Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cbi-46-2013.pdf
PDF · 119.31 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cbi/46/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Matúš Košara, so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, správca úpadcu: Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO: 31 629 733, proti žalovanému: Stavebné profily s.r.o., so sídlom 020 61 Dolná Breznica 257, IČO: 36 347 965, právne zastúpený: Mgr. Vladimír Karásek, advokát so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 021 707, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 340,63 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 04.11.2013 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že právny úkon úpadcu - Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným dňa 02.10.2012, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej podstaty dlžnú sumu vo výške 241,84 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.02.2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2013 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Pri plnení povinnosti správcu, správca zistil, že úpadca a žalovaný uzatvorili spoločne dňa 02.10.2012 Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov pričom boli vzájomne započítané pohľadávky úpadcu voči žalovanému vzniknuté na základe faktúry č. 122400003 vo výške 241,84 eur a záväzky úpadcu voči žalovanému vzniknuté na základe faktúry č. 124000084 vo výške 241,84 eur. Týmto právnym úkonom došlo k zvýhodneniu jedného veriteľa pred inými veriteľmi, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu úpadcu. Žalobca odôvodnil žalobu dôvodmi podľa § 59 a § 60 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Poukázal na to, že uvedené ustanovenia sú základným materiálnym pilierom pre naplnenie predpokladov odporovacej žaloby. Uzatvorením dohody o vzájomnom započítaní úpadca zvýhodnil žalovaného pred ostatnými konkurznými veriteľmi, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania úpadcu a ktorí sú vedení v zozname veriteľov. V čase týchto plnení mal úpadca okrem žalovaného minimálne 9 ďalších veľkých veriteľov napr. Slovenská republika - Daňový úrad Trenčín, Bison s.r.o., Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Poisťovňa Dôvera, a.s., IMAO electric, s.r.o., Mesto Púchov, PERFEKT DK, s.r.o., Sociálna poisťovňa a Ž. Huta., s.r.o.. Výška prihlásených pohľadávok je 974.539,92 eur. Majetok úpadcu ani zďaleka nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov prihlásených v konkurze úpadcu. V prípade úspechu v spore a vydania sporného plnenie do podstaty by mohlo stúpnuť predpokladané uspokojovanie konkurzných veriteľov.
Z uvádzaných skutočností a skutkových okolností vyplýva, že priamym dôsledkom odporovateľného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov a to v rozsahu vyššie uvedenom (241,84 eur). Takéto právne úkony prima facie ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok všetkých konkurzných veriteľov, keďže znižujú hodnotu majetku úpadcu určeného na uspokojenie konkurzných veriteľov. Úpadca pri vstupe do konkurzného konania nedisponoval žiadnou finančnou hotovosťou. Z predmetných finančných prostriedkov by bolo možné uspokojiť prihlásené pohľadávky konkurzných veriteľov. Z odporovateľných právnych úkonov došlo k zmenšeniu majetku úpadcu kvalifikovaným spôsobom. Právny úkon, ktorému žalobca odporuje je dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným dňa 02.10.2012. Konkurzné konanie bolo začaté dňom 14.02.2013 uznesením v sp. zn. 28K/6/2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 31/2013. Odporovať podľa § 59 ods. 4 ZoKR možno spätne k 15.02.2012. Právne úkony teda boli urobené v zákonom predpokladanej 1 ročnej lehote. Úpadca mal v čase uzatvorenia dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok so žalovaným dňa 02.10.2012 minimálne 9 ďalších veľkých veriteľov, ktorých pohľadávky boli po splatnosti. Úpadca bol platobne neschopný, teda bol v úpadku, čo preukazuje priložený prehľad veriteľov s pohľadávkami viac ako 30 dní po splatnosti ku dňu odporovateľného úkonu a tabuľka reálneho stavu majetku úpadcu za posledný rok pred vyhlásením konkurzu. Úmysel je trestnoprávny pojem, ktorý sa najmarkantnejšie prejavuje na spôsobenom následku. Následkom uzatvorených kúpnych zmlúv medzi úpadcom a žalovaným došlo k úbytku hodnoty majetku úpadcu o sumu 241,84 eur. Následne sa zmenšila aj možnosť uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. Skutočnosti, že dlžník uzatvoril právny úkon - dohodu o vzájomnom započítaní so žalovaným aspoň vo forme nepriameho úmyslu ukrátiť svojich veriteľov je možné s ohľadom na spôsobený následok prisvedčiť. Právny úkon, ktorému žalobca odporuje bol uskutočnený dňa 02.10.2012. Konkurzné konanie bolo začaté dňom 14.02.2013 uznesením sp. zn. 28K/6/2013, odporovať možno spätne k 15.02.2008. Právne úkony boli urobené v zákonom predpokladanej 5 ročnej dobe.
