Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-198-2014.pdf
PDF · 83.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/198/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa 14. apríla 2015 v trestnej veci obžalovaného P.. U. P. a spol. takto
rozhodol:
E. P.:
X) U. P., A.. XX.X.XXXX Q. X. A. Q., W. X. A. Q., J.. C. Č.. XX/XX,
X) P. Ž., A.. XX.X.XXXX Q. X. A. Q., W. X. A. Q., J.. M. Č.. XX,
X) D. Š., A.. X.X.XXXX Q. X. A. Q., W. X. A. Q., J.. M.- T. Č.. XX,
s ú v i n n í
a) zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,
b) z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,
p r e t o ž e
dňa 21. júna 2014, okolo 01,30 hod., v prechode pri malom kostole, medzi ulicami D. Y. O. Q. X. A. Q., spoločne zhodili na zem poškodeného D. F., bytom H., Č. N. Č.. XXX, kde ho obžalovaní P.. U. P. Y. P.. P. Ž., keď ležal na chrbte držali za končatiny a obžalovaný P.. D. Š. mu z ľavého predného vrecka nohavíc odcudzil peňaženku s hotovosťou 12.- eur, ktorú hodil na zem bez peňazí, z miesta činu odišli, pričom poškodenému nespôsobili žiadne zranenie,
t e d a
a) spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
b) spoločným konaním sa verejne dopustili výtržnosti tým, že napadli iného.
Z a t o s a
o d s u d z u j ú
E. P.. U. P.
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona a § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
E. P.. P. Ž. Y. P.. D. Š.
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu im podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaní P. U. P., P. Ž. Y. D. Š. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému D. F., A.. XX.X.XXXX Q. X. A. Q., W. H., Č. N. Č.. XXX náhradu škodu vo výške 22,-eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného D. F. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Obžalovaný P.. U. P. na hlavnom pojednávaní dňa 3. 3. 2015 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného súd si vyžiadal stanovisko prokurátora, obhajcu, poškodeného, zákonného zástupcu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorí súhlasili s prijatím vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku súd vyhlásenie obžalovaného P.. U. P. prijal.
E. P.. P. Ž. Y. P.. D. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 3. 3. 2015 vyhlásili, že sú nevinní.
E. P.. D. Š. v prípravnom konaní uviedol, že spolu s U. P., P. Ž., N. Č. Y. F. O. v priebehu večera požívali alkoholické nápoje. Premiestnili sa z centra mesta na ulicu D., kde sa stretli so skupinou chlapcov, medzi ktorými bol aj poškodený D. F.. S touto skupinou chlapcov tiež popíjali alkoholické nápoje a nevedel sa vyjadriť, čo sa stalo v podchode. V jeho rukách sa ocitla peňaženka, ktorú mu odovzdal N. Č. a túto peňaženku odhodil na zem. Teda poprel svoju účasť na tomto lúpežnom prepadnutí. Na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď a uviedol, že to bol N. Č., ktorý poškodeného zhodil na zem, U. P. poškodenému držal nohy a N. Č. potom poškodenému odcudzil peňaženku. Rozpory vo svojich výpovediach, na ktoré bol upozornený odôvodnil tým, že v prípravnom konaní dal na radu N. Č. ako má vypovedať.
Obžalovaný P.. P. Ž. v prípravnom konaní uviedol, že do podchodu za poškodeným vošli N. Č., U. P. Y. F. O.. U. P. zhodil poškodeného na zem a N. Č. odcudzil poškodenému peňaženku, ktorú potom odovzdal D. Š.. Počas výpovede v prípravnom konaní zmenil svoju výpoveď a uviedol, že to bol F. O., ktorý zhodil poškodeného na zem spolu so N. Č.. V ďalšej časti výpovede v prípravnom konaní uviedol, že účasť na tomto prepadnutí má čiastočnej aj U. P.. Na hlavnom pojednávaní opäť zmenil svoju výpoveď a uviedol, že to bol U. P., ktorý zhodil poškodeného na zem a túto situáciu využil N. Č., ktorý poškodenému odcudzil peňaženku. Aj tento obžalovaný bol upozornený na rozpory vo výpovediach a požiadaný, aby tieto rozpory odstránil. Obžalovaný však uviedol, že nevie vysvetliť rozpory vo svojich výpovediach.
Obžalovaný P.. U. P. v prípravnom konaní sa priznal, že spolu s P. Ž. Y. D. Š. vošli za poškodeným do podchodu, kde ho spoločne zhodili na zem. Spolu s P. Ž. poškodeného pridržiavali na zemi a D. Š. mu odcudzil peňaženku, z ktorej vybral peniaze a spoločne sa s nimi rozdelili. Vylúčil, žeby účasť na spáchaní tohto skutku mal F. O. Y. N. Č.. Na hlavnom pojednávaní dňa 3. 3. 2015 využil svoje právo a nevypovedal. Preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania.
Poškodený D. F. uviedol, že po polnoci vošiel do podchodu smerujúceho do inej ulice, kde dvaja z obžalovaných ho zhodili na zem, držali ho za ruky a tretí mu siahal do ošatenia, odkiaľ odcudzil peňaženku. Tento páchateľ z peňaženky vybral peniaze a peňaženku hodil smerom k nemu. Tento poškodený vylúčil, aby iné osoby okrem obžalovaných mali podiel účasti na jeho lúpežnom prepadnutí. Rovnako vypovedal aj na hlavnom pojednávaní.
Zo spáchania tohto skutku obžalovanými sú títo usvedčovaní aj výpoveďou svedkov N. Č. Y. F. O.. Obaja svedkovia uviedli, že videli ako obžalovaní zhodili poškodeného na zem, U. P. Y. P. Ž. pridržiavali poškodeného na zemi a D. Š. mu prehľadával ošatenie, odkiaľ zobral peňaženku. Peniaze z peňaženky vybral a peňaženku zahodil.
