Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/7/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobkyne: M. proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Nám. SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, odštepný závod Smolenice, Trnavská 12, 919 04 Smolenice, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 20,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 20,61 eur od 1.1.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 19.5.2011 v spojení s jej doplnením zo dňa 9.6.2013 a úpravou z pojednávania v deň 27.6.2011 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.5.2009, t.j. 2 roky spätne pred podaním žaloby. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je podielová spoluvlastníčka lesných pozemkov v katastrálnom území Dechtice, ktoré spravuje, užíva žalovaný, a preto má od neho nárok na úhradu nájomného vo výške 400 eur a za výrub stromov sumu 600 eur.

Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. pojednávanie dňa 15.4.2015 v neprítomnosti žalobkyne, keď predvolanie na pojednávanie v tento deň zobrala osobne na vedomie. Súd upustil od jej osobného výsluchu, nakoľko v konaní už bola vypočutá a jej výpoveď by nezvrátila už súdom zistený skutkový stav z iných dôkazov a bola by nadbytočná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, zástupkyne žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s listami vlastníctva, rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. , D not. 135/94-35, výpočtom podielu ťažby a zisku, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav :

Žalobkyňa v konaní uviedla, že žiadnu osobitnú nájomnú zmluvu zo žalovaným uzavretú nemá a nemá ani vedomosť o existencii pozemkového spoločenstva, ktorého členmi by boli spoluvlastníci daných lesných pozemkov. V súčasnosti sú nehnuteľnosti, lesné pozemky v užívaní žalovaného a preto od neho žiada odplatu za výnos, zisk z ťažby dreva a nájomné prislúchajúce jej podielu na nehnuteľnostiach. Bližšiu vedomosť o obhospodarovaní lesných pozemkov nemá, a ani o množstve a pravidelnosti výrubu, ako ani o výške zisku resp. prípadnej strate žalovaného. Pri spôsobe využitia pozemku vychádza iba

z poznámky z výpisu LV č. XXXX z roku 2014, kde je uvedený pri nehnuteľnostiach kód „38“ čo charakterizuje na liste vlastníctva spôsob využitia pozemku ako „Pozemok s lesným porastom, dočasne bez lesného porastu za účelom obnovy lesa alebo po vykonaní náhodnej ťažby“. Preto sa domnieva že výrub sa na predmetných pozemkoch realizuje a žalovaný z výrubu dosahuje zisk. Pozemky osobne nikdy nenavštívila.

Zástupca žalovaného v konaní nepoprel, že žalovaný nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovanej využíva. Ide o lesné pozemky, ktoré sú však nedeliteľnou spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zák. č. 97/2013 Z.z.. žalovaný má za to, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby a domáhať sa svojich práv by mohla iba spoločne s ďalšími spoluvlastníkmi a prejavením nadpolovičnej vôle spoluvlastníkov. Žalobkyňa by mala iniciovať zriadenie pozemkového spoločenstva, ktoré by ako právnická osoba zastupovalo jednotlivých spoluvlastníkov a konalo aj pred súdom. Ďalej potvrdila, že v súčasnosti neexistuje žiaden nájomný vzťah k daným nehnuteľnostiam a žalobkyňa si ak tak môže uplatňovať iba náhradu za užívanie lesných pozemkov ale nie nájomné. Zároveň vzniesla námietku premlčania nárokov prípadných nárokov žalobkyne za obdobie presahujúce 2 roky pred podaním žaloby. Dotknuté lesné pozemky sú obhospodarované v zmysle Lesného hospodárskeho plánu podľa zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Lesný hospodársky plán sa schvaľuje na dobu 10 rokov a v súčasnosti je platný na roky 2009 - 2018. V zmysle plánu bola vykonávaná v danom území ťažba iba za obdobie od januára 2013 do decembra 2013 čiže v ostatných obdobiach ktoré si žalobkyňa uplatňuje sa ťažba nevykonávala t.j. žalovaný nemal ani žiaden zisk za obdobie rokov 2009 až 2012 iba náklady súvisiace so starostlivosťou o les. Podiel žalobkyne z vyťaženého množstva dreva v danom období na všetkých dotknutých nehnuteľnostiach predstavuje iba 1,49 m3. Zisk z predaja dreva v objeme má potom po odrátaní priamych nákladov a výrobnej réžie predajnú cenu 20,61 eur. Na väčšine parciel sa ťažba nevykonáva. Nakoľko však náklady na obhospodarovanie nehnuteľností sú však ďaleko vyššie, tak žalovaný vznáša kompenzačnú námietku až do výšky žalobkyňou uplatneného nároku a preto žalovaný pokladá žalobu za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť.

