Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/353/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci žalobkyne I. Y., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom G. Y.I. XXX/XX-XX, K. L. E. proti žalovanému S. Ž., štátny občan Slovinskej republiky, bytom E. XX, Š., D. O. o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu S.K. Y., L.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

U r č u j e s a , že S. Ž., L.. XX.XX.XXXX j e o t c o m maloletého S. Y., L.. XX.XX.XXXX z matky I. Y., L.. XX.XX.XXXX.

Maloletý S. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého S. sumou 80,- Eur mesačne, a to vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.08.2012.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.08.2012 do 31.03.2015 vo výške 2.560,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20,- Eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 02.11.2013 sa žalobkyňa domáha určenia otcovstva žalovaného k maloletému dieťaťu. Zároveň žiadala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a žalovaného zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 200,- Eur mesačne. Uviedla, že so žalovaným sa zoznámila v máji 2010 v Bukovici v Slovinsku, kde pracovala ako čašníčka. Intímnu známosť so žalovaným začala udržiavať v novembri 2010, pričom ich styky boli nechránené. Žalovaný sa k jej tehotenstvu vyjadril tak, že si je vedomý splodenia dieťaťa, chcel, aby podstúpila interrupčný zákrok, čo však ona odmietla. Od oznámenia jej tehotenstva sa so žalovaným aj naďalej intímne stýkali a udržiavali vzťah až do júna 2012. Dňa 01.07.2012 odišla žalobkyňa na Slovensko, kde sa jej dňa 01.08.2012 narodil maloletý S.. Narodenie maloletého žalovanému telefonicky oznámila, načo uviedol, že otcovstvo k maloletému uznáva. Zaslala mu aj rodný list maloletého za účelom vybavenia materského príspevku. Sľúbil jej, že v septembri 2012 príde na Slovensko za účelom uznania otcovstva súhlasným vyhlásením na matrike, na Slovensko sa však nedostavil a o syna sa nezaujíma. Žalobkyňa je na materskej dovolenke a poberá materskú vo výške 851,- Eur zo Slovinska, rodinné prídavky nepoberá,

tieto si vybavuje v Slovinsku. Žalovaný je E. z povolania, pracuje vo E. E.. Je rozvedený a má dve vyživovacie povinnosti.

Keďže žalovaný je cudzí štátny občan, jedná sa v danej veci o vec s cudzím, medzinárodným prvkom a preto súd v prvom rade skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie v tejto veci. Právomoc tunajšieho súdu týkajúca sa konania o určenie otcovstva je daná článkom 28 odsek 1 Zmluvy medzi ČSSR a SFRJ o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných - vyhl. číslo - určenie a zapretie otcovstva, prípadne materstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, občanom ktorej bolo dieťa v čase narodenia. Rozhodným právnym poriadkom na konanie týkajúce sa určenia otcovstva je právny poriadok Slovenskej republiky s poukazom na zákona číslo o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom - Určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením. Právomoc tunajšieho súdu týkajúca sa zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov je daná v zmysle článku 8 odseku 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností

- súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Rozhodným právnym poriadkom na konanie týkajúce sa zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov je právny poriadok Slovenskej republiky s poukazom na veta prvá zákona číslo o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom - vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Právomoc tunajšieho súdu týkajúca sa určenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu je daná v zmysle článku 3 písmeno b) Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti - V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. Rozhodným právom na konanie týkajúce sa určenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu je právny poriadok Slovenskej republiky s poukazom na článok 15 Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v nadväznosti na článok 3 odsek 1 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť - pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

Žalovaný bol k veci vypočutý dožiadaným justičným orgánom v Slovinsku dňa 04.02.2014. Predvolanie na pojednávanie mal riadne a včas vykázané. Vo svojom písomnom podaní žalovaný uviedol, že na pojednávanie na Okresný súd Trenčín sa nemôže dostaviť z dôvodu jeho zdravotného stavu a pretože si nemôže dovoliť náklady na cestu. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rodný list maloletého, zápisnicu o výsluchu žalobkyne zo dňa 11.04.2013, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Dubnica nad Váhom o dávkach vyplácaných žalobkyni, zápisnicu z výsluchu žalovaného zo dňa 04.02.2014, správu o príjme žalovaného, rozhodnutie Zavod za pokojninsko in invalidsko zavarovanje Slovenije o zaradení žalovaného do II. kategórie invalidity, výpis z matričného registra narodení žalovaného, list žalovaného ako aj obsah opatrovanského spisu sp. zn. .

