Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-325-2014.pdf
PDF · 133.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/325/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679 proti žalovanému: Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, XXX XX X., zast. JUD. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.759,46 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 449,71 eur na účet právneho zástupcu žalovaného a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.759,46 eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 258,96 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.759,46 eur od 17.06.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že so žalovaným dňa 19.07.2002 uzatvoril Úverovú zmluvu č. 5206144790 (ďalej len „Úverová zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové podmienky a zároveň žalovaný obdržal príručku pre držiteľa, súčasťou ktorej bol Sadzobník poplatkov. Podpisom úverovej zmluvy a úverových podmienok žalovaný potvrdil, že bol s nimi oboznámený. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca 2.323,57 eur prostredníctvom úverovej karty. V súlade s úverovými podmienkami bol žalovanému poskytnutý úver k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a žalovaný bol oprávnený čerpať úver prostredníctvom úverovej karty. Že ide o revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne Hlava 3. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru t.j. na skutočnosť, že ani žalobca ani žalovaný pri uzatváraní zmluvy nemôžu vedieť určiť, kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto pri tomto type úveru sa dohoduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v Úverovej zmluve na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru
vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej „RPMN“) priamo z úverovej zmluvy, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Toto tvrdenie a výnimka z povinnosti uvádzania RPMN boli potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp.zn. 6Co 95/2010, kde jednoznačne stanovil, že „...keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov“. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 25.09.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Tento postup žalobcu bol v súlade aj s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to konkrétne s § 565 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.“ V návrhu na vydanie platobného rozkazu si však žalobca zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty neuplatňuje. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobnom návrhu uplatňuje vo výške 8,75% ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 10.10.2012 + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 258,98 eur z čiastky 1.759,46 eur od 10.10.2012 do 16.06.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: Istina vo výške 1.599,26 eur, úrok vo výške 6,60 eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 5,96 eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 147,64 eur. Dlh spolu 1.759,46 eur.
Zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnúť z dôvodu, že zmluva neobsahuje zákonné náležitosti a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Zároveň vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, vyjadrením a výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi súdu uviedol, že predmetom konania je revolvingový úver a preto úverová zmluva neobsahuje RPMN, čo je odzrkadlením § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na rozdiel od bežných spotrebiteľských úveroch pri revolvingovom úvere nie je možné vopred stanoviť ročnú percentuálnu mieru nákladov. V dôsledku toho musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkov. Preto došlo k platnému uzavretiu zmluvu tak, ako je uvedené. Žalobca úrok ako odplatu za predmetný vzťah uviedol v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy a sú kryté podpisom protistrany, konkrétne v hlave 6, kde je uvedené, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálnej platnej mesačnej úrokovej sadzbe v okamihu splátky úveru. Taktiež v § 7 je uvedené, že poplatky sú už vydané sadzobníkom poplatkov a odmien. Ďalej uviedol, že predmetná úverová zmluva neobsahuje sumu, počet a termín splátok, istiny a úrokov tak, ako je uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ale zákon túto skutočnosť nepostihuje bezúročnosťou úveru. Taktiež počas trvania zmluvy boli žalovanému na jeho adresu doručované výpisy, kde bola uvedená výška splátky, splatnosť splátky a výška úrokov a poplatkov. Počas platnosti zmluvy došlo k navýšovaniu úverového rámca až na sumu 70.000 Sk dodatkami, ktoré podpísal žalovaný.
Právny zástupca žalovaného súdu na pojednávaní uviedol, že predmetom konania je spotrebiteľský právny vzťah. V úverovej zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Túto náležitosť zákon v danom čase vyžadoval pod hrozbou sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ide o prípad § 3 odsek 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v tomto prípade sa nejedná o úver formou preddavkov na bežný účet ale o klasický revolvingový úver. Preto boli známe žalobcovi údaje už v čase keď uzatváral so žalovaným zmluvu na výpočet RPMN. Ďalej uviedol, že v zmluve nie je uvedená úroková sadzba. Túto mal žalobca uviesť niekde vo
Všeobecných obchodných podmienkach, avšak taktiež uvedenie odkazu na nejaký sadzobník poplatkov vo Všeobecných obchodných podmienkach nespĺňa požiadavku zákona uviesť ročnú úrokovú sadzbu v Úverovej zmluve. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť na úpravu rôznych technických záležitosti úverovej zmluvy a nemajú sa do týchto Všeobecných obchodných podmienok vkladať náležitosti tak podstatné, ako je úroková sadzba alebo rôzne iné ďalšie náležitosti, ktoré majú byť priamo uvedené v úverovej zmluve. Preto žalobca nemá nárok na úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve a žiadal žalobu zamietnúť.