Žalovanému bola žaloba doručená dňa 25.11.2013. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti žalovaného, ktorému bol termín pojednávania riadne doručený a ktorý sa na pojednávanie nedostavil.
Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok bola uzatvorená zo strany úpadcu jeho štatutárnym zástupcom Ing. Kováčikom, preto ide v tomto prípade o platný právny úkon, ktorému žalobca odporuje. Žalobca do spisu predloženými listinnými dôkazmi dostatočne preukázal existenciu pohľadávok veriteľov existujúcich v čase uskutočnenia uvedeného právneho úkonu, pričom išlo o pohľadávky veriteľov, ktorí si ich do konkurzu riadne prihlásili a ktoré boli zistené, čo tvorí jeden zo základných materiálnych predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Súpis majetku úpadcu bol zverejnený v Obchodnom vestníku. Žalobca predložil súdu tabuľku, v ktorej je uvedená hodnota buď predaného majetku alebo súpisná hodnota majetku, ktorý doposiaľ predaný nebol, pričom z uvedeného je zrejmé, akým majetkom úpadca disponoval. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, žalobca odporuje právnemu úkonu podľa § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a to z dôvodu, že predmetným právnym úkonom došlo inak k neodôvodnenému zvýhodneniu veriteľa, žalovaného. Úpadca bol v čase uskutočnenia právneho úkonu v úpadku, bol v platobnej neschopnosti ako aj bol predĺžený. Zvýhodnenie vidí žalobca v tom, že kým ostatní veritelia neboli nijak uspokojení, žalovaný bol uspokojený v plnej výške svojej pohľadávky. Týmto spôsobom došlo k znemožneniu toho, aby žalobca ako správca mohol vymáhať pohľadávku a zabezpečiť jej primerané uspokojenie aj ostatných veriteľov. Zásadou v konkurze je proporčné uspokojovanie veriteľov, čo v tomto prípade nebolo možné. Z uvedeného dôvodu bola podaná aj žaloba. Vo veci bolo podané aj trestné oznámenie, avšak žalobca nepredpokladá, že by žalovaný mal vedomosť o skutočnostiach v súvislosti s ktorými bolo podané trestné oznámenie. Úpadca sa snažil zrejme pred vyhlásením konkurzu a vstupom do konkurzu korektne ukončiť obchodné vzťahy so svojimi obchodnými partnermi, preto zrejme podpísal aj koncom roku 2012 viaceré takéto dohody, išlo o cielené organizované konanie zo strany úpadcu, ktorý sa zrejme snažil pomôcť svojim obchodným partnerom, ale nič to nemení na veci, že takýmto spôsobom týchto vybraných obchodných partnerov zvýhodňoval oproti ostatným.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že dohoda o zápočte, ktorá je zo strany žalobcu odporovaná, je v plnom rozsahu v poriadku, nedošlo v žiadnom prípade k ukráteniu ostatných veriteľov. Medzi úpadcom a žalovaným prebiehali obchodné vzťahy v roku 2012. V druhom polroku 2012 nastal zlom a úpadca prestal za dodaný tovar žalovanému platiť. To jej aj prípad faktúry č. 121400084, kde z tejto faktúry úpadca žalovanému nezaplatil nič a táto bola prihlásená prihláškou pohľadávky do konkurzu. Druhým dokladom na základe ktorého došlo k zápočtu je doklad č. 12240003, ktorým je dobropis a ktorým došlo k vráteniu určitého tovaru, ktorý bol dodaný žalovaným úpadcovi. Tento tovar bol úpadcom vrátený z toho dôvodu, že úpadca ho nedokázal predať a keďže za tento tovar nezaplatil, došlo k účtovnému vysporiadaniu vráteného tovaru, pričom k tomuto úkonu došlo po odsúhlasení zo strany úpadcu a keďže nebol tento tovar zaplatený, nemohlo dôjsť ani k zmenšeniu majetku úpadcu a tým ani k inému zvýhodneniu veriteľa zo strany úpadcu. V uvedenom prípade išlo iba o účtovného vysporiadanie tovaru, ktorý sa dostal do dispozície úpadcu a následné vrátenie do dispozície žalovaného bez toho, aby úpadca za tento tovar zaplatil. Odporovať by bolo možné tomuto úkonu iba vtedy, ak by úpadca za tovar, ktorý vrátil žalovanému zaplatil. