Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-260-2014.pdf
PDF · 102.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10C/260/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: S. W., R.. XX.X.XXXX, T. D. J. N. XXX, J., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátom, so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, v konaní o zaplatenie 283,67 eur s prísl.
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 119,67 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 159,67 eur od 7.12.2012 až do 23.9.2014 a zo sumy 119,67 eur od 24.9.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie 40,- eur z a s t a v u j e.
Konanie v časti o zaplatenie 124,- eur z a m i e t a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu celkom 283,67 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 7.12.2012 do zaplatenia a trovami tohto konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby č. O., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a v zmysle tejto zmluvy vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby. Odporca v období od 2012/07 - 2012/09 nezaplatil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v sume 209,67 eur. Okrem toho navrhovateľ žiadal aj náhradu škody v sume 124,- eur, ktorá mu vznikla odpredaním mobilného telefónu zn. Nokia C5 za jeho akciovú cenu. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 22.11.2012 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 50,- eur. Nárok navrhovateľa preto v
tomto konaní podľa návrhu pozostáva z doplatenia neuhradených služieb v sume 159,67 eur a škody v sume 124,- eur.
Podaním zo dňa 31.12.2014, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 9.1.2015, vzal navrhovateľ svoje podanie v časti istiny 40,- eur vzhľadom na skutočnosť, že po podaní návrhu na začatie konania odporca vykonal dňa 23.9.2014 úhradu vo výške 40,- eur. Navrhovateľ trval na tom, aby mu súd priznal istinu vo výške 243,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 283,67 eur od 7.12.2012 do 23.9.2014 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 243,67 eur od 24.9.2014 do zaplatenia a trovy konania.
Odporca prevzal návrh spolu s poučením, vo veci sa však nevyjadril ani nezaslal súdu žiadne svoje stanovisko.
Podaním zo dňa 22.9.2014, doručeným súdu dňa 23.9.2014, vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, a to Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátom, so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice. Ani jeden z účastníkov konania nevzniesol námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Podľa § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115 a) ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 10.7.2012 Zmluvu o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby č. O., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby, poskytované navrhovateľom.
Dňa 10.7.2012 uzavrel navrhovateľ s odporcom Dodatok k Zmluve o pripojení č. A6392573, na základe ktorého navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón zn. Nokia C5 za kúpnu cenu 1,- euro, aj keď jeho cena činila 125,- eur. Zároveň bol odporca poučený, že telefón kupuje za zľavnenú cenu 1,- euro, vzhľadom k tomu, že sa zaviazal užívať služby, poskytované navrhovateľom prostredníctvom SIM karty po dobu, dohodnutú v zmluve o pripojení, a to 24 mesiacov.
Odporca však nedodržal podmienky zmluvy, keďže k prvému porušeniu zmluvných podmienok došlo neuhradením faktúry zo dňa 26.7.2012. Za obdobie od uzavretia zmluvy odporca nezaplatil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, tento nedoplatok mu bol fakturovaný faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX.
Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 52 a nasledujúcich, podľa Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií, práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a
elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou služby sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v § 43 ods. 2 a nasl. Zákona 351/2011 Z.z. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. b) Zákona 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik - žalobca má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, ako aj všeobecných obchodných podmienok súd zaviazal odporcu na zaplatenie poskytnutých telekomunikačných služieb v celkovej sume 119,67 eur (suma za neuhradené služby z návrhu vo výške 159,67 eur - čiastočná úhrada istiny odporcom po začatí konania vo výške 40,- eur).
Dňa 9.1.2015 zobral navrhovateľ návrh v časti istiny 40,- eur späť, nakoľko po podaní návrhu na začatie konania odporca vykonal dňa 23.9.2014 úhradu vo výške 40,- eur.
Podľa § 96. ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia, súd konanie v časti o zaplatenie 40,- eur zastavil.
Čo sa týka náhrady škody, súd vychádzal z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jeho poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
Odporcovi bol pri uzavretí dodatku k zmluve o pripojení č. O. odpredaný mobilný telefón zn. Nokia C5 v sume 1,- euro, pričom jeho maloobchodná cena činila 125,- eur. Zároveň sa odporca zaviazal užívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom prostredníctvom pridelených SIM kariet po dobu 24 mesiacov, na základe Zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel s navrhovateľom. Túto povinnosť nesplnil, keďže cenu telekomunikačnej služby riadne neuhrádzal.
Z rozhodovacej praxe súdu je všeobecne známe, že ide o obdobné zmluvy so spotrebiteľským charakterom, ktoré sú hromadne predkladané spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, a preto je potrebné
posúdiť túto zmluvu aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Právna úprava vyššie citovaného ustanovenia je zameraná na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v praxi formálne prijaté a bežne nepredvídateľné, v rámci obstarania tovaru alebo služby, majúce nepriaznivý psychický a materiálny dopad na spotrebiteľa, obzvlášť v prípade, ak neboli individuálne dojednané. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná zmluvná podmienka“). To neplatí ak ide zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. A ďalej v ods. 2 je jasne stanovené, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Následne zákon demonštratívnym výpočtom uvádza neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré oslabujú postavenie spotrebiteľa, bez ohľadu na jeho vzdelanostné a sociálne postavenie, pričom je povinnosťou súdu sledovať takéto neprijateľné ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách tak, že právnym následkom tejto preskúmavacej činnosti súdu môže byť konštatovanie, že súd navrhovateľovi neprizná časť plnenia, a vyhlási takúto zmluvnú podmienku za absolútne neplatnú. Medzi takéto podmienky patrí aj zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvy spotrebiteľom, presne tak, ako je to aj v tejto právnej veci podľa textu predmetnej zmluvy o pripojení, v časti dojednania zmluvnej pokuty. Navrhovateľ si neuplatnil právo zo zmluvného ustanovenia upravujúceho zmluvnú pokutu, ale sa domáha voči odporcovi zaplatenia náhrady škody.
