Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/28/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : BENCONT INVESTMENTS, spol. s r.o., so sídlom 821 01 Bratislava, Astrová 2/A, IČO : 36 432 105, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom 811 05 Bratislava, Karpatská 18, IČO : 35 940 875, proti povinnému : F. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., G. XXXX/X, toho času na neznámom mieste, zastúpený ustanoveným opatrovníkom B. I., pracovníkom Okresného súdu Lučenec, na vymoženie pohľadávky v sume 1 270,60 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou Mgr. Janou Sitášovou, so sídlom Exekútorský úrad 821 01 Bratislava, Astrová 2/A, pod spisovou značkou Ex 93/2013, o odvolaní oprávneného zo dňa 14.03.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania -14 zo dňa 27.02.2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 93/2013. Súd rozhodol podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia a , a a , s použitím európskej právnej úpravy dotýkajúcej sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd konštatoval, že exekučným titulom v danej veci mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave spisovej značky : WHB/0111/0251 zo dňa 15.06.2012, ktorý si vyvodil svoju právomoc z čl. 9 bodu 9.2 Obchodných podmienok pre úver. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, , súd ju vyhodnotil ak právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadať ex offo. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že pôvodným veriteľom v čase uzatvárania úverovej zmluvy bola A. N., ktorá v zmysle ustanovenia o bankách bola povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a banka postupovala v zmysle tohto o rozhodcovskom konaní a oprávnený namieta oprávnenosť exekučného súdu skúmať z materiálneho hľadiska právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok a samotné rozhodcovské konanie, ktoré už nemožno preskúmať podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok pritom predstavuje prekážku res iudicata podľa ustanovenia a výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku je tak záväzný a nezmeniteľný vo vzťahu k účastníkom konania a pre všetky orgány. Exekučný súd je oprávnený posudzovať predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej ani procedurálnej,

nakoľko by otváral konanie, ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť. Exekučný súd nie je súdom, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu a oprávnený sa domnieva, že konaním súdu mu bolo odňaté právo domáhať sa svojho SR garantovaného práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní. V ďalšej argumentácii sa oprávnený zameral na polemiku voči názoru súdu, kvalifikujúceho zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení , pričom poukazuje na skutočnosť, že zmluva o úvere patrí podľa medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť bez ohľadu na povahu účastníkov. Na daný zmluvný vzťah navyše nie je možné aplikovať ustanovenia účinného od 01.01.2008. Oprávnený v odvolaní citoval z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov SR, ako aj viacerých judikátov Súdneho dvora ES. Rozhodcovské dojednanie nepovažuje oprávnený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to ani s ohľadom na spotrebiteľské právo, pretože rozhodcovské konanie nie je pre dlžníka nevýhodné, rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a rozhodujú odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním. Na podporu svojho stanoviska odvolateľ citoval z viacerých súdnych rozhodnutí. Na základe uvedeného oprávnený navrhuje napadnuté uznesenie exekučného súdu zmeniť tak, že súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne zruší napadnuté uznesenie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.

Návrhom datovaným dňa 17.01.2013 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave spisovej značky : WHB/0111/0251 zo dňa 15.06.2012. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2007, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného - A. N., a.s. N. a povinným, ako „klientom“. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), obsahujúcich rozhodcovskú doložku - vec správne právne posúdil, keď sa predovšetkým zameral na skúmanie legality vydaného rozhodcovského rozsudku.

Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor je konformný a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Okrem záverov obsiahnutých v predmetných rozhodnutiach Súdneho dvora ES odvolací súd upriamuje pozornosť aj na právne závery obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 16.01.2013, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR vo veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave v skutkovo a právnej totožnej veci a mimoriadne dovolanie ako nedôvodené zamietol.

Právna argumentácia a dôvody odvolania, poukazujúce na údajné nesprávne právne posúdenie veci, ako aj poukaz na nesprávny, resp. nejednoznačný preklad čl. 3 písm. g/ Smernice Rady (ES) č. 93/13/ EHS nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu zásadný, nakoľko exekučný súd poukázal na komunitárne právo len podporne. Súd prvého stupňa k záveru o neexistenciu rozhodcovskej doložky dospel z hľadísk a kritérií vnútroštátneho spotrebiteľského práva.

Súd mal z obsahu zmluvy o úvere preukázané, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona, hoci je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie nebolo založené na skúmaní zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch vyžadovaných touto osobitnou právnou normou.

Neobstojí ani odvolacia námietka spochybňujúca záver o existencii spotrebiteľského vzťahu s odkazom na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv upravených v v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere. Pri posúdení charakteru predmetnej úverovej zmluvy je nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere. Aj keď je možné pripustiť, že ustanovenie platného v danom čase (ku dňu 17.09.2007) ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, teda definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na (ktorými ustanoveniami sa mala uzavretá zmluva o úvere spravovať), iba z tejto skutočnosti však nie je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je (nemôže byť) spotrebiteľskou zmluvou. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v považovať za taxatívnu, ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. Je nutné v širšom kontexte vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podpísania posudzovanej zmluvy o úvere. Predovšetkým z ustanovenia a definujúceho zmluvné strany a z ustanovenia tohto zákona, zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Zmluvu o úvere navyše možno nesporne považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia, odseku 1, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2007 je nutné aplikovať aj ustanovenia zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení .

Exekučný súd sa správne zameral na posúdenie predovšetkým spôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a existenciou rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 11 bodu 11.2. Obchodných podmienok pre úver, podľa ktorej zmluvné strany môžu akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, navyše s vopred určeným jediným konkrétnym rozhodcovským súdom a s dodatkom, že strany sa dohodli, že rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre nich konečné a záväzné, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdal svojho ústavného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinného absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Neobstojí ani argumentácia oprávneného,

že povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy obsahovala osobitná právna norma, konkrétne ustanovenie o bankách. Bolo povinnosťou dodávateľa dôsledne rešpektovať okrem osobitnej právnej normy upravujúcej postavenie, práva a povinnosti bánk, aj ustanovenia osobitných právnych noriem, upravujúcich a zabezpečujúcich ochranu práv spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom popred individuálne dojednaná a nemal tak spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd sa v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.