Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-1-2015.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: GATIAL, s. r. o., so sídlom Neresnícka cesta 6430, 960 01 Zvolen, IČO: 450 02 142, DIČ: 2022902156, zastúpený JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou, Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/466120/2014/6014 zo dňa 21.10.2014, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614301/5/3519022/2014/ Kraj zo dňa 17.07.2014 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 4 994,10 Eur zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2010 za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.10.2014 potvrdil rozhodnutie I. st. správneho orgánu o uložení pokuty č. 9614301/5/3519022/2014/Kraj zo dňa 17.07.2014.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/466120/2014/6014 zo dňa 21.10.2014, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. 9614301/5/3519022/2014/Kraj zo dňa 17.07.2014 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100301/1/179/2013/14003 zo dňa 02.01.2013 je po vecnej a po právnej stránke nesprávne, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uvedeným rozhodnutím žalovaného dňa 02.01.2013 bol podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní potvrdený dodatočný platobný výmer I. st. orgánu - Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614401/5/2395385/2012/Bi zo dňa 03.09.2012, ktorým daňový úrad ako správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2010 vo výške 49 668,20 Eur a vyrubil mu rozdiel DPH vo výške 273,30 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 02.01.2013 podal žalobu žalobca a na základe podanej žaloby rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č. k. 23S/56/2013-29 zo dňa 22.05.2013 rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/56/2013-29 zo dňa 22.05.2013 podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania bola vec postúpená Najvyššiemu
súdu SR, ktorý o odvolaní žalobcu do podania žaloby vo veci sp. zn. 23S/1/2015 nerozhodol. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bol tu dôvod na prerušenie konania až do právoplatného ukončenia súdneho konania. Prvostupňový správny orgán a ani žalovaný na uvedenú skutočnosť neprihliadal a nepovažoval ju za podstatnú. Rozhodnutie napadnuté novou žalobou považuje preto žalobca za predčasné a posudzuje ho ako rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Postupom žalovaného dochádza k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu a takýto postup považuje žalobca za nezákonný. Správca dane ako aj žalovaný mal až do skončenia konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu súdom prerušiť konanie, a to až do času právoplatného ukončenia konania vo veci žalobcu týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia č. 1100301/1/179/2013/14003 zo dňa 02.01.2013, ktorá vec je vedená na Najvyššom súde SR (odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 23S/56/2013). Žalobca ďalej vytýkal rozhodnutiu I. st. správneho orgánu, že toto je podpísané K.. K. Y., vedúcou oddelenia správy daní 8. Žalobca namietal tú skutočnosť, že nie je jasné, zrozumiteľné a nepochybne zrejmé, či predmetné rozhodnutie I. st. Daňového orgánu podpísala na to oprávnená osoba s poukazom na znenie § 63 písm. f) Daňového poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie vlastnoručne podpisuje poverený zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad. V prípade, ak je uvedená osoba skutočne poverená na daňový úkon, malo by byť jednoznačne, na predmetnom rozhodnutí uvedené, že konkrétna podpísaná osoba je na daný úkon zákonným spôsobom poverená a listina obsahujúca poverenie mala byť priložená a tvoriť súčasť vydaného rozhodnutia. Opatrenie rozhodnutia s vlastnoručným podpisom povereného zamestnanca správcu dane (s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačku úradnej pečiatky) je zákonnou náležitosťou tohto rozhodnutia, vyplývajúcou z kogentného znenia ustanovenia § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku. Žalobca preto namietal, že rozhodnutie I. st. daňového orgánu o uložení pokuty zo dňa 17.07.2014 nemá všetky zákonné náležitosti tak, ako o nich pojednáva Daňový poriadok, s ohľadom na znenie § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku. Rozhodnutie II. st. správneho orgánu je vlastnoručne podpísané T.. K.. H.X., generálnym riaditeľom sekcie daňovej a colnej. Žalobca namietal, že nie je jasne zrozumiteľne a nepochybne zrejmé, či predmetné rozhodnutie II. st. daňového orgánu podpísala na to oprávnená osoba s poukazom na § 63 písm. f) Daňového poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie v tomto prípade podpisuje vlastnoručne poverený zamestnanec Finančného riaditeľstva SR. Žalobca vzhľadom k uvedeným skutočnostiam tvrdil, že rozhodnutie II. st. správneho orgánu o dňa 21.10.2014 nemá všetky zákonné náležitosti tak, ako o nich pojednáva Daňový poriadok s ohľadom na § 63 ods.3 písm. f) Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného, ako aj I. st. správneho orgánu je založené na takých skutočnostiach, keď z odôvodnenia nie je zrejmé, z ktorých dôkazov, v nadväznosti na zákonnú povinnosť správcu dane žalovaného v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 653/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, boli skutkové zistenia preukázané. Neopomenuteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu, ale aj rozhodnutia I. st. správneho orgánu je aj skutočnosť, ako sa títo vysporiadali s odvolacími námietkami, úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie jednotlivých dôkazov, ale aj dôkazov vo vzájomnej súvislosti a v neposlednom rade aj uvedenie právnych predpisov, ktoré subsumovali pod jednotlivé skutkové zistenia. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považuje žalobca rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 15.04.2015 k veci uviedla, že i napriek tomu, že predsedom senátu bolo konštatované, že vec pod sp. zn. 23S/56/2013 bola na Najvyššom súde SR skončená a rozsudok krajského súdu bol potvrdený, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v uvedenej veci nebolo žalobcovi doručené. Ďalej odkazovala na § 66 a § 63 ods. 3 písm. f) Zákona o správe daní, zdôrazňovala, že poverená osoba konať za organizáciu by sa mala preukázať poverením alebo plnomocenstvom. Príslušné organizačné predpisy uvádzajú, kto je kompetentný konať za organizáciu. Zástupkyňa sa nevedela vyjadriť, prečo neboli dôvody odvolania proti I. st. správnemu orgánu koncipované v takom rozsahu, v akom sú uvedené v žalobe.