Podľa § 36 ods. 1, 2 OZ
1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliadne
2) Podmienka je odkladacie, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o pripojení a keďže odporca si svoju povinnosť platiť mesačné poplatky za poskytnuté služby riadne neplnil, súd ho zaviazal na ich zaplatenie.
Pre vytvorenie nároku na náhradu škody súd nemal preukázané všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, konkrétne vznik škody, resp. jej výšku a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, v danom prípade porušením zmluvnej povinnosti a spôsobením škody. Je nepochybné, že odporca porušil svoju právnu povinnosť, ktorá je v tomto prípade zmluvnou povinnosťou platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Lenže toto porušenie právnej povinnosti neviedlo k vzniku škody, lebo keď išlo o porušenie zmluvnej povinnosti, bolo vecou obidvoch zmluvných strán, ako si plnenie zo zmluvy predovšetkým ocenia a podporne aj zabezpečia. Odporca ako spotrebiteľ je navyše chránený aj ustanoveniami zákona o zmluvách spotrebiteľského charakteru, lebo žalobca ako dodávateľ jej predložil zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd neuznal za východisko úvah o vzniku škody to, že dodávateľ služieb zároveň ako predávajúci mobilného telefónu, tento predal podľa vyššie oboznámených dodatkov zmlúv za cenu „so zľavou“. Stanovenie tejto ceny telefónu po bližšom preskúmaní ďalšieho vyššie oboznámeného textu Dodatkov k zmluve má vzťah k zvolenému programu služieb, ku ktorému sa účastník, teda tunajší odporca zaviazal (nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom). V tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou násobok povinných mesačných platieb (24), ktorým navrhovateľ vôbec neargumentuje, navyše bolo jej dobrovoľným správaním, že v rámci jeho práv pri porušení povinností dlžníka odstúpil od zmluvy. Zmluvy s dodatkom, podľa ktorého bol mobilný telefón predaný, je jasná v základných náležitostiach včítane ceny mobilného telefónu. Inak by súd nemohol zaviazať odporcu z uzatvorenej zmluvy. Vzhľadom na potrebu riadneho dojednania hlavných náležitostí zmluvy, na tomto súd zotrváva a skutkovej koncepcii navrhovateľa nemožno prisvedčiť ani s prihliadnutím na vyhlásenie podľa vyššie
oboznámených dodatkov zmlúv, že odporca berie na vedomie, aká je „bežná maloobchodná cena“ predmetného telefónu v jednotlivom prípade. Nie je dojednaná ani rozväzovacia podmienka, aby súd mohol spätne preskúmavať cenu mobilného telefónu. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe konkrétneho telefónu zmluvu, tak pre konkrétnu kúpu je jedine smerodajná dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu, počítanú z hodnoty mobilného telefónu svojim ďalším správaním, keďže navrhovateľ mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za telefón podľa základného zmluvného dojednania, preto súd návrh v časti týkajúcej sa náhrady škody v sume 124,- eur zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie 87/1995 Z.z.
Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporca sa s úhradou ceny poskytnutých služieb dostal do omeškania, súd ho preto zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení činia 8,75 % ročne. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 159,67 eur od 7.12.2012 (t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku zo dňa 22.11.2012) do 23.9.2014 a zo sumy 119,67 eur od 24.9.2014 (t.j. dňom nasledujúcim po čiastočnej úhrade istiny vo výške 40,- eur vykonanej odporcom dňa 23.9.2014) do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 243,67 eur mu bolo priznaných 119,67 eur a neúspešný bol v časti o 124,- eur. Odporca presne opačne. Súd preto, že úspech a neúspech sú skoro rovnaké, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd náhradu trov konania nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného a to z dôvodu, že nezistil vznik účelnosti trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda sa prioritne predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Účelom združenia je zastupovanie spotrebiteľov a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, respektíve ich podpora formou vedľajšieho účastníctva. Združenia na ochranu spotrebiteľa majú možnosť využívať aj podporu ministerstva. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy znášať samo z vlastných prostriedkov. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len vo vstupe do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny. Tým združenie namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, vstupuje do konania už zastúpené právnym zástupcom. Taktiež nie je obvyklé, aby vedľajší účastník ihneď po oznámení vstupu do konania, o ktorého priebehu nemá žiadnu vedomosť, splnomocnil advokáta na jeho zastupovanie a následne žiadal rovnopis návrhu. V tomto prípade súd nezistil účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, pretože nejde o zložitý spor, vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach, pričom takéto úkony má prioritne vykonávať vedľajší účastník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.