Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-12-2015.pdf
PDF · 88.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo: 57279667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín p r o t i žalovanej: T. V., B.. XX.X.XXXX, X. L., Č. H. X, o zaplatenie 760,50 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 391,47 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.9.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 13.1.2015 sa domáhal zaplatenia sumy 760,50 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 83,84 Eur počítaného za obdobie od 18.9.2013 do 19.12.2014 a žiadal priznať za ďalšie obdobie, teda od 20.12.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,5% ročne zo žalovanej sumy. Nárok uplatnil na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a žalovanou dňa 13.4.2012. Keďže žalovaná úver riadne úver nesplácala, listom zo dňa 29.8.2013 došlo k jeho zosplatneniu. Žalovaná suma predstavuje istinu vo výške 590,03 Eur, úrok vo výške 1,61 Eur, upomienky vo výške 69,23 Eur, poplatky za výpis z účtu vo výške 6,52 Eur a napokon úrok za hotovostné transakcie vo výške 93,11 Eur.
Žalovaná sa doposiaľ k žalobe nevyjadrila, aj keď táto jej bola doručená ešte dňa 26.1.2015.
Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd s poukazom na § 115 a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 13.4.2012, úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.8.2013, poštovým podacím hárkom, výpisom čerpania splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav:
Dňa 13.4.2012 bola uzavretá medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou písomná úverová zmluva, ktorou bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom 630 Eur. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 4% z dlžnej sumy. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 26,28 % a 11,88% v závislosti na výške vyčerpanej sumy podľa sadzobníka. Zmluva neobsahuje údaj o RPMN, ani o jeho priemernej hodnote.
Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná celkovo vyčerpala úver vo výške 651,53 Eur výbermi z bankomatu alebo platbami kartou. Úver však pravidelne nesplácala, preto žalobca ju upomínal viacerými upomienkami, ktoré však vyplývajú len zo spomínaného výpisu, nakoľko žalobca žiadnu upomienku nedoložil a ani v žalobe neuviedol spôsob jej realizácie.
Žalovaná celkovo na základe danej úverovej zmluvy zaplatila žalobcovi 260,06 Eur. Táto suma bola započítaná na istinu vo výške 61,50 Eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 109,78 Eur, ďalší úrok vo výške 1,73 Eur, poplatky za výber z bankomatu vo výške 24 Eur a upomienky vo výške 62,77 Eur.
K zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa 29.8.2013, ktorým veriteľ teda spoločnosť Home Credit Slovakia vyzval žalovanú k splateniu celého úveru vo výške 807,50 Eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy. Z pripojeného poštového podacieho hárku vyplýva, že tento list bol žalovanej odoslaný poštou.
Zmluvou zo dňa 18.3.2013 bola pohľadávka spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. voči žalovanej postúpená žalobcovi, pričom postupca túto skutočnosť oznámil žalovanej listom zo dňa 19.11.2014, ktorý jej poslal poštou, čo preukázal poštovým podacím hárkom.
Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.12.2011 do 31.12.2012).
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 a medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pod písm. y/ je uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejná podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. OZ.
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
V danom prípade súd zohľadnil špecifický charakter revolvingového úveru, ktorého podstatou je jeho opakovanie s dohodnutým úverovým rámcom a preto je zrejmé, že niektoré náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nemôžu byť splnené. To však neplatí pre povinný údaj o RPMN, ako aj o priemernej hodnote RPMN, ktorému súd prisudzuje najväčší význam. Tento údaj je totiž najdôležitejší pre spotrebiteľa, keďže zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve a preto sa nestotožňuje s názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 6Co 95/2010, na ktoré poukázal aj žalobca vo svojej žalobe. Tento názor súd totiž považuje za prekonaný, dôkazom čoho je napr. aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co 215/2012 zo dňa 10.10.2012.
V zmluve teda chýbajú povinné údaje o RPMN a jeho priemernej hodnote, čo spôsobuje následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaná pritom čerpala finančné prostriedky vo výške 651,53 Eur a preto žalobcovi má vrátiť len túto sumu a keďže uhradila doposiaľ sumu 260,06 Eur, jej dlh činí 391,47 Eur. Súd preto vyhovel žalobe len v tejto časti a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení totiž ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadni podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
V danom prípade zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol 13.4.2012 a preto pre výšku úrokov z omeškania bolo potrebné použiť predchádzajúci právny predpis.
K zosplatneniu úveru došlo v súlade s § 565 OZ od 18.9.2013 (15 dní od odoslania výzvy o zosplatnení listom zo dňa 29.8.2013). Súd preto priznal od uvedeného dňa úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne z prisúdenej istiny. Tento úrok teda súd nekapitalizoval tak, ako to uviedol žalobca, pričom pre súd bolo rozhodujúce, že úroky z omeškania žalobca uplatnil od 18.9.2013, takže v súlade s dispozičnou zásadou súd priznal tieto úroky z omeškania od uvedeného dátumu, ale len z prisúdenej istiny.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ten však bol neúspešný približne v polovici uplatneného nároku a preto podľa zásady úspechu v konaní mu náhrada trov konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.