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že súčasťou listinných dôkazov predložených zo strany správcu je aj doklad z 07.09., kde je výslovne uvedené vrátenie tovaru a kde sú vymenované profily, ktoré sú v uvedenom dobropise žalovaného. V záverečnom návrhu žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na konkrétnosti daného prípadu. Žalovaný neukrátil žiadneho veriteľa úpadcu, došlo k vráteniu tovaru, za ktoré úpadca nezaplatil, čo nepoprel. Záverečný návrh žalobcu vo veci je výlučne teoreticko-právnym dokumentom, ktorý vo všeobecnosti poukazuje na podmienky žalovateľnosti úkonov úpadcu ukracujúcich veriteľov. Konkrétny prípad nie je v záverečnom návrhu ani jedným slovom a ani žiadnym spôsobom dotknutý. Má za to, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno s poukazom na písomné dôkazy založené v súdom spise a to najmä s poukazom na vrátenie tovaru z 07.09..
Žalobca dňa 09.12.2014 doručil na pojednávaní písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že predkladá ako dôkaz do konania excelovskú tabuľku, v ktorej sú uvedení veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzného konania - pomôcku, v ktorej sú vyselektovaní veritelia. V tabuľke sú uvedené pohľadávky, ktoré sú špecifikované číslom faktúry a číslom prihlášky, stavom zistenia a popretia. Tento zoznam predložil z dôvodu, že prvou základnou materiálnou a všeobecnou podmienkou, ktorá platí pre všetky odporovateľné právne úkony, je ukrátenie existujúcej, hoci aj nesplatnej pohľadávky v čase urobenia ukracujúceho úkonu a zároveň prihlásenie takejto pohľadávky, do konkurzného konania. Výsledkom predloženej tabuľky je sumár, z ktorého vyplýva, že celkový súčet zistených pohľadávok existujúcich ku dňu 02.10.2012, kedy bol urobený napadnutý právny úkon a ktoré boli aj prihlásené do konkurzu, predstavuje 630.624,94 eur, pričom celková suma zistených pohľadávok je 293.370,12 eur pre nezabezpečené pohľadávky a 87.867,24 eur pre zabezpečené pohľadávky. Čo sa týka hodnoty majetku, ktorý úpadcovi zostal v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov vychádza z hodnoty majetku, aký bol zapísaný do súpisu majetku v konkurze. Pokiaľ ide o § 59 ZoKR odporuje napadnutému právnemu úkonu, nakoľko podľa jeho názoru ide o inak neodôvodnené zvýhodnenie jedného veriteľa oproti iným svojom veriteľom. Zvýhodňujúci úkon vidí v tom, že v čase vykonania odporovateľných úkonov, dňa 02.10.2012, bol úpadca v úpadku jednak vo forme úpadku ako platobnej neschopnosti, nakoľko mal viac ako dvoch veriteľov, u ktorých bol viac ako 30 dní po lehote splatnosti, čo preukazuje zoznam prihlásených pohľadávok a tí najväčší sú vymenovaní už v samotnej žalobe. A bol aj v predĺžení, čo znamená, že hodnota jeho majetku nepokrývala výšku jeho záväzkov. Poukázal na to, že pri analýze majetku, musela ekonómka žalobcu vykonať účtovné korekcie, nakoľko úpadca nekorektne