Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daše Kontríkovej v právnej veci žalobcu: JUDr. C. W., nar. X. P. XXXX, bytom Q. XXX, proti žalovanej: E. L., rod. P., nar. X. U. XXXX, bytom T. XXX/XX, F., zastúpenej advokátom: JUDr. Michal Treščák, Slovenskej jednoty 8, Košice, o zaplatenie 6.305,88 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 29. októbra 2013 č. k. -328 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 218,62 eur k rukám jej advokáta do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu (právnej predchodkyne žalobcu - spoločnosť P.R.S.K.) o zaplatenie 6.305,88 eur (niekdajších 189.970,80 Sk). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 39, § 51, § 451 ods. 1 a ods. 2 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka), § 2 ods. 1 písm. a/ a b/, § 23a ods. 1 a ods. 2 ZoOS (zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o členstve) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že žalovaná sa stala členkou nákupného klubu P.R.S.K., a.s., na základe zmlúv o členstve č. 384 a č. 432 (z. 31. júla 2002) za účelom získania úveru od právnej predchodkyne žalobcu, ktorý žiadala dvakrát vo výške 300.000,- niekdajších Sk na kúpu osobného automobilu. Právna predchodkyňa žalobcu mala vedomosť, že žalovaná nepotrebuje úver vo výške 2x300.000,- Sk, ale len vo výške 332.100,- Sk, napriek tomu pri výpočte jednotlivých mesačných splátok vychádzala pri každej zmluve z východiskovej sumy 300.000,- Sk, od ktorej odpočítala hodnotu tzv. licitovaných splátok, ktorých splatenie bolo žalovanej odpustené. Hoci právna predchodkyňa žalobcu preukázateľne poskytla žalovanej sumu 332.100,- Sk, výšku mesačných splátok neodôvodňovala od hodnoty zakúpeného tovaru, ale od výšky ceny objednaného tovaru uvedenej v žiadosti o udelenie členstva. Zmluvy o členstve sú nepomenovanými zmluvami, ktoré sú svojím obsahom do istej miery podobné zmluve o úvere, avšak vykazujú podstatnú odlišnosť v tom, že člen klubu sa zaväzuje mesačnými splátkami splácať úver, ktorý mu ešte nebol poskytnutý, pričom časový moment poskytnutia úveru je založený na náhode (losovanie, licitácia). Práve túto okolnosť potom súd prvého stupňa považoval za okolnosť, ktorá robí zmluvy v časti týkajúcej sa poskytnutia úveru neplatnými pre rozpor s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvy o členstve uzavreté medzi účastníkmi konania za zmluvy spotrebiteľské, uzavreté medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalovaná ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť typovú zmluvu, predloženú dodávateľom, bola vopred pripravená. Preto nastala i situácia, že žalovaná musela požiadať o úver vyšší, než v skutočnosti potrebovala. Dodávateľ potom pri výpočte výšky mesačných splátok vychádzal z ceny objednaného tovaru uvedenej v žiadostiach bez ohľadu na výšku reálne poskytnutého úveru. Výška