K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňovým úradom v Banskej Bystrici, pobočka Zvolen, nebol uznaný nadmerný odpočet a bola vyrubená platiteľovi dane DPH v sume 273,30 Eur dodatočným platobným výmerom č. 9614401/5/2395385/2012/Bi zo dňa 03.09.2012 podľa § 44 ods. 6 a § 15 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane zistenej v daňovom priznaní. Výška, ktorú si uplatnil žalobca v daňovom priznaní, predstavovala 49 668,20 Eur, daň zistená daňovým úradom bola 273,30 Eur, rozdiel dane predstavoval 49 941,50 Eur. Proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 03.09.2012 podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán, ktorý
rozhodnutím č. 1100301/1/179/2013/14003 zo dňa 02.01.2013 potvrdil rozhodnutie I. st. správneho orgánu a dodatočný platobný výmer sa stal právoplatný dňom 22.01.2013 a splatný 06.02.2013. Proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 1100301/1/179/2013/14003 zo dňa 02.01.2013 podal žalobca žalobu a na základe podanej žaloby rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozhodnutím č. k. 23S/56/2013-29 zo dňa 22.05.2013 žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania bola vec predložená Najvyššiemu súdu SR, ktorý ku dňu podania žaloby vo veci nerozhodol. Žalobcovi bola dňa 17.07.2014 uložená správcom dane pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 zákona č. 563/2009 Z.z. za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 4 994,10 Eur. Správcovi dane nebránila žiadna právna norma v tom, aby sankciu uložil. Správca dane v prípade vydania nového právoplatného rozhodnutia, ktorým by bola upravená suma rozdielu dane, prípadne nároku podľa osobitných predpisov, upraví alebo zruší z úradnej moci uloženú pokutu tak, ako to vo svojom ustanovení určuje § 155 ods. 12 Daňového poriadku. K námietke žalobcu týkajúcej sa podpisu oprávnenej osoby na žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj na rozhodnutí správcu dane, žalovaný uviedol, že v danom prípade zo strany žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu, došlo podľa názoru žalovaného k nesprávnemu vysvetleniu pri vysvetlení si ustanovenia § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku. Predmetný paragraf vo svojom ustanovení ukladá povinnosť, čo musí rozhodnutie obsahovať, v danom prípade vlastnoručný podpis overeného zamestnanca Finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky. Predmetné dokumenty požadované náležitosti v plnom obsahu obsahovali, čím naplnili podmienku ustanovenú v Daňovom poriadku. Prikladať poverovacie listiny k rozhodnutiam správcu dane v daňovom konaní neurčuje žiadna právna norma. Žalobcom uvedené námietky sú podľa žalovaného v danom prípade neopodstatnené. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že vydané rozhodnutia týkajúce sa uloženej sankcie neobsahovali postačujúce odôvodnenia postupu pri uložení sankcie. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného v časti odôvodnenia podľa názoru žalovaného dostačujúcim spôsobom zdôvodnil, na základe akých postupov bola predmetná sankcia uložená, podľa ktorých ustanovení paragrafu Daňového poriadku správca dane, prípadne odvolací orgán postupoval a vysporiadal sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o uložení sankcie. Žalobcom uvedené námietky sú podľa žalovaného v danom prípade neopodstatnené. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho skutkového právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo správne určeného skutkového stavu. Toto potvrdzuje aj konanie a dokazovanie správcu dane, ktorý zistil všetky skutočnosti pre správne určenie dane.
Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.04.2015 k veci uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o prípad, že by bola daná možnosť uloženia pokuty v rámci určitých hraníc od - do, bola určená presná výška pokuty, ktorá sa má v danom prípade uložiť. Nepovažovali za dôvodné, aby II. st. správny orgán prerušoval konanie. Pokiaľ by boli zo strany žalobcu námietky ohľadne podpisu rozhodnutí správnych orgánov, žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisu a okrem toho takýto nedostatok mohol vytýkať už v odvolaní proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu.
Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu podanej žaloby a po preskúmaní veci a postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že žalobu zamieta.
V danom prípade žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí I. st., ako aj II. st. správneho orgánu z dôvodov: 1. rozhodnutia nemajú všetky náležitosti tak, ako o nich pojednáva Daňový poriadok s ohľadom na znenie § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku, 2. žalobca vytýkal rozhodnutiam správnych orgánov nepreskúmateľnosť rozhodnutí,
3. rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100301/1/179/2013/14003 zo dňa 02.01.2013 nebolo právoplatné a vykonateľné a napadnuté rozhodnutie žalobou považoval žalobca za rozhodnutie, ktoré bolo vydané predčasne a podľa neho je vydané rozhodnutie v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 63 ods. 3 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. (Zákon o správe daní - Daňový poriadok), ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis povereného zamestnanca Finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky.
Rozhodnutie I. st. správneho orgánu, ako aj rozhodnutie II. st. správneho orgánu uvedené náležitosti obsahujú, preto súd považuje uvedenú námietku za bezpredmetnú, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť správcu dane prikladať k rozhodnutiu poverovacie listiny.
Pokiaľ žalobca vytýka rozhodnutiu žalovaného nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, k tomu súd uvádza, že aj v prípade, že by odvolacie dôvody žalobcu proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu boli relevantné, neboli by spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia I. st. správneho orgánu - dodatočného platobného výmeru zo dňa 03.09.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 273,30 Eur a nebol priznaný žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2010 uplatnený nadmerný odpočet DPH vo výške 49 941,50 Eur a následne bolo vydané rozhodnutie I. st. správneho orgánu o uložení pokuty zo dňa 17.07.2014 vo výške 4 994,10 Eur, bol správny a odvolanie žalovaného nebolo spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia I. st. správneho orgánu, pretože záver žalovaného, ktorý bol vyslovený v napadnutom rozhodnutí zo dňa 21.10.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie I. st. správneho orgánu zo dňa 17.07.2014 bol v súlade s § 154 a § 155 Daňového poriadku. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože v odvolaní proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu žalobca namietal, že proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 1100301/1/179/2013/14003 zo dňa 02.01.2013 bola podaná na krajskom súde žaloba a vec bola vedená pod sp. zn. 23S/56/2013 a že v predmetnej veci nebolo meritórne rozhodnuté, nakoľko proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo podané odvolanie a vec sa nachádza na Najvyššom súde SR a že je tu dôvod na prerušenie konania až do právoplatného ukončenia súdneho sporu, sa žalovaný vo svojom rozhodnutí s dôvodmi uvedenými v opravnom prostriedku vysporiadal, keď v dôvodoch uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní žalobcu nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správcovi dane nebránila žiadna právna norma v tom, aby predmetnú sankciu uložil. Správca dane v prípade vydania nového právoplatného rozhodnutia, ktorým by bola upravená suma rozdielu dane, prípadne nároku podľa osobitných predpisov, upraví alebo zruší z úradnej moci uloženú pokutu, ako to vo svojom ustanovení určuje § 155 ods. 12 Daňového poriadku.
Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti I. st. rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom II. st. rozhodnutí napadnutým žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Sž 67-68/2001).
V súvislosti s citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR krajský súd poznamenáva, že dôvody uvedené v žalobe presahujú rámec dôvodov, ktoré boli uvedené v odvolaní proti I. st. rozhodnutiu. Nie je povinnosťou krajského súdu nahrádzať žalobcu pri zisťovaní dôvodov odvolania. Napriek týmto skutočnostiam sa krajský súd vysporiadal aj s námietkami, ktoré presahujú rámec dôvodov uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu.
V čase rozhodovania vo veci sp. zn. 23S/1/2015 bol už súdu známy rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/106/2013, ktorým Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/56/2013-29 zo dňa 22.05.2013 potvrdil. Najvyšší súd SR sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/56/2013-29. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/106/2013 je zo dňa 26.03.2015, ktorý v čase rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 23S/1/2015 nebol doručený žalobcovi.
Vzhľadom k tomu, že krajský súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto žalobu žalobcu zamietol.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.