Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/59/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného H. s.r.o., so sídlom T., H. XX, IČO 35 807 598, v konaní zastúpeného I. P. I. s.r.o., so sídlom T., H. XX, IČO 36 865 141 proti povinnému R. R., bytom H., F. J. XXX/X o vymoženie 1 031,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. -19 zo dňa 06. novembra 2014, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. S. P. so sídlom exekútorského úradu v T., Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenú súdu dňa 26.08.2014. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom spísaným na exekútorskom úrade sa oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1 031,69 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 1796/06 zo dňa 17.05.2006. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere zo dňa 21.12.2005 a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Po nahliadnutí do registra tamojšieho súdu bolo zistené, že v uvedenej veci ide o exekučnú vec medzi totožnými účastníkmi konania ako v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. a o rovnaký exekučný titul. Exekučný súd vtedy poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 28.09.2006, avšak uznesením č. k. -22 zo dňa 18.02.2011, právoplatným dňa 12.3.2012, bola exekúcia zastavená z dôvodu, že exekučný titul bol vyhodnotený ako materiálne nevykonateľný, keďže bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju rozhodovaciu právomoc vyvodil z neplatnej rozhodcovskej doložky. Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi Zmluvy o úvere zo dňa 21.12.2005 z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len "VOP"), v zmysle ktorej má právomoc rozhodovať spory medzi účastníkmi Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. alebo všeobecný súd s tým, že podanie žaloby na všeobecnom súde je rozväzovacou podmienkou rozhodcovskej doložky. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd sa nezaoberal tou skutočnosťou, či medzi účastníkmi rozhodcovského konania išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani sa nezaoberal obsahom uzavretej zmluvy z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné podmienky, či obsahuje platnú rozhodcovskú doložku a pod. Obmedzil sa len na konštatovanie, že zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku a na tejto rozhodcovskej doložke založil svoju právomoc na konanie. Zmluvu o úvere uzatvoril oprávnený a povinný dňa 21.12.2005, pričom z nej nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľom, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 52 a § 53 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník"), § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 44 ods. 2 a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") a uviedol, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy zo dňa 21.12.2005 posúdenej ako zmluvy o úvere. Z obchodného registra vyplýva, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu uzatvoril v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa je potrebné aplikovať aj v oblasti obchodného práva, a to s poukazom na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa tak, ako to vo viacerých rozhodnutiach uviedol aj Krajský súd v Trenčíne. "V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu analogicky aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch." /pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -36 zo dňa 15. júla 2011/. Keďže predmetnú zmluvu uzatváral na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ, súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a vzťah založený touto zmluvou ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu. Zásadný význam pre systém ochrany spotrebiteľa v práve EU predstavuje smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len "smernica"). V zmysle článku 6 smernice úlohou členských štátov je, aby zabezpečili, že nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa názoru Súdneho dvora oprávnenie súdu vysloviť z vlastného podnetu neprijateľnosť zmluvnej podmienky zakladá vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku zamýšľaného článkom 6 smernice (rozsudok z 27. júna 2000 v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Salvat Editores SA). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26. októbra 2006 vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Súdny dvor judikoval (rozsudok zo dňa 4. júna 2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj VOP, ktoré obsahujú okrem iného aj rozhodcovskú doložku. Táto rozhodcovská doložka však nespĺňa podmienku jej individuálneho dojednania. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo náležité poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu alebo nie. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. V predmetnej exekučnej veci však povinný nemohol ovplyvniť zmysel a obsah rozhodcovskej doložky, pretože táto bola inkorporovaná do VOP. V prípade, ak chcel zmluvu o úvere povinný uzavrieť, musel ju akceptovať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Povinný teda nemal možnosť sa rozhodnúť, či chce alebo nechce rozhodcovskú zmluvu vo forme doložky uzavrieť, nemal možnosť vybrať si rozhodcovský súd či obmedziť rozsah sporov, ktoré budú riešené v rámci rozhodcovského konania. Podpisom takejto zmluvy sa povinný pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdáva svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne

veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľom (povinným), na podklade ktorej dodávateľ (oprávnený) iniciuje voči spotrebiteľovi (povinnému) rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Pre úplnosť súd dodal, že rozhodcovská doložka bola posúdená ako absolútne neplatná už v uznesení č. k. -22 zo dňa 18.02.2011, právoplatným dňa 12.03.2012. Skutkový a ani právny stav sa medzi účastníkmi od právoplatnosti predmetného uznesenia nezmenil a dôvody, pre ktoré bola exekúcia zastavená, platia aj v tomto exekučnom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému, v dôsledku čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Zastával názor, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V závere odvolania poukázal na to, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je ale rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušiť a exekučné konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406634-3406638> v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p <http:// www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=4793422>. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. S. P., PhD. dňa 24.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.031,69 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 1796/06 zo dňa 17.05.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 31.05.2006 a vykonateľnosť dňa 03.06.2006. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Ako už zistil pri svojom rozhodovaní súd prvého stupňa, oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. 1796/06 zo dňa 17.05.2006 už raz domáhal vykonania exekúcie proti povinnému a táto exekučná vec bola vedená na Okresnom súde Partizánske po sp. zn. . V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa najprv vydal dňa 28.09.2006 pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie ale následne uznesením č.k. -22 zo dňa 18.02.2011 exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, keď rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406637> je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=22110> teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=4793422> je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=27&p=3406634-3406638> v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=4793422>. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=26&p=13010> neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p. <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=27&p=3406821>, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a 2. /exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie/ zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul

- notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia /exekučného titulu/ zaniklo právo ním priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi /totožným oprávneným a totožným povinným/ bolo už v minulosti vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva, resp. jeho časti oprávneného, na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 1796/06 zo dňa 17.05.2006. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo uznesením menovaného okresného súdu č.k. -22 zo dňa 18.02.2011, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Tento rozpor spočíval v tom, že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne

návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. a exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=27&p=3406634-3406638> v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=4793422>.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.