úveru potom nepredstavovala sumu skutočne poskytnutú zo strany právnej predchodkyne žalobcu, ale išlo o fiktívnu cenu objednaného tovaru uvedenú v žiadostiach. Takéto ustanovenie potom súd prvého stupňa vyhodnotil ako absolútne neplatné. Právna predchodkyňa žalobcu poskytla žalovanej 332.100,- Sk, ktorú sumu poukázala na účet predajcu motorového vozidla Autodrukos Vrbové. Žalovaná zaplatila právnej predchodkyni žalobcu celkovo 402.963,40 Sk (posledná splátka 25. júla 2005), t. zn., že bezdôvodné obohatenie vydala žalobcovi ešte pred podaním žaloby, resp. pred prvým dňom možného omeškania - 8. septembra 2005. Súd prvého stupňa nepovažoval za platnú ani zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právna predchodkyňa žalobcu mala poskytnúť žalovanej sumu 333.977,- Sk, keď zo zmlúv o členstve i Stanov vyplýva, že právny predchodkyňa žalobcu mala poskytnúť žalovanej finančné prostriedky vo výške hodnoty objednaného tovaru a ona sa zaviazala platiť mesačné splátky v zmysle Stanov. Právnym titulom pre poskytnutie finančných prostriedkov tak boli zmluvy o členstve a Stanovy a nie zmluva o pôžičke. Zmluva o pôžičke tak síce podpísaná účastníkmi konania bola, avšak k pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom, nikdy nedošlo. Právna predchodkyňa žalobcu nikdy reálne neposkytla žalovanej sumu 333.977,- Sk, ako je uvedené v zmluve o pôžičke, preto žalovanej nevznikol záväzok voči právnej predchodkyni žalobcu, ani voči žalobcovi na vrátenie sumy zo zmluvy o pôžičke. Uznanie dlhu, ktorým mala žalovaná dňa 8. augusta 2002 uznať dlh z titulu vyplatenia pôžičky na základe Stanov a zmlúv o členstve vo výške 581.423,62 Sk je neplatné, pretože žalovanej nebolo poskytnuté žiadne takéto plnenie. Žalovaná nemohla platne uznať dlh, ktorý reálne neexistoval. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 a § 151 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) tak, že plne úspešnej žalovanej priznal 100%-nú náhradu trov konania, o konkrétnej výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby ho odvolací súd zmenil, tak že žalobe vyhovie, prípadne ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, uviedol, že zmluvy o členstve sú nepomenovanými zmluvami podľa § 51 O. z., preto platí to, čo si účastníci zmluvy dohodli, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje alebo z povahy príslušného zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Zmluvy o členstve i ďalšie následné zmluvné akty boli uzavreté ešte v roku 2002, t. j. pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Je neprípustné retroaktívne hodnotenie zmlúv podľa Smernice Rady 93/13/EHS, predmetné zmluvy nijako neodporujú účelu ani obsahu O. z. Výhovorky žalovanej o jej uvedení do omylu považuje za účelové, s cieľom vyhnúť sa záväzkom z platne uzavretých zmluvných vzťahov. Súd prvého stupňa nezdôvodnil ako sa vysporiadal s odpoveďou žalovanej na predžalobnú výzvu z 29. marca 2004, v ktorej opätovne písomne potvrdila svoje zmluvné záväzky.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 218,62 eur. Poukázala nato, že už pri podpísaní prvotných zmluvných dokumentov bola uvedená do omylu v otázke podmienok, za ktorých jej bude poskytnutá pôžička, ktorú od počiatku chcela získať od právnej predchodkyne žalobcu. Dodala, že chcela získať pôžičku, a nie sa zapíjať do klubového systému, resp. inej formy združovania záujemcov o získanie finančných prostriedkov, nezapájala sa do žiadnych takýchto aktivít, ale na všetky tieto činnosti mala poveriť zamestnanca právnej predchodkyne žalobcu, pričom až po vykonaní pre žalovanú neznámych úkonov, jej bolo oznámené, že môže podpísať doklady potrebné pre poskytnutie pôžičky. Namietala, že nikto jej nikdy nevysvetlil, prečo má uznať vyššiu sumu ako je suma poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke vrátane jej úroku a platiť splátky poskytnutej pôžičky vo výške ako by jej bola poskytnutá pôžička vo výške 600.000,- Sk, a nie ako skutočne poskytnutá pôžička vo výške 332.100,- Sk.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený 14. apríla 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd nezistil žiaden dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdu prvého stupňa dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však pre úplnosť a tiež potrebu vyporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:

Pôvodnou žalobkyňou v prejednávanej veci bola spoločnosť P.R.S.K., a. s., Škultétyho 1, Bratislava, IČO: 36527076 (Prvá realitná a splátková kancelária, a. s., v konaní zastúpená generálnym riaditeľom Ing. U. O.). Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o členstve č. 384 z 31. júla 2002 a č. 432 z rovnakého dátumu. V zmysle týchto zmlúv sa účastníci dohodli na podmienkach predaja a kúpy spotrebného tovaru uvedeného v žiadosti o udelenie členstva. V týchto zmluvách je zhodne uvedená doba trvania splátok 72 a cieľ zmluvy - nákup a predaj spotrebného tovaru špecifikovaného v žiadosti o udelenie členstva formou mesačných splátok. Zo žiadostí o udelenie členstva (384 a 432) vyplýva, že žalovanou objednaným tovarom je automobil v cene 300.000,- Sk, pričom v oboch žiadostiach je objednaný tovar špecifikovaný zhodne ako „kúpa automobilu“ v rovnakej cene, s rovnakou mesačnou splátkou 5.757,- Sk. Z faktúry dodávateľa Autodrukos, nám. Joz. Emanuela 310/26, Vrbové vyplýva, že odberateľovi, ktorým je tu žalovaná, fakturuje táto spoločnosť motorové vozidlo Octavia Classic 1,9 SDI 50 kW v celkovej sume 442.100,- Sk so splatnosťou 17. augusta 2002. Z výpisu z účtu právnej predchodkyne žalobcu z Poštovej banky z 21. augusta 2002 vyplýva, že v prospech Autodrukos vykonala v tento deň platbu vo výške 332.100,- Sk. Predmetom zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorili právna predchodkyňa žalobcu a žalovaná dňa 8. augusta 2002 je poskytnutie pôžičky vo výške 333.977,- Sk (zmluva č. 384 - 152.597,- Sk a zmluva č. 432 - 181.380,- Sk). Právna predchodkyňa žalobcu ako veriteľka splnila za žalovanú ako dlžníčku jej platobné povinnosti voči tretím osobám bezhotovostným platobným stykom, resp. vyplatením dohodnutej sumy. Pôžička bola poskytnutá na základe Zmlúv o členstve č. 384 a 432 v Nákupnom klube P.R.S.K. a zmluvy o pôžičke (v spojení so záložnou zmluvou). Žalovaná sa zaviazala splatiť pôžičku spolu s úrokom 6,36% ročne z hodnoty objednávky na základe zmlúv o členstve č. 384 a 432. V prípade nedodržania zmluvných podmienok sa strany dohodli, že žalovaná zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne z požičanej sumy za každý deň omeškania s plnením záväzkov, t. j. 668,- Sk/denne. Na zabezpečenie pohľadávky právnej predchodkyne žalobcu strany uzatvorili i záložnú zmluvu č. 14/2002 v rovnaký deň, ktorej trvanie podmienili splatením celej výšky nesplatenej časti (?), vrátane sprostredkovacieho poplatku (úroku), ktorý činí (nevedno, či nesplatená časť, poplatok alebo úrok) k 2. augustu 2002 581.423,62 Sk (č. 384 vo výške 276.320,16 Sk a č. 432 vo výške 305.103,46 Sk). Strany sa taktiež dohodli, že v prípade, že predmet záložného práva medzitým (?) klesne na hodnote tak, že jeho odpredajom nie je možné pokryť celú dlžnú sumu, vrátane sprostredkovacích poplatkov a zmluvnej pokuty, dlžník je povinný plniť v plnej výške inými predmetmi, resp. nehnuteľnosťami v adekvátnej hodnote pohľadávky. V rovnaký deň (t. j. 8. august 2002) žalovaná podpísala i uznanie dlhu, podľa ktorého jej dlh mal činiť vrátane úrokov 581.423,62 Sk (?) a zaviazala sa ho splácať v mesačných splátkach po 11.543,40 Sk.

Účelom zmlúv o členstve bolo získanie nákupného oprávnenia, resp. prefinancovanie ceny tovaru. Účelom zmluvy o pôžičke bolo poskytnutie pôžičky vo výške 333.977,- Sk s tým, že za žalovanú plnila pôvodná žalobkyňa tretej osobe. Pôžička bola požičaná s úrokom 6,36% ročne z hodnoty objednávky na základe zmlúv o členstve. Žalovaná podpísala (8. augusta 2002) aj uznanie dlhu - v čase, keď ešte žiadny dlh voči pôvodnej žalobkyni nemala, t. j. nemohla ho uznať ani čo do dôvodu, ani čo do výšky - ktorým uznala dlh vo výške 581.423,62 Sk a tento dlh sa zaviazala splácať mesačnými splátkami 11.543,40 Sk.

Bolo preukázané, že žalovaná mala záujem len o pôžičku vo výške 332.100,- Sk na kúpu osobného motorového vozidla. Zaviazala sa splatiť celú pôžičku vrátane úroku 6,36% ročne z hodnoty objednávky na základe zmlúv o členstve. Je zrejmé, že finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke, nie na základe zmlúv o členstve, účelom ktorých bolo len získanie nákupného oprávnenia (prefinancovanie). V zmluve o pôžičke, v zmluvách o členstve, ani v záložnej zmluve nebola dohodnutá výška jednotlivých splátok. Táto bola uvedená až v uznaní dlhu z 8. augusta 2002, t. j. v čase, keď žalovaná voči pôvodnej žalobkyni žiadny dlh nemala. Takéto uznanie dlhu preto nemožno považovať za platné, keď navyše v ňom žalovaná uznala dlh v takej výške, ktorá nevyplýva z ustanovenia žiadnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania.