Takto bolo súdom zistené, že maloletý S. Y. sa narodil dňa XX.XX.XXXX matke I. Y., otcovstvo k nemu nebolo určené.

Žalobkyňa je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a rodinný prídavok. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Spolu so synom žije u rodičov, ktorí sú na dôchodku. Ďalej uviedla, že žalovaný na maloletého doposiaľ neprispel žiadnym spôsobom a ani sa s maloletým nekontaktoval. V rozhodnom období pre splodenie maloletého žalobkyňa nemala žiadne iné vzťahy, stretávala sa iba so žalovaným, pričom intímne sa začali stýkať v novembri 2010, svoje tehotenstvo zistila v novembri 2011. Keď svoje tehotenstvo oznámila žalovanému, tento ju nútil ísť na interrupciu, peniaze na zaplatenie tohto zákroku jej neponúkol. Stále však trval na tom, aby tento zákrok podstúpila. Nikdy so žalovaným nežili v spoločnej domácnosti, stretávali sa u nej v jej podnájme, kde bývala. Po oznámení narodenia maloletého, žalovaný priznal, že je jeho otcom. Navštíviť na Slovensku maloletého

nikdy nebol, videl ho iba na fotke, ktorú mu zaslala elektronickou poštou. Žalovaný jej sľúbil, že príde na Slovensko, aby k maloletému uznal otcovstvo súhlasným vyhlásením, čo však doposiaľ nevykonal. Keď žalobkyňa oslovila žalovaného za účelom vyživovacej povinnosti na maloletého, tento uviedol, že ona sa rozhodla mať dieťa, tak sa oň má postarať sama. Žalobkyňa uviedla, že by súhlasila s výživným vo výške 80,- Eur mesačne s účinnosťou od narodenia maloletého, s tým že dlh by žalovaný splácal po 20,- Eur mesačne.

Žalovaný pri svojom výsluchu pred dožiadaným slovinským justičným orgánom uviedol, že žalobkyni povedal, že nemá v úmysle mať deti ani s ňou ani s nikým iným a preto nech ide na interrupciu, pretože on už má dve školopovinné deti. Pre svoje záväzky a keďže je invalid tretej kategórie a bol štyri roky práceneschopný, nie je schopný živiť ani seba, nieto ešte dieťa. So žalobkyňou sa stretával iba občasne, pričom táto s jeho postojom, že si neželá mať dieťa, súhlasila. Aj napriek jeho želaniu, aby žalobkyňa podstúpila interrupčný zákrok, mu táto oznámila, že sa rozhodla dieťa si nechať a vráti sa na Slovensko, kde jej pomôže matka a že od neho nepotrebuje nič. Žalobca uviedol, že uznáva svoje otcovstvo k maloletému S., čo potvrdil aj svojím podpisom na zápisnici zo dňa 04.02.2014. Uviedol, že so žalobkyňou mal pohlavné styky, pričom ochranu pred počatím nepoužívali. Potvrdil aj to, že ho žalobkyňa o svojom tehotenstve informovala. Na maloletého S. neprispieval ničím, pretože s jeho matkou nemajú žiadne styky ani kontakty. Žalobkyňa ho informovala aj o narodení maloletého. Po obdržaní žaloby bol v šoku, pretože mal za to, že platí jeho dohoda so žalobkyňou, že táto od neho nebude nič požadovať. Žalovaný tiež súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti žalobkyne. K otázke úpravy vyživovacej povinnosti uviedol, že jeho finančná situácia je zlá. Musel sa presťahovať do nedokončeného domu, ktorého je polovičným spoluvlastníkom. Nevlastní motorové vozidlo. V dôsledku nedbalej liečby po úraze, ktorý sa mu stal pri prípravách na prácu v zahraničí, ako aj dlhodobej liečby, prišiel o artériu v nohe. Pretože úraz bol skrytý, nenahlásil pracovný úraz v predpísanej lehote, takže si nemohol uplatniť nároky z pracovného úrazu. Má dve maloleté deti, kde na každé z nich platí výživné po 100,- Eur. Jeho mesačný príjem predstavuje cca 850,- Eur netto, v čom je zahrnuté aj cestovné do práce. Žalobkyňou navrhované výživné vo výške 200,- Eur považoval za prehnané. Mesačne by bol schopný a pripravený platiť výživné na maloletého S. vo výške 20,- až 30,- Eur. Ďalej uviedol, že je zamestnancom D. S. a poberá mzdu v reálnej výške cca 550,- Eur, pretože mzdu má zaťaženú exekúciou, čo bude trvať ešte asi rok. Poukázal na to, že jeho zdravotný stav mu spôsobuje isté obmedzenia, má problémy s chôdzou. Pokiaľ ide o žalobkyňou prezentované náklady na maloletého, nesúhlasí s ich výškou, domnieva sa, že je prehnaná a okrem toho, nemôže požadovať, aby všetky tieto náklady hradil on sám.

