Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-381-2012.pdf
PDF · 124.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/381/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: R. Š., O.. XX.X.XXXX, V. V.Á. XXX/XX, B. O. Z., o zaplatenie 642,82 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 30.7.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 642,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 49,79 € od 1.11.2006 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 593,03 € od 13.11.2006 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.5.2007 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 1.1.2006, kedy došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 2.12.2005 bola uzavretá Zmluva č. XXXXXXXX ( ďalej len „zmluva“ ). Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 642,82 €. Žalovaná uznala vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Keďže žalovaná si svoj záväzok zo zmluvy neplnila riadne a včas, žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania. Žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila žiadnu sumu. Na záver uviedol, že ku dňu podania žaloby dlžná suma je 642,82 €, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t. j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.
Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.
Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že podľa ust. § 120 ods. 1, 4, OSP, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaná dňa 30.11.2005 požiadala spoločnosť Všeobecnú úverovú banku, a.s., o aktiváciu Karty T- Mobile, v ktorej bolo dojednané, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s., táto stanoví úverový rámec v rozmedzí od minimálnej výšky 3000 Sk po sumu uvedenú v časti V. žiadosti/Zmluvy a príslušnú mesačnú splátku. Táto zmluva a všetky právne vzťahy z nej vyplývajúce a s ňou súvisiace sa spravujú právnym poriadkom SR. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s., vydávaných v spolupráci s SKK sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. Výška schváleného úverového rámca bola 15.000,- Sk a výška mesačnej splátky 500,- Sk, ktoré mal klient uhradiť v 30 mesačných splátkach.
Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ďalej len „Obchodné podmienky“). Pričom žalovaná prehlásila, že sa s nimi oboznámila, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Tieto obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi Všeobecnou úverovou bankou a klientom uvedeným v zmluve ( Úvodné ustanovenia Obchodných podmienok ).
V zmysle čl. II. bod 1. Obchodných podmienok vydanie hlavnej karty je podmienené schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky.
Podľa čl. V. bod 31 Obchodných podmienok, ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo zablokovať hlavnú kartu aj dodatkovú kartu. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) znížiť úverový rámec na nulu, b) vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť hlavnej a dodatkovej karty, d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta vedeného bankou, f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí, g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou.
Zmluva, ktorej súčasťou sú tieto Obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich alebo zrušením kartového účtu. Banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim po doručení výpovede. Výpoveď sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa z adresy, ktorú klient uviedol ako svoju korešpondenčnú adresu v zmluve, vráti zásielka banke ako nedoručená. Zmluva zaniká nasledujúci deň po jej vrátení. Zánikom zmluvy nezanikajú akékoľvek nároky, ktoré banke vznikli ešte pred jej zánikom. ( čl. X. bod 56 Obchodných podmienok).
Podľa čl. XIII. bod 71 Obchodných podmienok, zmluva medzi klientom a bankou uzatváraná podľa týchto Obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú sa vzťahujú špecifické ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.5.2007 došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcov - Všeobecná úverová banka, a.s. a Consumer Finance Holding, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.7.2012 adresovaným žalovanej túto vyzval na uhradenie pohľadávky spolu v sume 1.249,20 € a to najneskôr do 19.7.2012.
Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.6.2009 súd zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaná ako osoba uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 642,82 €, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 96,26 €. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoba uvedená v bode 1.2 sa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 35 €, vždy k 30. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 30.7.2009. Osoba uvedená v bode 1.2 zároveň vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s SKK, a.s., z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto žalobca je aktívne legitimovaný.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu žalovanými.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná.
Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch.
Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky.
Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala dňa 27.6.2009. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo ešte v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 1.11.2006, teda dňom nasledujúcim po dni ukončenia klientskej zmluvy a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 1.11.2009 a uznanie bolo vykonané ešte dňa 27.6.2009 a žalovaná uznaním predĺžila premlčaciu dobu práva žalobcu.
Preto v ďalšom súd predmetnú spotrebiteľskú vec hodnotil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.6.2009 žalovanou hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Takýto záver súdu podporuje aj skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovanú v mieste jej trvalého bydliska. V dôsledku takéhoto konania mohla byť žalovaná konfrontovaná či už s rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovanú v jej správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovanej, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanou vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaná nemala vedomosť.
K takémuto úkonu - vyhľadaniu žalovanej za účelom podpísania dohody o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára žalobca pristúpil, resp. ho prostredníctvom svojho pracovníka vykonal, po viac ako dvoch rokoch od nadobudnutia pohľadávky, ktorej uznanie a záväzok splácať sa stali predmetom uvedenej dohody, keď zo zmluvy o postúpení pohľadávok je nepochybné, že pohľadávku žalobca nadobudol dňa 3.5.2007 a dohoda bola žalovanou podpísaná až dňa 27.6.2009. Z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva, že dňa 31.10.2006 došlo k ukončeniu zmluvy.
V zmysle vyššie uvedeného vyvstáva aj otázka, prečo žalovaná potom, čo neuhradila niekoľko splátok, ale čo viac ako dva roky žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi neuhradila žiadnu sumu a ako občan s nízkym právnym vedomím sa dokonca mohla domnievať, „ že po tak dlhej dobe už od nej nemôže nikto nič žiadať, že na všetko sa zabudlo“, uznala záväzok a súčasne predĺžila premlčaciu dobu práva žalobcu uplatniť si svoj nárok na súde voči nej, ktoré konanie súd hodnotí ako rozhodnutie spotrebiteľa, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil, a to najmä vtedy, keď bol uzrozumený s tým, aké právne následky takýto jeho úkon vyvoláva, a že tým dochádza k zhoršeniu jeho postavenia vo vzťahu k žalobcovi.
Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne záujem na úhrade záväzku žalovanou, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať osobne žalovanú za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany voči žalovanej, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaná splátkový kalendár nedodržiavala, a tým sa stal splatným celý žalovanou uznaný dlh, podal žalobu po viac ako troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania od 13.11.2006.
Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanej na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou, no aj príslušenstvom pohľadávky spočívajúcou jednak v úrokoch z omeškania ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia za niekoľko rokov omeškania, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne navýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaná uhradiť.
Na základe vyššie uvedeného súd zastáva názor, že žalobcom uplatnené právo v danej právnej veci je právom, ktoré si tento uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná mala vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadala a zo spisu jej žiadne nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.