Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/2/2015

Potvrdené rozhodnutím 10Sža/28/2015
„Identifikačné číslo spisu: 7015200053 Dátum vydania rozhodnutia: 26.08.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7015200053.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: M., nar. XX.XX.XXXX, v I., líbyjskej štátnej príslušnosti, naposledy bytom v krajine pôvodu: v meste I., bez bližšieho označenia, okres I., počas pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR") D., zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-267-18/PO-Ž-2014 zo dňa 04.12.2014, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/2/2015-29 zo dňa 15. apríla 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/2/2015-29 zo dňa 15. apríla 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľa: M. W. A.. U., E.. XX.XX.XXXX, K. I. R., P., P. Š. Z.E., W. E., C. Z. D. R., A. K., Ž., Č. P. T. B. XXXXXX, Z. E. Z. Č.. X. S. B. Z. B. XX.XX.XXXX, J. I. K. Y. K. A. I. R., I. I. F., F. I. R., X. J., P., počas pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR") D., I. Q. Č.. XXXXX/X, právne zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-267-18/PO-Ž-2014 zo dňa 04.12.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-267-18/PO-Ž-2014 zo dňa 04.12.2014 v časti o neudelení azylu.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-267-18/PO-Ž-2014 zo dňa 04.12.2014 odporca podľa ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia a poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ počas povoleného pobytu na území SR požiadal dňa 12.09.2014 o poskytnutie medzinárodnej ochrany z dôvodu obavy o svoj život, ako aj život členov jeho rodiny v dôsledku ozbrojených nepokojov v domovskej krajine. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľ má dve handicapované deti, ktoré by v P. nemali takú starostlivosť ako na Slovensku, kde sa cíti byť v bezpečí.

Navrhovateľ pricestoval na územie SR legálne dňa 10.12.2009, pričom získal povolenie na prechodný pobyt za účelom štúdia na J. Q. K. D., ktoré ho oprávňuje aj pracovať.

Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s navrhovateľom bol vykonaný pohovor, v rámci ktorého navrhovateľ uviedol ako primárny dôvod žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany zdravotný stav svojich detí, ktoré sú postihnuté mentálne aj fyzicky a potrebujú špeciálnu školu a starostlivosť. Po návrate do P. v dôsledku zlej bezpečnostnej situácie by deti boli odrezané od sveta po sociálnej a zdravotnej stránke. Ako druhý dôvod navrhovateľ uviedol zlú bezpečnostnú situáciu v P., ktorá je rozdelená na dva tábory. Mesto, kde pred odchodom býval, utrpelo počas povstania veľké škody. Od

súrodencov vie, že ozbrojenci opustili mesto I. R. a bojuje sa len v okolí mesta J., kde bolo jediné centrum pre postihnuté deti. V podmienkach súčasnej P. by jeho deti nemali osobitný prístup a špeciálne programy aké majú v špeciálnej škole na Slovensku. V roku 2012 a 2013 bol na návšteve v P. a počas týchto pobytov nemal problémy pri vstupe, ani pri vycestovaní z krajiny pôvodu. V krajine pôvodu sa politicky neangažoval a neuvádzal ani problémy so štátnymi orgánmi alebo inými skupinami, či obyvateľmi.

Do konania navrhovateľ predložil P. cestovný pas, slovenské povolenie na pobyt, potvrdenie zo Špeciálnej základnej školy pre žiakov s telesným postihnutím a viaceré lekárske správy o zdravotnom stave jeho detí.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že okruh dokazovania závisí od okruhu okolností, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu administratívneho konania na odôvodnenie svojej žiadosti uvedie. Ďalej uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené.

Odporca v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúc z informácií Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu uviedol, že zdravotná starostlivosť je postihnutá nielen bojmi, pri ktorých došlo k poškodeniu nemocníc, ale aj skutočnosťou, že hrozí totálny chaos poskytovania zdravotnej starostlivosti po tom, ak P. opustí zahraničný zdravotný personál. V dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie došlo k evakuácii viacerých medzinárodných organizácií, čo malo za následok tisíce vysídlených a zraniteľných osôb, závislých od nepripravených sieti, prevádzkovaných dobrovoľníkmi. V meste I. R. v poslednom čase nie sú hlásené väčšie ozbrojené konflikty, ale situácia zostáva stále citlivá.

Odporca skonštatoval, že v prípade navrhovateľa sa jedná o prípad žiadateľa „sur place“, pretože navrhovateľ sa zdržiaval na území SR od roku 2009, ale o udelenie požiadal až v roku 2014 a okolnosti, pre ktoré žiada o azyl, nastali v krajine pôvodu v dobe jeho neprítomnosti.

Ďalej odporca zdôvodnil, prečo neudelil azyl podľa § a 10 . V prípade tzv. humanitárneho azylu sa opieral o rozhodovaciu prax súdov, ale aj článok 11 Nariadenia Ministra vnútra SR č. 1 zo dňa 11.1.2007 o postupe migračného úradu a útvarov Policajného zboru pri vykonávaní .

Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Napokon odporca v rozhodnutí konštatoval, že o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR požiadala aj manželka navrhovateľa E. W. A.. U. spolu s deťmi F. M. W. A.. U. a U. M. W. A.. U., ktorým rozhodnutím MV SR Migračného úradu ČAS: MU-268-18/PO-Ž-2014 zo 04.12.2014 nebol udelený azyl a bola im poskytnutá doplnková ochrana na území SR.

Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o neudelení azylu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že o udelenie azylu na území SR žiadal z dôvodu ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu, ako aj z dôvodu obáv o život svojich dvoch maloletých detí, ktoré sú zdravotne postihnuté. Uviedol, že spolu s ním požiadala o udelenie azylu aj jeho manželka v mene svojom a v mene svojich maloletých detí.

Navrhovateľ namietal, že úkon, ktorým sa údajne vzdal práva odvolania, nebol urobený slobodne a vážne a preto je neplatný.

Navrhovateľ svoj opravný prostriedok odôvodňoval tým, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (v časti). Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku pred tým, ako pristúpil ku konkretizácii dôvodov opravného prostriedku, uviedol svoj stručný profil.

Podľa navrhovateľa odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci v kontexte ochrany a zabezpečenia dodržiavania všetkých práv detí tak, ako to deťom navrhovateľa prináleží v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorého články aj citoval. Namietal, že odporca neuviedol ako sa vysporiadal s lekárskymi správami založenými do konania, či tvrdeniami o zlom živote pre maloletých. Za tým účelom citoval zo správy United States Department of State, 2013 Country Reports on Human Rights Practices - P.U.I.N.W., 27.2.2014, článku zo zdroja www.theguardian.com/world/2014/nov/26/ human-rights-abuses-libyans-mental-health-problems-report, 26.11.2014 a správy UN Office of the High Commissioner for Human Rights (OHCHR), Overview of Violations of International Human Rights and Humanitarian Law during the ongoing Violence in P., 4.9.2014.

Mal za to že rozhodnutie odporcu trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu, a to vo vzťahu k možnosti udelenia azylu podľa § 8 a § 9. Zdôraznil potrebu vnímania detí ako osobitnej sociálnej skupiny.

Inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci, navrhovateľ videl v nezaoberaní sa prípadným humanitným azylom, pre udelenie ktorého boli dôvody navrhovateľom počas konania tvrdené. Tento nedostatok v odôvodnení rozhodnutia odporcu navrhovateľ vyvodzoval aj zo záveru Najvyššieho súdu SR, vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 23.01.2007.

Navrhovateľ na záver navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Odporca svojim podaním zo dňa 20.02.2015 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že rozhodol vecne správne, pričom vychádzal hlavne z výpovede navrhovateľa, z objektívne zistených skutočností. K otázke udelenia azylu z humanitných dôvodov odporca uviedol, že žiadateľ o azyl nemá právny nárok na udelenie azylu a či odporca udelí alebo neudelí azyl z uvedeného dôvodu závisí iba od správneho uváženia a že neboli splnené podmienky článku 13 Nariadenia Ministra vnútra SR č. 34 z roku 2014. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa ustanovenia v platnom znení (ďalej len „“) ako vecne a miestne príslušný súd ( , , o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia ustanovenia dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

V zmysle ustanovenia ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani , Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

Podľa názoru krajského súdu je predloženie predtlačeného formulára v konaní účastníkovi za účelom preberania (doručenia) vydaného rozhodnutia správnym orgánom správne. Avšak, ak je takéto doručovanie cez formulár spojené súčasne s upozornením na vzdanie sa práva podať opravný prostriedok bez možnosti pripustenia voľby, že by sa účastník mohol v rovnakom formulári pri preberaní rozhodnutia svojho práva nevzdať, tak takáto nerovnováha vyvoláva v zmysle základných pravidiel konania (§ 3 Správneho poriadku, konkrétne § 3 ods. 1 veta druhá v spojení s odsekom 2), ktoré sa v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (najmä rozsudky sp. zn. a ) vzťahujú primerane aj na osobitné konania, oprávnenú pochybnosť, či skutočne išlo zo strany účastníka o slobodný prejav vôle. Z toho dôvodu krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu.

Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľa bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle . Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 25.09.2014 dvoma skutočnosťami: zdravotnými problémami svojich detí a zlou bezpečnostnou situáciou, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.l. 85-99 administratívneho spisu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré definuje ako prenasledovanie (), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe

- navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle .

Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľ na základe povoleného pobytu sa zdržiava na území SR od roku 2009 a pri dvoch návratoch do krajiny pôvodu nemal žiadne problémy.

V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo .

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so , keď v zmysle ustanovení odporca navrhovateľovi azyl neudelil.

K odvolacej námietke, že odporca mal vziať do úvahy aj prítomnosť humanitných dôvodov, vyplývajúcich zo žiadosti navrhovateľa, krajský súd udáva, že rozhodnutie udeliť, či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa je vecou správneho uváženia správneho orgánu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Pokiaľ teda odporca nezistil žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a z toho dôvodu úvahu k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.01.2007). Napriek tomu odporca venoval náležitú pozornosť skúmaniu podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti pre deti navrhovateľa v krajine pôvodu a za tým účelom si zaobstaral aj potrebné podklady (č.l. 85-88 administratívneho spisu odporcu). Rovnako sa zaoberal aj stavom prístupu ku vzdelaniu (č.l. 88 administratívneho spisu odporcu). Rovnako tak nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že odporca nedostal požadované informácie ohľadom stave školstva a zdravotníctva. Z administratívneho spisu odporcu (č.l. 88) vyplýva, že sa nepodarilo nájsť aktuálne informácie o školstve a zdravotníctve v meste I. R., ale k situácii v školstve a zdravotníctve v P. boli priložené informácie, z ktorých odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní. Je však potrebné uviesť, že v tomto konaní deti navrhovateľa neboli účastníkmi konania, boli nimi spolu s matkou v konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.: .

Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, za dôvodné. Námietky navrhovateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom došiel k záveru, že ten rozsiahle dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení a , podľa ustanovenia .

Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne výhrady a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť podľa .

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešní a nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.