Napriek tomu, že žalobca namieta, že v čase uzatvorenia predmetných zmlúv nebolo v Slovenskej republike v platnosti komunitárne právo, resp. právo Európskej únie (keďže Slovenská republika nebola

členom Európskej únie), a preto sa na predmetné zmluvy nevzťahujú ustanovenia, ktoré chránia spotrebiteľa (t. j. Smernica Rady 93/13/EHS), resp. že na predmetné zmluvy nemožno nazerať ako na zmluvy spotrebiteľské, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že už v čase uzatvorenia predmetných zmlúv bol v platnosti zákon o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 634/1992 Zb.) a zákon o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 258/2001 Z. z.). V styku so žalovanou použila pôvodná žalobkyňa formulárové zmluvy, ktoré (ako sama tvrdí) predkladala väčšiemu počtu záujemcov, cca. 1000 záujemcom. Žiadna z týchto zmlúv neobsahuje presné určenie jednak výšky jednotlivých splátok, či výšky poplatkov. Pri podpise uznania dlhu nebola žalovaná voči pôvodnej žalobkyni dlžníčkou ani zo zmlúv o členstve, ani zo zmluvy o pôžičke. Nemohla tak nič jeho podpisom potvrdzovať. Zmluvy o členstve, zmluva o pôžičke, záložná zmluva a uznanie dlhu sú tak potom aj vo vzájomnom rozpore, keď nie je z nich zrejmé, koľko by teda mala žalovaná žalobcovi zaplatiť, nie je zrejmá výška pohľadávky pôvodnej žalobkyne, resp. žalobcu.

Primárnym účelom zmlúv uzavretých medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou bolo poskytnutie finančných prostriedkov za úrok a tiež zabezpečenie pohľadávky žalobkyne. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté len na základe zmlúv o členstve, ako zmlúv nepomenovaných. Len na základe týchto zmlúv nedošlo k plneniu zo strany dodávateľky v prospech žalovanej, rovnako ako by nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ak by žalovaná nebola zároveň členkou nákupného klubu.

Vo vzťahu účastníkov konania vystupovala pôvodná žalobkyňa jednoznačne ako dodávateľka a žalovaná ako spotrebiteľka. V zmluve o pôžičke nebola určená výška jednotlivých mesačných splátok, žalovaná splácala dlh v mesačných splátkach určených v uznaní dlhu vo výške 11.543,40 Sk. Zo zmluvy o pôžičke možno s istotou odčítať len dohodnutý úrok vo výške 6,36% a výšku poskytnutého plnenia pôvodnou žalobkyňou 332.100,- Sk. Túto sumu zaplatila pôvodná žalobkyňa na účet tretej osoby - Autodrukos, Vrbové - za žalovanú. Dlžná suma spolu s dohodnutým úrokom predstavovala 354.656,- Sk (100% 354.656,- Sk, 93,64% 332.100,- Sk). Podľa poštových poukážok doložených do súdneho spisu žalovaná zaplatila pôvodnej žalobkyni spolu sumu vo výške 402.936,40 Sk. Svoj pôvodný dlh tak preplatila o 48.280,40 Sk, t. j. o 1.602,62 eur. Nárok žalobcu tak nie je dôvodným, pretože žalovaná prestala byť voči pôvodnej žalobkyni dlžníčkou splatením sumy vo výške 354.656,- Sk. Len takúto výšku pohľadávky pôvodnej žalobkyne voči žalovanej možno považovať za dôvodnú a len takáto výška pohľadávky vyplýva zo zmlúv uzatvorených medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou.

Žaloba žalobcu tak nie je dôvodná, a preto bolo správne ju zamietnuť. Za správne a dôvodné považoval odvolací súd i rozhodnutie v časti trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 218,62 eur. Žalovaná si návrhom uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 218,62 eur a to za 1 úkon

- vyjadrenie k odvolaniu 210,81 eur a 1krát paušál 7,81 eur. Povinnosť zaplatiť ju uložil žalobcovi a to k rukám advokáta žalovanej.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.