účtoval o svojom majetku a záväzkoch. Po vykonaní týchto korekcií je preukázateľné, že v čase vykonania úkonu, bol úpadca aj v predlžení. Úpadca účtoval o pohľadávkach, ktoré boli 10 a viac rokov po lehote splatnosti. Tieto mal dávno odpísať, avšak tieto figurovali v aktívach úpadcu, čím neodôvodnene umelo „navyšovali“ hodnotu jeho majetku. Pri takomto stave podnikateľského subjektu, kedy mu už nie len hrozil alebo bol aj v ťažkom úpadku, bol povinný a to i pod následkom trestnoprávnej zodpovednosti pristupovať k pomernému uspokojovaniu svojich veriteľov, čo však úpadca uzatvorením napadnutej dohody porušil. Jej uzatvorením uspokojil prednostne svoj záväzok voči žalovanému a v žiadnej miere neuspokojil iných svojich veriteľov. A ďalej uzatvorením dohody zanikla bonitná pohľadávka úpadcu voči žalovanému, ktorá by sa v konkurzne inak vymáhala a jej výťažok mohol byť použitý na úhradu pohľadávok konkurzným veriteľom. Úpadca v rozhodnom období uzatváral viaceré podobné zmluvy, dohody, ktorým žalobca ako správca odporuje aj v iných prípadoch.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok z 02.10.2012, prehľad veriteľov s pohľadávkami po lehote splatnosti viac ako 30 dní, deň vykonania odporovateľného právneho úkonu, prehľad 2012 Pozemné stavby Púchov, výpis z Obchodného registra na úpadcu z 11.11.2013, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 11.11.2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/6/2013-118, výpis z Obchodného registra na úpadcu z 06.11.2014, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 06.11.2014, dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, sprievodka k došlej faktúre, faktúra č. 121400084, kúpna zmluva o dodaní tovaru, dodací list k faktúre č. 121400084, odtlačok pečiatky úpadcu, sprievodka k došlej faktúre, faktúra
- oprava základu dane č. 122400003, odtlačok pečiatky úpadcu, vrátenie tovaru z 07.09., výdajka - prevodka, zoznam veriteľov, súpis speňažovania oddelenej podstaty, preukazovanie úpadku - súbor 1 z pripojeného CD-nosiča, preukazovanie úpadku súbor 2 z pripojeného CD-nosiča, preukazovanie úpadku - súbor 3 z pripojeného CD-nosiča, preukazovanie úpadku - súbor 4 z pripojeného CD-nosiča, preukazovanie úpadku - súbor 6 z pripojeného CD-nosiča, preukazovanie úpadku - súbor 7 z pripojeného CD-nosiča, výpis z Obchodného registra na úpadcu z 13.04.2015, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 13.04.2015, odhad trhovej hodnoty nehnuteľností z 10.02.2015, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, predaj parkovacích miest, technický výkres, súpis majetku s uvedením súpisnej hodnoty a predajnej ceny, súpis speňažovania oddelenej podstaty a zoznam pohľadávok.
Po takto vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28R/6/2013-111 zo dňa 06.02.2013 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Pozemné stavby Púchov, s. r. o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 13.02.2013 a dňa 14.02.2013 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.02.2013 vyhlásil Okresný súd Trenčín na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Matúš Košara. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. 28K/6/2013 a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2013 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a to dňa 26.02.2013.
