Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-53-2015.pdf
PDF · 86.29 KB
Case nature
Subarea
15Co/53/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: V. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou o zaplatenie 1242,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 18C/290/2014-6 zo dňa 15.12.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 46,90 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jaroslavy Oravcovej v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Vyslovil, že náhradu trov konania žalovanej nepriznáva.
Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 166,68 eur k rukám jeho právnej zástupkyne v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3 ods. 1, 39, 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, §§ 2 písm. b), 3 ods. 1, 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 24.06.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č.8300030322. Žalobca schválil odporkyni poskytnutie úveru vo výške 1500,-eur. Žalovaná sa na základe zmluvy zaviazala vrátiť navrhovateľovi poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach á 85,15 eur, t.j. 3065,40 eur. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 13.8.2010, posledná splátka bola splatná dňa 13.7.2013. RPMN úveru bola uvedená vo výške 65,99% a ročná úroková sadzba úveru vo výške 70%.
Podaním zo dňa 04.8.2014 oznámil vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom v Prešove vstup do konania na strane žalovanej.
Vedľajší účastník vo svojom podaní doručenom súdu dňa 26.09.2014 uviedol, že nesprávnym uvedením RPMN v zmluve došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ust. § 11 ods.1 písm. d) tohto zákona má byť predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o revolvingovom úvere ďalej neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalším dôvodom pre to, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov je výška ročnej úrokovej sadzby úveru, ktorá predstavuje 70%. Z uvedených dôvodov považoval nárok žalobcu voči žalovanej za nedôvodný. Zároveň si uplatnil trovy konania.
Dojednanie úrokovej sadzby vo výške 70 % ročne v zmluve o revolvingovom úvere vyhodnotil súd prvého stupňa ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, a preto dospel k záveru, že žalobca má nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy. Keďže žalovaná splatila žalobcovi vyššiu sumu, ako jej bola žalobcom poskytnutá, súd žalobu zamietol.
O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodoval súd prvého stupňa vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní v zmysle § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko táto si ju neuplatnila.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, a to odmenu za 2 úkony právnej služby á 61,41 eur (prevzatie a príprava zastupovania, písomné vyjadrenie vo veci samej) k tomu prináležiaca paušálna náhrada 2 x 8,04 eur, zvýšené o 20 % DPH, celkovo vo výške 166,68 eur, na náhradu ktorých zaviazal žalobcu.
Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
V odvolaní poukázal na to, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu, popri ktorej zákon pripúšťa niektoré výnimky (§ 142 ods. 2, 3; § 144, § 146 ods. 2 O.s.p.). Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi navrhovateľom alebo odporcom a vedľajším účastníkom), a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol povinným na plnenie spoločne s odporcom. Ustanovenie § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. neznamená vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného“ účastníka v konaní, ale predstavuje len právny rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. To je účel priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Nie je možné na základe ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal.
Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom považoval odvolateľ aj v rozpore s dobrými mravmi, predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 Občianskeho súdneho poriadku, evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie úspechu titulom uplatnenia náhrady trov konania.
Údajné náklady na zastúpenie občianskeho združenia vystupujúceho ako združenie na ochranu spotrebiteľa advokátom v žiadnom smere nepredstavujú účelne vynaložené trovy. Priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia občianskeho združenia je v rozpore s §§ 1, 2, 3 ods. 1 O.s.p..
Aj keď v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, t. j. má aj právo dať sa v konaní zastupovať advokátom v zmysle ust. § 24 v spojení s ust. § 25 ods. 1 O.s.p., samotné združenie má byť spôsobilé na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania bez potreby splnomocnenia advokáta na jeho zastupovanie. V prípade, že sa dá v konaní zastupovať advokátom, je povinné samé znášať náklady s tým spojené, nakoľko takto vynaložené náklady nemožno považovať za trovy účelné na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.03.2015.
Vo vyjadrení uviedol, že s odvolacou námietkou žalobcu nesúhlasí, nakoľko práve vstupom vedľajšieho účastníka do konania na stane žalovanej a jeho aktívnym vystupovaním a poukazovaním na absolútne neplatné zmluvné podmienky v zmluve o úvere bol návrh súdom prvého stupňa v celom rozsahu zamietnutý.
Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 137 O.s.p., v rámci ktorej zákonodarca explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby.
Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,90 €.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Zo spisu jednoznačne vyplýva, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej. V súvislosti s konaním si uplatnilo náhradu jemu vzniknutých trov, a to na právnom zastúpení.
Žalobca proti vstupu uvedeného vedľajšieho účastníka do konania nenamietal.
Súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žalovaná mala v konaní plný úspech.
Trovy konania si žalovaná neuplatnila, ale trovy konania si vyčíslil vedľajší účastník na strane žalovanej, preto bolo správne, ak ich súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi aj priznal.
V predmetnej veci súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v otázke náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikované prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.
Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Zo strany vedľajšieho účastníka teda ide o plne eurokonformný prístup pri riešení právneho zastúpenia aj v tejto právnej veci.
Pri posudzovaní účelnosti poskytnutia trov je potrebne prihliadnuť aj nato, že vedľajší účastník poskytol žalovanej kvalifikovanú ochranu a súd prvého stupňa rozhodol v prospech žalovanej.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na skutočnosť, že žalobca ako veľká a silná spoločnosť, ktorej základ tvorí zahraničný kapitál ( jediným spoločníkom je holandská spoločnosť) na uplatňovanie svojich nárokov proti spotrebiteľovi - fyzickej osobe zabezpečila právne zastúpenie ďalšou obchodnou spoločnosťou poskytujúcou právne služby. V tejto súvislosti, ak by odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka, poprel by zásadu rovnosti procesných strán pred súdom.
Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešná žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila. Vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania vo výške 46,90 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za vyjadrenie k odvolaniu proti výroku o trovách konania (§ 13a ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) v sume 30,70 Eur, režijný paušál vo výške 8,49 Eur, zvýšené o 20 % DPH, čo predstavuje 46,99 Eur. Vedľajší účastník si však uplatnil trovy právneho zastúpenia len vo výške 46,90 Eur, preto odvolací súd s odkazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. priznal trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške.
Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi zaviazal odvolací súd žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.