Z rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. , D not. 135/94-35 zo dňa 31.10.1995 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že žalobkyňa nadobudla titulom dedičstva po poručiteľovi ViY. nehnuteľnosti v katastrálnom území S. zapísané na LV č. XXX, vl.č. XXX, podiel zo spoloč. lesa v XXXX/XXXXXX-ín, podľa Z., podiel zo spoloč. lesa v XXXX/XXXXXX-ín, podľa Z. Z. podiel zo spoloč. lesa D. podiel zo spoloč. lesa v XXX/XXXXXX-ín, podľa Z. podiel zo spoloč. lesa v XXX/XXXXXX-ín podľa BX/a v X/XX- ine, podľa BX v X/XX-ine - podľa katastra nehnuteľnosti parcely neidentifikované.

Z výpisu z LV č. XXXX (č.l. 6, 78 spisu) súd zistil, že žalobkyňa je podielová spoluvlastníčka spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z.z. a to konkrétne parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/1, XXXX/2, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v spoluvlastníckom podiele X/XXXXX, XX/XXXXX, XX/XXXXX, XX/XXXXX.

Z tabuľky „výpočtu podielu a výpočtu zisku“ (č.l. 120 a 127 spisu) ako aj z tabuľky „Plnenie vybraných ukazovateľov hospodárskej činnosti“ (č.l. 129) súd zistil, že v rozhodnom období sa ťažba, výrub dreva na všetkých lesných pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne uskutočnil iba v roku 2013 a to spolu v objeme X.XXX mX (XXX mX + XXX mX + XXX mX + X mX + XX mX, vyťažené za účelom obnovnej ťažba a z dôvodu kalamity, vyťaženie poškodeného dreva) čo predstavuje po prepočte, vzhľadom na spoluvlastnícke podiely na jednotlivých pozemkoch, podiel žalobkyne na ťažbe spolu 1,49 m3. Priemerné speňaženie m3 predstavuje sumu 44,60 eur z ktorého je však nutné odrátať náklady na ťažbovú činnosť 21,42 eur/m3 a réžiu 9,35 eur/m3. Potom čistý zisk z predaja m3 predstavuje sumu 13,83 eur (44,60 - 30,77) a zisk z podielu žalobkyne na ťažbe sumu 20,61 eur (1,49 m3 x 13,83 eur).

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách tento zákon upravuje a) vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev (ďalej len "spoločenstvo"), b) práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu1) (ďalej len "fond"), c) podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi, d) konanie o zápise spoločenstiev do registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len "register") a o zápise zmien ich údajov, e) pôsobnosť obvodných lesných úradov pri výkone štátneho dozoru nad spoločenstvami,

f) správne delikty a sankcie.

Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona spoločenstvom sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy, a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov,3) b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov,4) c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.

Podľa § 3,4 cit. zákona spoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba. Sspoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len "zmluva o spoločenstve") uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou. Spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom zápisu spoločenstva do registra.

Podľa § 8 cit. zákona spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.

Podľa § 16, ods. 1,2 cit. zákona výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. Výbor koná za členov spoločenstva okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2 pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 31 ods. 1 cit. zákona spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona. Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa doterajších predpisov až do splnenia povinnosti podľa odseku 5.

Podľa § 31 ods. 4 cit. zákona spoločenstvá a spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sú povinné do 31. júla 2013 zaslať obvodnému lesnému úradu zoznam aktualizovaný k 1. máju 2013.

Podľa § 31 ods. 5 cit. zákona spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané v registri.

Podľa § 31 ods. 6 cit. zákona spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sú povinné do 30. júna 2014 podať návrh na zápis podľa § 24.