Medzi žalovaným a úpadcom bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, na základe ktorej dodal žalovaný úpadcovi tovar. Dodaný tovar bol špecifikovaný aj v dodacom liste zo dňa 13.09.2012, tovar bol dodaný žalovaným úpadcovi v celkovej výške 1.275,92 eur. Za dodaný tovar vystavil žalovaný úpadcovi faktúru č. 121400084 v celkovej výške 1.275,92 eur s dátumom splatnosti 27.09.2012. Žalovaný dňa 21.09.2012 vystavil úpadcovi faktúru s označením oprava základu dane č. 122400003 v celkovej výške -241,84 eur. Dňa 02.10.2012 bola medzi úpadcom a žalovaným podpísaná dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, na základe ktorej si účastníci dohodli vzájomné započítanie faktúry č. 122400003 vo výške 241,84 eur ako pohľadávky a faktúry č. 121400084 vo výške 241,84 eur ako záväzku.
Súd postupoval v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 a právnu vec posudzoval podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len ZoKR), nakoľko v právnej veci ide o konanie vyvolané konkurzom, pričom konkurzné konanie bolo začaté po 1. januári 2012.
Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.
Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
Podľa § 59 ods. 1 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa § 59 ods. 2 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov
Podľa § 59 ods. 3 ZoKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil .úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 59 ods. 4 ZoKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 60 ods. 1 ZoKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZoKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZoKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto:
Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 57 ZoKR.
Žalobca je správcom majetku úpadcu podľa § 40 ods.1 ZoKR. Žalobca spravujúc majetok úpadcu podal predmetnú žalobu vzhľadom k tomu, že úkon úpadcu a žalovaného sa mu javil ako odporovateľný právny úkon. V uvedenom prípade mala byť odporovateľným právnym úkon dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalobca identifikoval jednotlivé pohľadávky podľa čísla vystavených faktúr, ktoré mali byť predmetnou dohodou započítané a ktoré mali následne na základe uvedenej dohody zaniknúť. Súd preskúmal predmetnú dohodu ako aj pohľadávky, ktoré predmetnou dohodou mali zaniknúť. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy na základe ktorej žalovaný dodal úpadcovi tovar. Dodaním tovaru, t. zn. splnením povinností z uzatvorenej zmluvy vznikla žalovanému voči žalobcovi pohľadávka. Táto pohľadávka nebola zo strany úpadcu žalovanému riadne, v lehote splatnosti uhradená. Následne medzi účastníkmi došlo k vráteniu časti dodaného tovaru (súd v konaní nemal preukázaný dôvod tohto postupu, ktorý pre rozhodnutie súdu však nie je podstatný), t. zn. úpadca vrátil časť dodaného tovaru žalovanému a žalovaný následne vystavil vo vzťahu k úpadcovi dobropis, faktúru - oprava základu dane č. 122400003 vo výške -241,84 eur.
Súd poukazuje na to, že dobropis predstavuje v zmysle účtovnej definície opravný daňový doklad, ktorý sa vystavuje k pôvodnej faktúre. Tento účtovný doklad môže byť označený ako „opravná faktúra“ resp. „oprava základu dane k faktúre“. Vystavuje ho vždy tá účtovná jednotka, ktorá vystavila pôvodnú faktúru. Ak sa dobropis vystaví k faktúre, ktorá nebola ešte uhradená, predstavuje zároveň zníženie zaúčtovanej pohľadávky. Dobropis sa vystavuje ako faktúra, avšak so záporným znamienkom. Uvedeným dobropisom dochádza k automatickému zníženiu pôvodnej faktúry, t. zn. aj pohľadávky oprávnenej strany, bez uskutočnenia akéhokoľvek ďalšieho úkonu. Uvedené vyplýva už aj zo samotného označenia ako oprava základu dane, čo znamená, že ide o akúsi opravu už skôr vystaveného daňového dokladu. V prípade, ak pôvodná pohľadávka v pôvodnej výške doposiaľ nebola uhradená, dochádza len k zníženiu pôvodnej pohľadávky, avšak nevzniká na základe uvedenej faktúry žiadna pohľadávka povinnej strany. Ide o zánik automatický, bez potreby uskutočnenia akéhokoľvek započítacieho prejavu, nakoľko započítací prejav, vzhľadom k tomu, že žiadna protipohľadávka nevznikla ani nie je možný.
