Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/13/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, 031 80 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 90 55 38, dieťa rodičov: matky Bc. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX G. U., zastúpenej JUDr. Annou Járošovou, advokátkou, so sídlom X. XXXX - D. P., XXX XX G. U., a otca F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. N. XXXX/XX, XXX XX. V. V. - H., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -48 zo dňa 05. 01. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -48 zo dňa 05. 01. 2015 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.04.2012 č. k. -60, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu a v časti zverenia do osobnej starostlivosti matke dňa 01. 06. 2012. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 25.09.2012 č. k. -80 rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného a o zastavení konania o úprave styku otca s maloletým dieťaťom zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 16.04.2013 č. k. -150 určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na jeho výživu po 70,00 Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým Y.. Uvedené rozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -180 zo dňa 10.09.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2013. V čase tohto rozhodovania súdu žila matka aj s maloletým v byte vo vlastníctve jej matky, so sestrou G. M.. Náklady spojené s bývaním vo výške okolo 300,00 Eur mesačne uhrádzala stará matka maloletého dieťaťa a matka, ktorá prispievala na bývanie sumou po 100,00 Eur mesačne. Matka maloletého bola poberateľkou materského príspevku vo výške 625,00 Eur mesačne. O maloletého sa výlučne osobne starala matka. Otec maloletého bol nezamestnaný a nemal žiadny príjem. Externe študoval na vysokej škole. Na úrade práce bol evidovaný od 11.01.2012. Od 01.06.2012 mal uzatvorený pracovný pomer do 20.02.2013, ktorý sa skončil zo strany zamestnávateľa 18.03.2013. Odporca (t.j. otec) mal na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 08.04.2013 nastúpiť u zamestnávateľa s dohodnutou mzdou 340,00 Eur mesačne. Tento pracovný pomer sa skončil dohodou zo dňa 09.05.2013. Vzhľadom na odporcove

ukončené stredoškolské vzdelanie, odbor strojárenstvo a jeho zdravotný stav Okresný súd Banská Bystrica rozhodol, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého po 70,00 Eur mesačne (počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode). V čase rozhodovania odvolacieho súdu bol otec maloletého dieťaťa preukázateľne nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu. Napriek tomu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -180 zo dňa 10.09.2013 potvrdil rozsudok okresného súdu so zdôraznením, že otec maloletého dieťaťa si musí byť vedomý zákonnej vyživovacej povinnosti ku všetkým svojím nezaopatreným potomkom a úmerne tomu je povinný vyvíjať snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť svoj životný štýl. Príjem matky bol limitovaný len príspevkami zo sociálneho zabezpečenia, lebo maloletý vyžadoval intenzívnu starostlivosť, ktorú mu poskytovala v tom čase matka. V tom čase mali obaja rodičia vyživovaciu povinnosť iba k maloletému Y. W..

V súčasnosti žije matka s maloletým a svojím priateľom v byte svojej matky. Je na rodičovskej dovolenke a externe študuje na vysokej škole v Banskej Bystrici. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa vo výške 226,72 Eur mesačne. Celkové náklady za bývanie v byte sú 233,64 Eur, z ktorých matka maloletého dieťaťa platí svojej matke, ktorá je vlastníčkou bytu, 150,00 Eur mesačne a zvyšné náklady na bývanie platí matka matky maloletého dieťaťa. Priateľ matky maloletého dieťaťa má čistý priemerný mesačný príjem 34,00 Eur. Hospodária spoločne. Maloletý má zvýšené výdavky na lekársku starostlivosť, keďže nosí okuliare, za ktoré jeho matka 10.07.2014 zaplatila 147,00 Eur a za okluzor na prekrytie jedného oka 2,50 Eur. Maloletému bolo potrebné zakupovať ortopedickú obuv a po poslednej preventívnej prehliadke jej bolo pediatričkou odporúčané, aby navštívila ortopéda, lebo u maloletého je podozrenie na ploché nohy. Matka poukázala na to, že otec nemá skutočný záujem o stretávanie sa s dieťaťom a nebol ho ani raz navštíviť podľa súdom rozhodnutej úpravy styku. Aby otec platil riadne a včas výživné, podala návrh matka na exekúciu. V súčasnosti je otec maloletého dieťaťa zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 15.07.2014 a jeho zamestnávateľ potvrdil čistú mzdu 325,04 Eur (z ktorej mu boli nariadené exekučné zrážky 30,00 Eur mesačne v prospech sociálnej poisťovne ako nezaplatené poistné). Otec dieťaťa žije v rodinnom dome svojho otca a za bývanie v dome platí náklady za vodu a elektrinu vo výške 262,63 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti s ním žije jeho priateľka a ich spoločná maloletá dcéra W. W., nar. XX.XX.XXXX. Matka maloletej W. W. poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu vo výške 226,00 Eur mesačne. Výživné na maloletého Y. W. platí otec otca maloletého dieťaťa a tieto peniaze mu spláca otec maloletého po 50,00 Eur mesačne. Otec maloletého uvádzal, že zo mzdy sú mu zrážané dlhy na odvodoch do sociálnej poisťovne po 30,00 Eur mesačne a spláca dlh spoločnosti Intrum Justitia po 20,50 Eur mesačne za dlžobu na telefóne.