Podľa § 31 ods. 9,10 cit. zákona ak spoločenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 5, zmluva o spoločenstve stráca platnosť a spoločenstvo sa zrušuje. Obvodný lesný úrad zapíše spoločenstvo do registra s dodatkom "v likvidácii" a spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku. Spoločenstvo je povinné do 1. októbra 2014 vymenovať likvidátora a oznámiť obvodnému lesnému úradu jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Ak si spoločenstvo túto povinnosť nesplní, obvodný lesný úrad zapíše ako likvidátora jeho štatutárny orgán zapísaný v evidencii alebo registri alebo prvého z členov štatutárneho orgánu alebo, ak nie je známy štatutárny orgán, osobu, ktorá v mene spoločenstva vystupovala pred orgánmi štátnej správy. Ak spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov nesplní povinnosť podľa odseku 6, zrušuje sa.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 139 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov súd zistil a mal preukázané, že v minulosti spoluvlastníkov lesných pozemkov evidovaných na LV č. XXXX v kat. území S. združovala a zastupovala O. ktorá aj v minulosti uzatvorila so žalovaným zastúpeným odštepným lesným závodom Smolenice písomnú nájomnú zmluvu na dobu určitú od 4.1.1993 do 31.12.1998, ktorej obsahom bola aj povinnosť nájomcu uhrádzať dohodnuté nájomné. Urbárska spoločnosť Kátlovce si však nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nepodala návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev a ani sa nezaregistrovala ani ako občianske združenie a tým zo zákona došlo k zrušeniu tejto organizácie. Z uvedeného dôvodu nebolo v konaní preukázané, že O. ktorá v minulosti vystupovala ako zástupca spoluvlastníkov lesných pozemkov mala v súčasnosti právnu subjektivitu, mohla byť lesným spoločenstvom podľa v súčasnosti platného a účinného zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a mohla napr. preto aj vystupovať naďalej ako zmluvná strana akéhokoľvek v minulosti uzatvoreného nájomné vzťahu (v minulosti zo zákona 229/1991 Zb. každoročne obnovovaného). Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa žiadnu individuálnu nájomnú zmluvu so žalovaným uzavretú nemá. Je tak preukázané, že v súčasnosti neexistuje žiaden platný nájomný vzťah k daným nehnuteľnostiam. V konaní ďalej nebolo preukázané, žeby spoluvlastníci dotknutých lesných pozemkov založili nové pozemkové - lesné spoločenstvo v zmysle zák. č. 97/2013 Z.z. a ktoré by bolo aj zapísané v príslušnom registri pozemkových spoločenstiev. V prípade jeho existencie by iba takéto spoločenstvo mohlo zastupovať ako právnická osoba jednotlivých spoluvlastníkov, členov spoločenstva pri presadzovaní a uplatňovaní ich spoluvlastníckych práv a napr. ako v danom prípade domáhať sa v mene jednotlivých jej členov odplaty za užívanie spoločnej lesnej nehnuteľnosti zastupovaním pred súdom (prostredníctvom výboru, § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z.) . Nakoľko nie je k daným lesným pozemkom založené žiadne lesné spoločenstvo v zmysle zák. č. 97/2013 Z.z., tak má súd za to, že žalobkyňa sama je ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti aktívne legitimovaná domáhať sa svojho práva na odplatu, plnenie od subjektu užívajúceho jej spoluvlastnícky podiel, ktorým v danom prípade je nesporne žalovaný. Súd sa tak nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že len pozemkové spoločenstvo je jediným subjektom, ktorý môže vykonávať práva a povinnosti vzťahujúce sa k uvedeným nehnuteľnostiam a iba spoločenstvo by mohlo uplatňovať nárok na úhradu odplaty za užívanie lesných pozemkov, tak ako ho uplatňuje v danom konaní žalobkyňa. Žalobkyňa ako jedna z viacerých spoluvlastníkov lesných pozemkov sa môže individuálne žalobou podanou na súde domáhať svojich práv prislúchajúcich jej k spoluvlastníctvu pomere k jej podielu, a to bez ohľadu na skutočnosť či ide o spoločnú nedeliteľnú nehnuteľnosť v osobitnom režime alebo nie, ktorá skutočnosť v tejto súvislosti (uplatňovanie náhrady za užívanie) nemá význam. Ak by sme pripustili argumentáciu žalovaného, že iba pozemkové spoločenstvo je