Vzhľadom k tomu, že aby mohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu dohody o započítaní, jej predpokladom uzatvorenia je existencia dvoch pohľadávok, ktoré sú k započítaniu spôsobilé, t. zn. pohľadávka úpadcu by musela existovať, aby následne započítací prejav mohol byť platne uskutočnený. Vzhľadom k tomu, že z vykonaných listinných dôkazov súd má za to, že v uvedenom prípade k vzniku pohľadávky úpadcu voči žalovanému nedošlo, nemohla byť ani platne uzatvorená dohoda o započítaní, ktorej žalobca odporuje. Vzhľadom k tomu, že prvým predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov je platnosť právneho úkonu, ktorú súd v uvedenom konaní, vzhľadom k už uvedenému, nemal preukázanú, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Naplnením ďalších predpokladov odporovateľnosti sa súd z dôvodu hospodárnosti nezaoberal, nakoľko ak by mal aj ich všetky splnené, aj tak by nemohol vysloviť neúčinnosť neplatného právneho úkonu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalovanému priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 340,63 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na konaní
pred súdom - pojednávanie dňa 09.12.2014 a 14.04.2015. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods.1 písm. a/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu v roku 2013 je 60,07 eur, v roku 2014 je 61,85 eur a v roku 2015 je 64,53 eur, preto súd právnemu zástupcovi priznal odmenu v tejto výške, tak ako si ju uplatnil aj žalovaný. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2013 predstavuje sumu 7,81 eur. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2014 predstavuje sumu 8,04 eur. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2015 predstavuje sumu 8,39 eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2014 je 13,40 eur a za rok 2015 je 13,98 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého sídlo je vo Považskej Bystrici, náhradu za stratu času vo výške ním uplatnenej, a to 13,40 eur a 13,98 eur za každú zo štyroch polhodín t. zn. celkovo 109,52 eur. Podľa § 15 písmeno a/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu cestovného, preto mu súd priznal náhradu za cestovné vo výške 20,04 eur t. zn. za cestu Považská Bystrica - Trenčín na pojednávania dňa 09.12.2014 a 14.04.2015, v celkovej dĺžke 105 km uskutočnenej osobným motorovým vozidlom so spotrebou 7,9 l/100 km, pri cene paliva 1,250 eur/l a 1,209 eur/l. Právny zástupca žalovaného vykonal cestu na pojednávanie osobným motorovým vozidlom, ktoré použil na základe zmluvy o výpožičke motorového vozidla, na základe ktorej mu bolo vlastníkom bezodplatne na neurčitú dobu prenechané predmetné motorové vozidlo na užívanie. Náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 eur za každý km predstavuje náhradu za opotrebenie vlastného motorového vozidla, preto vzhľadom k tomu, že k žiadnemu opotrebeniu vlastného motorového vozidla v uvedenom prípade nedošlo, súd právnemu zástupcovi žalovaného náhradu hotových výdavkov v tejto uplatnenej časti nepriznal. Rovnako súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu a náhradu hotových výdavkov za písomné podanie a to vyjadrenie zo dňa 07.01.2015. Súd poukazuje na to, že úspešný účastník má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov t. zn. iba nákladov, ktoré spĺňajú uvedené kritérium. Predmetné písomné vyjadrenie bolo podané po uskutočnení prvého pojednávania vo veci, bolo zhrnutím ústneho prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní. Zákon resp. ani súd nemôže limitovať účastníkov v ich písomných vyjadreniach, avšak nie za každé písomné vyjadrenie prináleží účastníkovi odmena v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky. Odmena patrí účastníkovi iba za účelné písomné podanie, za ktoré predmetné písomné podanie považovať nemožno, preto súd zaň právnemu zástupcovi žalovaného odmenu a náhradu hotových výdavkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.