Okresný súd návrh otca zo dňa 09.10.2014 na zníženie výživného na maloletého Y. zo sumy 70,00 Eur mesačne na sumu 27,00 Eur mesačne zamietol, lebo z vykonaného dokazovania vyplýva, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane rodičov maloletého dieťaťa, najmä povinného otca, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o znížení výživného zo 70,00 Eur (na nižšie). Príjem matky dieťaťa klesol z materského príspevku 625,00 Eur mesačne na rodičovský príspevok (od 01.10.2012) vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavok na dieťa 23,52 Eur mesačne. Naopak príjem otca maloletého sa zvýšil. V čase posledného rozhodovania bol nezamestnaný a nemal žiadny príjem a v súčasnosti je jeho čistý príjem 325,04 Eur. Otec sa bránil výdavkami, ktoré má na nedoplatky v sociálnej poisťovni, dlh za telefón, ktoré výdavky však súd nepovažuje za také, ktoré by zohľadnil pri znížení výživného. Odvody do sociálnej poisťovne si mal otec dieťaťa odvádzať v čase, keď mu táto povinnosť vznikla a obdobne je to aj za dlh, ktorý mu vznikol neuhradením záväzkov za telefón. Navyše, tento výdavok (za telefón) nebolo nevyhnutné vynaložiť a súd ho nemôže posudzovať na úkor výživného na maloleté dieťa. Aj keď otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, sama o sebe neznamená zníženie výživného na staršie dieťa. Súd prihliadol k tomu, že matka tohto dieťaťa (W. W.) je poberateľkou rovnakého rodičovského príspevku 203,20 Eur a prídavku na dieťa 23,52 Eur mesačne ako matka maloletého Y. W..

Prvostupňový súd zároveň zdôraznil, že nie je úlohou súdu v konaní o znížení výživného spätne prehodnocovať predchádzajúci rozsudok o výživnom, keďže otec dieťaťa v návrhu na zníženie výživného uvádzal, že súd pri určovaní výšky jeho vyživovacej povinnosti nebral ohľad na to, že bol nezamestnaný. Opätovne pritom poukázal na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, lebo je to aktuálne aj v súčasnosti, že otec neplnoletého dieťaťa si musí byť vedomý zákonnej vyživovacej povinnosti ku všetkým svojím nezaopatreným potomkom (v tom čase čakal priateľka otca dieťa) a úmerne tomu je povinný vyvíjať snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť si

svoj životný štýl. Otec maloletého uvádzal, že všetky prostriedky na výživné maloletého Y. W. platil za neho jeho otec, napriek tomu splodil ďalšie dieťa. Pritom potreby maloletého Y. sa neznížili, skôr zvýšili uplynutím doby a vyšším vekom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že jeho návrhu bude vyhovené.

Zdôraznil, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 325,00 Eur, z ktorého uhrádza mesačnú réžiu za elektrinu v sume 262,63 Eur mesačne, otcovi spláca sumu 50,00 Eur a tiež platí exekúcie v celkovej sume 80,50 Eur mesačne, ktorú mu súd nezohľadnil. Zároveň uviedol, že cestuje do práce autobusom, čo ho mesačne stojí 20,00 Eur a stravuje sa v práci aj doma, čo vychádza celkom na sumu cca 100,00 Eur. Na pojednávaní pred okresným súdom sudkyňa brala na vedomie aj príjem bývalej priateľky otca v sume 226,27 Eur, s ktorou sa však otec rozišiel. Situácia sa zmenila aj v tom, že tiež musí prispievať na svoju dcéru W. W., ktorá nosí ortopedické topánky, ktorých cena je dosť vysoká. Odvolateľ zdôraznil, že má dve deti a mal by sa rovnakým dielom podieľať na ich výžive. Navyše, matka maloletej má priateľa, s ktorým žije a teda má aj ďalší príjem. Matka tiež tvrdila, že otec sa o syna nezaujímal, no keď bol otec v Liptovskom Mikuláši neotvorila mu ani dvere. Maloletému Y. otec odvolateľa posiela sumu 70,00 Eur mesačne, no svojej dcére nemá čo posielať, keďže okresný súd nezohľadnil jeho finančnú situáciu. Podľa otca došlo k podstatnej zmene na jeho strane, ktorá odôvodňuje aj zmenu výšky výživného na maloletého Y..

Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Uviedla, že v prejednávanej veci nedošlo na strane otca k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, ktoré je otec povinný platiť na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -150 zo dňa 16.04.2013. Prvostupňový súd v prejednávanej veci vzhľadom na zistené pomery účastníkov a vykonané dokazovanie rozhodol spravodlivo, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol. Zároveň matka poukázala na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, s ktorého jednoznačne vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Už v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na maloletého Y. súd konštatoval, že výživné nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, nie je však v možnostiach a schopnostiach odporcu (t. j. otca) prispievať vyššou čiastkou. Súd pritom zohľadnil skutočnosť, že otec dieťaťa bol v tom čase nezamestnaný a že mal zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Momentálne otec dieťaťa pracuje a nemá žiadne výdavky spojené s vysokoškolským štúdiom. Pokiaľ mu aj vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, žiadnym spôsobom nepreukázal, či platí výživné na maloletú dcéru W. a v akej výške. Naproti tomu, maloletý Y. má už skoro tri roky a jeho potreby a náklady na výživu sú iné, ako to bolo v čase posledného rozhodovania súdu. Vzhľadom na jeho vek a tiež na to, že má zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, je už výživné vo výške 70,00 Eur nepostačujúce. Aj keď sa priateľka otca s ich maloletou dcérou W. zo spoločnej domácnosti odsťahovala, neznamená to zhoršenie pomerov na strane otca. Rodičovský príspevok, ktorý priateľka otca poberala, totiž neslúži na úhradu nákladov rodiny, ale na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Matka tiež zdôraznila, že otec obidvoch maloletých detí žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý má pravidelný príjem a ktorý pri stanovení výšky výživného ani nebol zohľadnený. Navyše, matka maloletého Y. bude rodičovský príspevok vo výške 226,72 Eur mesačne poberať len do troch rokov veku dieťaťa, t. j. do 02.03.2015. Pritom má zvýšené výdavky spojené so svojím zdravotným stavom a tiež zvýšené náklady spojené s ukončením vysokoškolského štúdia. Otec doposiaľ nepreukázal snahu nájsť si vhodnejšie a lepšie platené zamestnanie. Podľa názoru matky, jeho tvrdenia sú účelové a niektoré sa nezakladajú na pravde. Matka tiež zdôraznila, že stretávanie sa otca so synom je súdom upravené, no otec sa s maloletým Y. ani s matkou dieťaťa nekontaktuje, nezaujíma sa ani o jeho zdravotný stav, nenavštevuje ho a nekupuje mu žiadne veci ani darčeky.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, že zníženie výživného nie je na prospech maloletého dieťaťa. Súd vec riadne preskúmal a preto kolízny opatrovník jeho rozhodnutie považuje za správne.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a), b) O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“) v ust.§ 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia či zániku vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak stane, je možné vykonať novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že hmotno- právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. V zmysle ustálenej judikatúry súdov je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd preskúmal i námietky otca dieťaťa uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Príjmová a majetková situácia otca mu umožňuje platiť výživné vo výške určenej pôvodným rozhodnutím. Je nepochybné, že na strane matky maloletého dieťaťa od posledného určenia výživného výrazne poklesol príjem, viac ako o polovicu a naopak, príjem otca maloletého sa zvýšil. Prvostupňový súd správne nezohľadnil nedoplatky otca v sociálnej poisťovni

a jeho dlh za telefón, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nutné vynaložiť a tieto vznikli nezodpovedným prístupom otca k plneniu si vlastných odvodových povinností, či splácania dlhu za telefón. Takéto výdavky otca nemôžu byť na úkor výživného na maloleté dieťa. Hoci otcovi od posledného určenia výživného pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére W. W., nar. XX.XX.XXXX, táto okolnosť sama o sebe nemôže predstavovať okolnosť, ktorú treba zohľadniť pri znížení výživného na maloletého Y.. Otec v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani neoznačil dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že matke maloletej W. platí výživné a v akej výške. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani skutočnosť, že aktuálne už otec s maloletou dcérou W. a jej matkou nežije v spoločnej domácnosti. Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí, úlohou súdu v prejednávanej veci (o zníženie výživného) nie je spätne prehodnocovať predchádzajúci rozsudok súdu o výživnom na maloletého Y.. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie v tejto veci je zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo osoby povinnej, t. j. otca. Od posledného určenia výživného sa jednoznačne zmenili majetkové pomery otca, ktorý je zamestnaný a má pravidelný príjem. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že otec je zdravý v produktívnom veku a v záujme zabezpečenia výživy svojich maloletých detí je v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie (t.j. pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, prípadne na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - brigádu a pod.), z ktorého by mal dostatočný príjem. Otec neplnoletého dieťaťa si musí byť vedomý zákonnej vyživovacej povinnosti ku všetkým svojim nezaopatreným deťom a úmerne tomu je povinný vyvíjať snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť tomu aj životný štýl. Nepochybne od posledného určenia výživného vzrástli odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a preto návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný.

Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia v jeho výrokovej časti, ktoré plne zodpovedá ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. aplikovaného súdom prvého stupňa na prejednávanú vec.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.