jediným zákonným subjektom, prostredníctvom, ktorého si môžu jednotlivý spoluvlastníci lesných pozemkov uplatňovať nárok na náhradu za užívanie ich nehnuteľností a jediným subjektom, ktorý môže spoluvlastníkov aj zastupovať pred súdom, tak by spoluvlastníci lesných pozemkov v prípade, že nikdy nezaložili lesné spoločenstvo (prípadne ktoré bolo zrušené), sa nikdy nemohli svojich nárokov na odplatu za užívanie domáhať alebo si ich prípadne uplatňovať na súde. Pri individuálnom uplatňovaní svojho nároku žalobkyňou na súde taktiež nejde o nakladanie, hospodárenie so spoločnou vecou, a preto sa nevyžaduje ani spoločné kvalifikované rozhodovanie ďalších spoluvlastníkov. V konaní tak mal súd preukázané, že žalobkyňa je ako spoluvlastníčka lesných pozemkov oprávnená od žalovaného požadovať, nárokovať si odplatu za užívanie dotknutých pozemkov a to v pomere jej podielu na nehnuteľnostiach. Výšku odplaty mal súd dostatočne hodnoverne preukázanú z listinných dôkazov predložených žalovaným a to najmä tabuľkou „výpočtu podielu a zisku“ kde pri výrube a ťažbe dreva na dotknutých pozemkoch patrí žalovanej za rozhodné obdobie (žalobkyňa si uplatňuje plnenie 2 roky spätne pred podaním žaloby, t.j. od mája roku 2009) podiel na ťažbe spolu vo výške 1,49 m3, čo predstavuje pri priemernom speňažení po zohľadnení nákladov na ťažbu a réžie čistý zisk žalobkyne 20,61 eur. Uvedené listinné dôkazy z ktorých súd vychádzal pri určení výšky odplaty žalobkyňa žiadnym spôsobom nerozporovala a nevyvrátila ani údaje v nich uvedené. Žalovaný v konaní tvrdil, že výnos s predmetných lesných pozemkov je nulový resp. hospodárenie je v strate, nakoľko náklady na obhospodarovanie, starostlivosť o les sú ďaleko vyššie ako zisk z nepravidelného výrubu a predaja dreva a žalovaný odvádza naviac aj z týchto nehnuteľností daň. Uvedené tvrdenia však súdu žalovaný ničím konkrétnym nepreukázal a preto má súd za to, že v tomto smere neuniesol dôkaznú povinnosť, ktorá ho zaťažovala. Súd tak vychádzal pri určení výšky zisku z údaju čistého výnosu 20,61 eur bez zohľadnenia nákladov súvisiacich s obhospodarovaním lesa a úhradou dane. Súd tak má za to, že žalovanému vznikla v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinnosť vrátiť žalobkyni prijaté plnenie za rozhodné obdobie titulom bezdôvodného obohatenia, majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, titulu. Žalovaný v rozhodnom období (od mája 2009) prijímal plnenie žalobkyne v podobe užívania nehnuteľností, v tomto prípade užívania lesných pozemkov v katastrálnom území S., a preto je povinný vrátiť peňažnú náhradu získaného prospechu vo výške rovnajúcej sa bežnej, obvyklej odplate. Z vykonaného dokazovania a to konkrétne z listinných dôkazov predložených žalovaným mal súd preukázané, že výška obvyklého, bežného plnenia za užívanie lesných pozemkov v danej lokalite a pri spôsobe daného využitia je spolu za rozhodné obdobie 20,61 eur, ktoré je povinný žalovaný žalobkyni zaplatiť.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací právny predpis - Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení platnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobkyni do omeškania, bolo potrebné v zmysle § 517 ods. 2 O.z. uložiť mu povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške 8,25 % ročne zo sumy 20,61 eur od 1.1.2014 (do omeškania sa žalovaný dostal 1.1.2014 z dôvodu, že plnenie, ktoré je povinný vrátiť prijal výlučne v roku 2013) do zaplatenia

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne a preto jej čiastočne vyhovel spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nakoľko sa žalobkyňa domáhala svojou žalobou zaplatenia istiny 1.000 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.5.2009 do zaplatenia a súd jej priznal istinu 20,61 eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 20,61 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, teda istinu a úrok nižší ako sa domáhala žalobkyňa v žalobe, súd v zmysle § 153 ods.2 O.s.p. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol a tým rozhodol o celom predmete konania.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.