Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Er/1313/2008

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Bytové hospodárstvo, s.r.o., Terézie Vansovej 1231/23, 050 01 Revúca, IČO: 31674020 proti povinnému: Anna Pirošová, nar. 03.12.1963, Mierová Revúca o vymoženie 996,71 € s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom, Exekútorský úrad Revúca, Železničná 257, 050 01 Revúca (ustanovený náhradník súdneho exekútora JUDr. Václava Kudelu, Exekútorský úrad Bratislava, Furdekova 10, 851 03 Bratislava), pod spis. zn EX 3343/2013 ( pôv. sp. zn. EX 129/2001), takto

rozhodol:

I. Exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa pod sp. zn. EX 3343/2013 vyhlasuje za neprípustnú.

II. Exekúciu zastavuje.

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

Dňa 14.04.2015 súdny exekútor JUDr. Marko Rus predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie.

Zo súdneho spisu súd zistil:

Súd poveril súdneho exekútora JUDr. Václava Kudelu vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5608 005731 zo dňa 12.07.2001. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi dňa 22.06.2001 a na základe platobného rozkazu č.k. , ktorý vydal Okresný súd Revúca dňa 08.12.2000.

Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel nemajetný (dňa 13.12.2014). Okresný súd Revúca vo veci prejednania dedičstva po povinnom, konanie pre nemajetnosť zastavil uznesením č.k. zo dňa 16.01.2015.

Podľa § 235 ods.2 Exekučného poriadku platí, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom 22.06.2001, teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (platného do 31.1.2002), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).

Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.

Keďže Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.1.2002 nemal vlastnú úpravu procesného nástupníctva účastníka exekučného konania, treba subsidiárne postupovať podľa O.s.p. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 107 ods.1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

V danom prípade povinný zomrel dňa 13.12.2014 bez právneho nástupcu. Nebolo teda možné v zmysle § 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku preukázať prechod vymáhanej povinnosti na inú osobu, a chýba teda základná podmienka konania, a to osoba voči, ktorej by bolo možné v exekúcii pokračovať,

Súd teda aplikujúc § 57 ods. 1 g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nakoľko niet osoby, proti ktorej by sa mohla vykonať. Vychádzajúc z citovaného zákonného ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom zastavil, nakoľko povinný zomrel.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Ak teda dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Aj keď dôjde k zastaveniu exekúcie, je dovolená úvaha súdu o tom, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku do zastavenia exekúcie. Z toho možno vyvodiť, že keď došlo k zastaveniu exekúcie môže mu súd uložiť náhradu len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s vymáhaním nároku.

Aby bolo možné uložiť náhradu trov exekúcie pri jej zastavení oprávnenému musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V danom prípade je skutočným dôvodom zastavenia exekúcie smrť povinného - fyzickej osoby bez právneho nástupcu. Smrť fyzickej osoby je neodvrátiteľnou právnou udalosťou postihujúcou každého človeka (fyzickú osobu). Súd v tejto súvislosti však má za to, že náležitá opatrnosť predvídajúca dôvod zastavenia exekúcie nemôže u oprávneného zahŕňať aj možnosť smrti povinného - fyzickej osoby práve v priebehu exekúcie, a naviac v spojení s tým, že povinnosť, ktorá je predmetom exekúcie neprejde na právneho nástupcu povinného. Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti by tu v extrémnom prípade mohla byť vtedy, ak by oprávnený v čase podania návrhu vedel o takej skutočnosti (zdravotnom stave povinného), ktorá by neodvratne viedla k smrti tejto osoby a zároveň by vedel o tom, že vymáhaná povinnosť neprejde na inú osobu. V danom prípade tomu zjavne tak nebolo, už len preto, že exekúcia začala v roku 2001 a povinný zomrel v roku 2014.

Ďalej má súd za to, že Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám.

Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri vykonávaní exekúcie. Exekútor má z úspešného výkonu exekúcie zisk (odmenu) ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora, nie je ani protiústavný.

V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že riziko podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou.

Pre zaujímavosť súd uvádza, že rovnakým spôsobom judikuje aj Ústavný súd ČR, podľa ktorého skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol, nie je dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť náklady exekúcie súdnemu exekútorovi (sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.