Žalovaný súdu potvrdil, že podpísal úverovú zmluvu a navýšenie úverového limitu až na sumu 70.000 Sk. Pôvodne si chcel kúpiť vysávač v cene 15.000 Sk, a vtedy mu predavajúci ponúkol revolvning na sumu 40.000 Sk, s ktorým súhlasil. Navýšenie úveru využil po ponuke žalobcu z dôvodu, že potreboval finančné prostriedky pre rodinu. Pri podpise zmluvy podpísal aj úverové podmienky. Nepamätá sa však, či mu bol doručovaný sadzobník a či mu bolo oznámené, koľko má zaplatiť odplatu na poskytnutý úver. Potvrdil, že nevedel, pri akom úroku mu bol úver poskytnutý. Úverové prostriedky mu bolo poskytnuté a vybral ich prostredníctvom karty a každý mesiac mu boli doručované výpisy.
Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 19.07.2002 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. 5206144790, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver variant D s výškou mesačnej splátky 1200,-Sk a výškou úverového rámca 30.000,-Sk.
Návrhom dodatku č. 21019629 k zmluve č. neuvedené vo veci zmeny výšky úverového rámca žalovaný podpísal návrh na navýšenie úverového rámca na sumu 55.000,- Sk - splátka 2.200 Sk dňa 07.04.2005 a zaviazal sa splácať mesačnú splátku odpovedajúcu zvolenému variantu úverového rámca. Zároveň v tomto návrhu je uvedené, že dodatok je platný účinný od dátumu podpísania spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., pričom na tomto návrhu podpis žalobcu nie je.
Zo žiadosti o zmenu výšky úverového rámca zo dňa 19.01.2009 vyplýva, že žalovaný požiadal o navýšenie úverového rámca na sumu 70.000,- Sk a zaviazal sa splácať mesačnú splátku odpovedajúcu zvolenému variantu úverového rámca. Zároveň žalobca k zmluve č. 5206144790 schválil zmenu výšky úverového rámca.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú jej všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky špecifikujú práva a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy.
Revolvingový úver je klientovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje klientovi po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca ( hlava 3 § 1 Úverových podmienok ).
Podľa hlavy 4 § 2, § 3 Úverových podmienok k jednému úverovému účtu môže byť vydaná len jedna úverová karta, ktorá je neprenosná a môže ju používať iba jeden držiteľ, ktorého meno je uvedené na karte. Použitím úverovej karty klient súhlasí s čerpaním revolvingového úveru v požadovanej výške.
Podľa hlavy 6 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve, pričom prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny.
Klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba je uvedená v aktuálnom sadzobníku ( hlava 6 § 9 Úverových podmienok ).
Podľa hlavy 8 § 2 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V prípadoch ak nastane predčasná splatnosť úveru, je spoločnosť taktiež oprávnená pozastaviť čerpanie už dohodnutého úveru alebo od úverovej zmluvy odstúpiť.
Podľa hlavy 8 § 3 Úverových podmienok v prípade vzniku predčasnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, teda čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, pokiaľ by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
V zmysle hlavy 9 § 2 Úverových podmienok v prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru či jej časti dlhšieho ako 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvný úrok z oneskorenia vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. V prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru či jej časti dlhšieho než 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v oneskorení.
Spoločnosť nie je viazaná účelom platby, ktorý stanoví klient a je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti voči klientovi v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti z oného titulu než z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na poplatky za poskytnuté služby, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, na splátky úveru ( hlava 9 § 4 Úverových podmienok ).
Podľa hlavy 9 § 11 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, zabezpečenie záväzkov z úverovej zmluvy a vzťahy, ktoré vznikli následne na základe uvedených právnych úkonov sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v úplnom znení.
Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalobca ku dňu 25.09.2012 zosplatnil celý úver. Žalovaný na úverovom rámci vyčerpal sumu 6.535,90 eur a uhradil 9.669,42 eur. Žalovaný po zosplatnení úveru v prospech žalobcu neuhradil žiadnu splátku. Celková dlžná suma bola vo výške 2.018,44 eur.
Výzvou k úhrade zo dňa 25.09.2012 žalobca žalovanému oznámil, že v dôsledku toho, že riadne a včas nespláca úver, uplatňuje si svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a vyzval ho na úhradu sumy 1.884,81 eur do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Súdu predložil aj doklad o zaslaní tejto výzvy.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 15.4.2002.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 písm. a)a b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 6 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 4 ods. 1,2 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 4 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty s úverovým rámcom
30.000 Sk, ktorý bol navýšený na sumu až 70.000 Sk, v zmysle ktorej bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky a tieto potom za dohodnutých podmienok vrátiť.
Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Žalovaný si túto svoju povinnosť neplnil, preto žalobca zospatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy dňa 25.09.2012.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je zmluva o úvere upravená v Obchodnom zákonníku č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonníka) ako absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), čo znamená, že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba) s výnimkou zmluvy o úvere uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v platnom znení ako normy lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonník. Popri tejto špeciálnej norme výraznú a základnú ochranu spotrebiteľa pri poskytovaní služieb na finančnom trhu poskytujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej aj „OZ“, vrátane inštitútu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 a nasl. OZ) zavedené novelou OZ zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004 v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995 a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej Únie (ďalej aj „EÚ“). Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu. EÚ venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť a v snahe deklarovať potrebu regulácie podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov Rada EÚ prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a už zmieňovanú smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa spotrebiteľských úverov v znení smernice 90/88/EHS a 98/7/EHS, ktoré mali za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľa pri využívaní finančných služieb ponúkaných na trhu. Napriek tomu, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ, je súd povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktoré sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 249 Zmluvy o ES (predtým čl. 189 Zmluvy o EHS), (rozsudok ESD zo dňa 27.6.2000 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v. Roció Murciano Quintero, C -240/98 a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C -241/98, José Luis Copano Badillo, C 242/98, Mohammed Berrone, C -243/98, Emilio Vinas Feliú, C -244/98).
Uvedený zákon č. 258/2001 v rámci prístupového procesu do Únie zaviedol tzv. spotrebiteľský úver v súlade so smernicou Európskej rady č. 87/102/EHS za účelom prehĺbenie slobody služieb a sprehľadnenie finančných služieb -k čomu slúži aj informačná povinnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov, úrokov či iných poplatkov. Tento zákon (v súčasnosti zrušený neskorším zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov) upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia.
Súd podrobil kontrole predmetnú úverovú zmluvu a to či spĺňa náležitosti podľa predmetného zákona. Súd zistil, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti: 1/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť a 2 /ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na vrátenie toho, čo žalovaný vyčerpal.
Žalobca sa bránil skutočnosťou, že v predmetnej právnej veci nejde o klasický spotrebiteľský úver ale o revolvingový úver. Zákon však túto skutočnosť nerozlišuje a preto má žalobca povinnosť uviesť RPMN pri uzatvorení zmluvy. Žalobca tak neurobil, ani následne pri poskytnutí úveru a preto súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd dopĺňa, že revolvingový úver nebol poskytnutý ako spotrebiteľský úver formou preddavkov na bežný účet.
V súlade s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „ Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak“ súd započítal všetky platby žalovaného najskôr na istinu a potom na úroky z úveru, keďže nie je možné, aby dodávateľ (veriteľ) určoval, oproti čomu bude platba od dlžníka zúčtovaná, lebo v opačnom prípade by došlo k rozporu s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Z predloženého výpisu je nepochybné, že na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru žalobca poskytol žalovanému úverový rámec, z ktorého preukázateľne vyčerpal žalovaný do zosplatnenia sumu 6.535,90 eur. Žalovaný zároveň uhradil sumu 9.669,42 eur a preto žalobcovi uhradil to čo vyčerpal, plus nad rámec tohto ďalšiu sumu a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
Súd pre doplnenie dôvodov uvádza, že podľa § 4 ods. 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere neobsahovala úrok z úveru, a preto ho nemôže ani žalobca požadovať. Žalobca použil obranu v tom smere, že úrok z úveru bol uvedený v úverových podmienkach a to v hlave 6, ktoré žalovaný podpísal. Súd po oboznámený sa týmito úverovými podmienkami však zistil, že predmetné ustanovenie úrokovú sadzbu neobsahuje, odkazuje iba na to, že základná úroková sadzba je uvedená v aktuálnom sadzobníku ( hlava 6 § 9 Úverových podmienok. Uvedenie úrokovej sadzby v sadzobníku však nemôže súd považovať za splnenie podmienky uvedenie úrokovej miery v zmluve, ani v obchodných podmienkach s platnou inkorporačnou doložkou. Taktiež ani uvedenie konkrétnej sumy úroku vo výpise z účtu nemožno považovať za splnenie podmienok na priznanie tohto nároku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu vnikol nárok na náhradu trov konania podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len vyhláška ).
Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov predstavuje sumu 81,33 eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd dňa 14.10.2014 a účasť na pojednávaní dňa 15.04.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl. a režijný paušálu za 3 úkony a to 8,04 eur za dva úkony podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za rok 2014 a 8,39 eur za jeden úkon podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za rok 2015. Právny zástupca žalovaného si uplatnil aj náhradu cestovného a to za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 115.04.2015 osobným motorovým vozidlom Svidník - Vranov nad Topľou a späť - 120 km x 0,183 eur ( základná náhrada za jeden kilometer ) + 6,1 l/100 km - priemerná spotreba x 1,364eur - cena PHM = 106 eur. Náhrada za stratu času za cestu na pojednávania dňa 15.04.2015 na trase Svidník - Vranov nad Topľou a späť - 5 polhodín - 8 x 13,98 - náhrada za jednu polhodinu - 69,90 eur.
Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny, režijného paušálu, náhrady za stratu času v sume 374,76 eur a k tomu DPH vo výške 20% z týchto priznaných položiek v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 374,76 eur, t.j. 74,95 eur. . Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 449,71 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.