuluje výrazne priaznivo pre zamestnávateľa. Podľa relevantného právneho stavu stačí, ak zamestnávateľ pred uplatnením výpovede ponúkne zamestnancovi prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, nie v mieste bydliska zamestnanca.

Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na stanovený týždenný pracovný čas. Podľa existujúceho právneho stavu sa však zamestnávateľ nemusí zaoberať tým, že na výkon ponúknutej práce by sa mal zamestnanec podrobiť predchádzajúcej príprave.V mieste doterajšieho výkonu práce to môže byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Výpoveď na rozdiel od dohody o skončení pracovného pomeru predstavuje jednostranne adresovaný prejav vôle skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu druhého účastníka.

Prejav vôle vo výpovedi musí byť výslovný, nesmie byť konkludentný. Predmetom výpovede je pracovný pomer ako celok, nie jeho časť, preto čiastočná výpoveď z pracovného pomeru nie je možná.

Výpoveď z pracovného pomeru pôsobí do budúcnosti, a to tak, že pracovný pomer sa nekončí nadobudnutím perfektnosti tohto jednostranného právneho úkonu doručením, ale až uplynutím zákonnej výpovednej doby. Výpoveď z pracovného pomeru zrušuje vznik budúcich povinností zmluvných strán, ktoré im vyplývali z pracovného pomeru.

Z hľadiska obsahu prejavu vôle je potrebné doplniť, že výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov zakotvených v Zákonníku práce. V prejave vôle zamestnávateľa musí byť predovšetkým uvedený výpovedný dôvod. Miesto a čas ani iný pracovnoprávny predpis neustanovuje.

Všeobecnou podmienkou platnosti výpovede je písomná forma a doručenie výpovede druhému účastníkovi. Riadne doručenie výpovede má význam aj z hľadiska začiatku plynutia výpovednej doby, ktorá začína plynúť vždy prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Zamestnávateľ môže výpoveďou skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku práce. Iný než v Zákonníku práce uvedený výpovedný dôvod nemôže použiť. Zamestnávateľ sa nemôže vopred platne vzdať použitia niektorého z výpovedných dôvodov, ani uzatvoriť dohodu so zamestnancom, že niektorý z výpovedných dôvodov voči zamestnancovi neuplatní. Ustanovenia Zákonníka práce o výpovedných dôvodoch sú kogentné, a preto ich nemožno meniť na základe dohody účastníkov pracovného pomeru.

Výpovedný dôvod, ktorý uplatňuje zamestnávateľ, treba uviesť tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod výpovede. Nedostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu môže ovplyvniť aj platnosť výpovede z dôvodu neurčitosti.

ustanovuje nielen povinnosť zamestnávateľa výpovedný dôvod skutkovo vymedziť, ale súčasne zakotvuje aj požiadavku na spôsob tohto vymedzenia. Je povinný výpovedný dôvod vymedziť skutkovo tak, aby nebol zameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Výpovedný dôvod je skutkovo vymedzený vo výpovedi nezameniteľným spôsobom iba vtedy, ak sú vo výpovedi skutkové okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami. Skutkovo vymedzený výpovedný dôvod je dôvod, v ktorom sú uvedené okolnosti, ktoré ako celok možno subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce.

Z obsahu výpovede z pracovného pomeru z 24.10.2013 mal súd preukázané, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď na základe ust. § 63 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na ust. § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu písomného rozhodnutia zamestnávateľa z 09.09.2013, na základe ktorého bolo rozhodnuté o organizačných zmenách a o znížení počtu zamestnancov, pričom pracovné miesto žalobcu malo zaniknúť k 31.01.2014.

V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že výpoveď žalovaného z 24.10.2013 adresovaná žalobcovi spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky tak z hľadiska posudzovania výpovede ako právneho úkonu, ako i z hľadiska uplatňovania všeobecných podmienok platnosti výpovede a obsahu prejavu vôle, ako aj z hľadiska dôvodov výpovede zo strany zamestnávateľa tak, ako sú vyššie špecifikované.

Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak dal zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

V tejto súvislosti žalobca v žalobnom návrhu pod bodom 4.3 namietal, že z uvedeného ustanovenia Zákonníka práce vyplýva zákaz pre žalovaného obsadiť zrušené pracovné miesto až do 31.03.2014. Keďže žalovaný obsadil pracovné miesto žalobcu už začiatkom roka 2014, má za to, že žalovaný tak porušil ust. § 63 ods. 1 a § 61 ods. 3 Zákonníka práce, keďže po výpovedi, ktorú dal žalovaný žalobcovi ako svojmu zamestnancovi s odôvodnením, že sa stal ako zamestnanec nadbytočným, prijal do pracovného pomeru na pozíciu "účtovníčka (personalistika, mzdy, bežné účtovníctvo zamestnávateľa)" inú osobu, pričom takto nezachoval zákonnú lehotu dvoch mesiacov.

S takto formulovanou právnou námietkou žalobcu sa však nemožno stotožniť. Zo samotného znenia zákonného ustanovenia (§ 61 ods. 3 Zákonníka práce) je zrejmé, že v tomto prípade nedošlo k

znovuutvoreniu zrušeného pracovného miesta, ale ku vzniku nového pracovného miesta kumuláciou pracovných činností a povinností zrušených pracovných miest.

Vzhľadom na rozhodnutie žalobcu neprijať inú pre neho vhodnú prácu súd podotýka, že pokiaľ by žalobca, akceptoval ponuku inej práce, žalovaný vystupujúci v právnom postavení zamestnávateľa by nebol nútený prijať iného zamestnanca, keďže sa ocitol v situácii, keď ani jeden z uvedených zamestnancov neprijal ponúkané pracovné miesto, nemohol tento zostať bez zabezpečenia výkonu agendy zrušených pracovných miest a jedinou možnosťou bolo prijatie nového zamestnanca.

Je potrebné prisvedčiť i názoru žalovaného, podľa ktorého v prípade prijatia výkladu uvedeného citovaného zákonného ustanovenia tak ako to predkladá žalobca, by mal zamestnávateľ ostať dva mesiace bez zabezpečenia výkonu ekonomických činností, výplaty miezd, odvodov a ďalšej agendy, keďže by nemal kto túto pracovnú činnosť vykonávať. Žalovanému by sa tak vystavil riziku porušovania nielen ustanovení Zákonníka práce, ale i iných predpisov vrátane predpisov trestného práva, napríklad nevyplatením mzdy a odstupného zamestnancom, nezaplatením dane a poistného, neuhradením nákladov spojených s prevádzkou školy, čím by bol ohrozený samotný jeho chod.

Vzhľadom na uvedené vytvorenie nového pracovného miesta zlúčením dvoch zrušených pracovných miest nemožno považovať za znovuutvorenie zrušeného pracovného miesta tak, ako to predpokladá ust. § 61 ods. 3 Zákonníka práce.

Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav aplikujúc citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu nákladov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný, uložil súd žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 784,06 eur podľa nasledujúceho vyúčtovania:

Trovy právneho sú vyčíslené podľa ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri hodnote úkonu právnej služby za rok 2014 vo výške 61,87 eur a za rok 2015 64,53 eur.

Úkony právnej služby podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení novely č. 184/2013 Z. z.: 28.03.2014: Prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom (§ 13a/1 písm. a/) 61,87 eur 31.03.2014: Vyjadrenie k žalobe (§ 13a/1 písm. c/) 61,87 eur 03.10.2014: Účasť na konaní pred súdom (§ 13a/1 písm. d/) 61,87 eur 13.10.2014: Návrh na doplnenie dokazovania - zaslanie dokladov (§ 13a/1 písm. c/) 61,87 eur 03.12.2014: Účasť na konaní pred súdom (§ 13a/1 písm. d/) 61,87 eur 12.12.2014: Návrh na doplnenie dokazovania - zaslanie dokladov (§ 13a/1 písm. c/) 61,87 eur

28.01.2015: Účasť na konaní pred súdom (§ 13a/1 písm. d/) 64,53 eur 06.02.2015: Vyjadrenie (§ 13a/1 písm. c/) 64,53 eur 18.02.2015: Účasť na konaní pred súdom (§ 13a/1 písm. d/) 64,53 eur 13.03.2015: Návrh na doplnenie dokazovania - zaslanie dokladov (§ 13a/1 písm. c/) 64,53 eur 15.04.2015: Účasť na konaní pred súdom (§ 13a/1 písm. d/) 64,53 eur Spolu: 693,87 eur

Režijný paušál (§ 16 ods. 3 Vyhlášky): rok 2014 á 8,04 EUR: 6 x 8,04 EUR 48,24 eur rok 2015 á 8,39 EUR: 5 x 8,39 EUR 41,95 eur Spolu: 90,19 eur

K náhrade celkom: 784,06 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).