Svedkovia H. F., U. O. Y. P. Y., priatelia poškodeného uviedli, že priebeh skutku nevideli, iba od poškodeného sa dozvedeli, že bol prepadnutý skupinou rómov, s ktorými predtým konzumovali alkoholické nápoje na ulici D..
Svedkyňa Q. F., matka poškodeného uviedla, že po návrate syna D. F. sa dozvedela, že v X. A. Q. bol lúpežne prepadnutý skupinou rómov. Zbadala, že syn má poškodené nohavice a preto sa rozhodla podať trestné oznámenie. V priebehu ďalších dní bol záujem rodinných príslušníkov obžalovaných, aby trestné oznámenie zobrala späť, a že sa finančne vyrovnajú. Jedným z týchto mužov, ktorý ju ovplyvňoval bol F. Š. X..
Výpovede ďalších svedkov P. M., W. Š. Y. U. M. neprispeli k objasneniu skutočného stavu veci.
Spáchanie skutku je zdokumentované zápisnicou o ohliadke miesta činu a vyhotovenou fotodokumentáciou.
Zo znaleckého posudku F.. Ľ. F. k osobe obžalovaného P.. P. Ž. vyplýva, že tento obžalovaný je schopný rozpoznať protiprávnosť konania a ovládať svoje konanie. Dodržiavanie noriem však nepovažuje za potrebné. Prežité udalosti je schopný správne reprodukovať, avšak v jeho popise treba rátať s tendenciou k vedomému skresľovaniu, k zbavovaniu sa zodpovednosti i s vysokou pohotovosťou ku klamstvu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že v dostatočnom rozsahu bolo preukázané, že obžalovaní P. U. P., P. Ž. Y. D. Š. svojim konaním naplnili znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tiež v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Ako je už vyššie uvedené obžalovaný P.. U. P. sa ku spáchaniu skutku priznal a súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný zo spáchania tohto skutku. Vo svojej výpovedi ako obvinený zo spáchania skutku usvedčil obžalovaných P.Ý. P. Ž. Y. D. Š.. Všetci traja obžalovaní zo spáchania skutku boli usvedčení aj výpoveďou poškodeného D. F. Y. X. N. Č. Y. F. O.. Z týchto dôkazov vyplýva, že to boli všetci traja obžalovaní, ktorí použili násilie voči poškodenému tým, že ho povalili na zem v úmysle zmocniť sa jeho majetku. Obžalovaný P.. U. P. spoločne s obžalovaným P.. P. Ž. ho pridržiavali na zemi a obžalovaný P.. D. Š. odcudzil poškodenému peňaženku, vybral z nej peniaze, s ktorými sa rozdelili. Súd neuveril obhajobe obžalovaných mladistvých P. Ž. Y. D. Š., ktorí navyše vypovedali rozporne, a to obžalovaný P.. P. Ž. aj v priebehu jednej výpovede v prípravnom konaní. Rozpory vo svojich výpovediach právne významným spôsobom nevedeli odstrániť.
Obžalovaní P. P. Ž. Y. D. Š. doposiaľ neboli súdne trestaní.
Obžalovaný P.. U. P. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Rozsudkom Okresného súdu X. A. Q. N. T. XX. X. XXXX X.. N.. XT XXX/XXXX bol uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona pre skutok zo dňa 31. 12. 2011. Bol mu uložený peňažný trest vo výmere 50,-eur,
ktorý zaplatil dňa 4. 2. 2015. Trestným rozkazom E. X. X. A. Q. N. T. X. X. XXXX X.. N.. XT XXX/XXXX bol obžalovaný P.. U. P. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods.1 Trestného zákona a z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona pre skutok zo dňa 26. 7. 2014. Bol mu opäť uložený peňažný trest vo výmere 120,-eur, ktorý zaplatil dňa 24. 3. 2015. Rozhodnutím E. F. Q. X. A. Q. zo dňa 14. 2. 2013 č. 1 Pv 336/2012 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Skúšobná doba bola určená do 6. 8. 2014.
Poľahčujúcou okolnosťou u obžalovaného P.. U. P. je jeho priznanie a úprimná ľútosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Trestného zákona je spáchanie viac trestných činov. Súd nepovažoval za priťažujúcu okolnosť predchádzajúce odsúdenie podľa § 37 písm. m) Trestného zákona vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia.
U obžalovaných P. P. Ž. Y. D. Š. poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. j) Trestného zákona bolo vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu a priťažujúcou okolnosťou je spáchanie viac trestných činov podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zavinenie u jednotlivých obžalovaných, na pohnútku, na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj na osoby jednotlivých obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy.
Vychádzajúc z týchto zásad pri ukladaní trestu súd všetkým obžalovaným uložil úhrnný trest odňatia slobody v diferencovaných dĺžkach, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu.
Pri ukladaní trestov u všetkých obžalovaných súd použil ustanovenie § 117 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého u mladistvých sa znižujú trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v zákone na polovicu.
Poškodený D. F. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 30,-eur, a to za odcudzených 12,-eur a vecnú škodu 18,-eur spôsobenú poškodením nohavíc. Podľa odborného vyjadrenia na č.l. 159 náklady na opravu nohavíc boli určené v sume 10,-eur. Objektívne bolo zistené, že poškodenému D. F. vznikla škoda vo výške 22,-eur a keďže vznik škody je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaných, boli obžalovaní solidárne zaviazaní nahradiť takto spôsobenú škodu. So zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený odkázaný na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Obžalovaný P.. U. P. nemôže napadnúť výrok o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.