Maloletý S. má K. S. G. roka, štvrťročne navštevuje nefrologickú ambulanciu, lieky neužíva. Maloletý je stále plienkový, pričom za plienky mesačne vynakladá cca 50,- Eur. Rýchlo rastie, s čím má zvýšené výdavky s nákupom oblečenia.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že súhlasí s tým, aby bolo určené otcovstvo žalovaného k maloletému, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ ide o výšku výživného, súhlasila so sumou 80,- Eur mesačne s účinnosťou od narodenia maloletého, kedy bude vytvorený priestor aj na prípadné zvyšovanie výšky vyživovacej povinnosti do budúcnosti.

So žalovaným predloženého potvrdenia jeho zamestnávateľa o príjme sa konštatuje, že za obdobie od 08/2012 do 01/2014 tento dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 949,- Eur netto, pričom mu za toto obdobie bola vyplatená aj úhrada nákladov (cestovné, stravné) v celkovej výške 1.587,12 Eur. Za uvedené obdobie mu tiež bol vyplatený príspevok na dovolenku v celkovej výške 573,87 Eur. Z uvedeného potvrdenia nevyplýva, že by menovanému boli vykonávané nejaké exekučné zrážky.

Podľa , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

S prihliadnutím k vykonanému dokazovaniu, najmä k samotnej výpovedi žalovaného, ktorý uviedol, že uznáva otcovstvo k maloletému, súd určil, že žalovaný je otcom maloletého Adama. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, preto bolo potrebné rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Nakoľko v danej veci rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu, preto úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému vykonal súd. D. rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky (žalobkyne), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Osobnú starostlivosť o maloletého doposiaľ vykonávala matka, voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a so zverením dieťaťa do starostlivosti žalobkyne súhlasil aj žalovaný aj kolízny opatrovník maloletého. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti otca (žalovaného) k maloletému, súd vychádzal z matkou navrhovanej výšky vyživovacej povinosti, z odôvodnených potrieb dieťaťa zodpovedajúcich jeho veku a schopností a možností oboch rodičov. Otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2012, teda od narodenia maloletého dieťaťa, pričom túto sumu navrhovala matka a kolízny opatrovník maloletého s takýmto výživným súhlasil. Súd má za to, že určené bežné výživné zodpovedá potrebám dvaapolročného dieťaťa, zisteným pomerom na strane všetkých účastníkov konania a súčasne je v objektívnych zárobkových schopnostiach a možnostiach otca, a to aj s poukazom na jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti.

Podľa a , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti žalovaného k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku, vznikol žalovanému dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 01.08.2012 do 30.03.2015 vo výške 2.560,- Eur (32 mesiacov x 80,- Eur). V súlade s súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 20,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh. Hoci bola žalobkyňa v konaní úspešná a mala by tak právo na náhradu trov konania podľa a , náhradu trov konania si neuplatňovala a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (), platí štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletých detí).

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.