Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-399-2012.pdf
PDF · 110.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/399/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: X/ Q. H., U.. XX.X.XXXX, R. E. XXX, X/ C. H., U.. X.XX.XXXX, R. E. XXX, o zaplatenie 104,79 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 20.8.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 104,79 €, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 104,79 € do zaplatenia a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.12.2006 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 1.1.2006, kedy došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 3.6.2003 bola so žalovanou v 1/ rade uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 104,79 €. Žalovaný v 2/ rade uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 16.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Na záver uviedol, že dlžná suma 104,79 € pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 104,79 €, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.
Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili preto súd rozhodol na základe listín predložených žalobcom a to zmluvou o pôžičke zo dňa 3.6.2003, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 4.10.2009, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav:
Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.
Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že podľa ust. § 120 ods. 1, 4, OSP, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.
Spoločnosť Q - Credit, a.s. ako spoločnosť a žalovaná v 1/ rade ako klient uzavreli dňa 3.6.2003 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorou sa spoločnosť zaviazala, že klientovi poskytne pôžičku vo výške 4510 Sk na kúpu kosačky Edition 1200E a žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku uhradiť v 10 pravidelných mesačných splátkach po 451 Sk. Klient prehlasuje, že súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Podľa čl. I. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Q - Credit, a.s., účastníci tejto zmluvy v postavení klient ako navrhovateľ zmluvy a po jej uzatvorení dlžník a obchodná spoločnosť Q - Credit, a.s. ako veriteľ sa v súlade s ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, dohodli na týchto všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o pôžičke (ďalej len „Obchodné podmienky“).
Podľa čl. III písm. a) Obchodných podmienok pôžička je dlžníkovi poskytovaná prostredníctvom predávajúceho, ktorý je uvedený v návrhu, a ktorý predáva dlžníkovi tovar, na ktorý je táto pôžička poskytovaná, a to na základe fakturácie predajnej ceny predávajúcim dlžníkovi.
Podľa čl. V písm. a) Obchodných podmienok je dlžník povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených splátkovým kalendárom. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté dohodnuté marže a príslušná časť istiny pôžičky (ďalej iba „splátka“), pričom výška jednotlivých splátok je stanovená v zmluve o pôžičke. Deň splatnosti mesačných splátok je stanovený v splátkovom kalendári. Splátka je uhradená v deň jej pripísania na účet veriteľa (čl. V písm. c) Obchodných podmienok).
Podľa čl. VIII písm. b) Obchodných podmienok je dlžník povinný celú čerpanú pôžičku splatiť na požiadanie veriteľa v prípade, že sa dlžník oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky dobu dlhšiu ako tri mesiace (bod 1 Obchodných podmienok).
Podľa čl. IX písm. m) a o) Obchodných podmienok zmluva o pôžičke, obchodné podmienky, zabezpečovacie vzťahy, vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia Obchodným zákonníkom a podporne Občianskym zákonníkom. Podpisom zmluvy o pôžičke dlžník potvrdzuje, že je oboznámený s obchodnými podmienkami, že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné a že ich považuje sa dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 4.10.2009 súd zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník a pod bodom 1.3 žalovaný v 2/ rade ako osoba pristupujúca k záväzku. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaní uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že celková dlžná suma vo výške 104,79 € pozostáva z istiny v sume 104,79 € a nákladov na inkasné konanie v sume 15,60 €. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 dlžník sa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v pravidelných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 20 € k 25. dňu v mesiaci, pričom
dátum splatnosti prvej splátky je 25.10.2009. V bode 3.1 dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 3.6.2003.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy o pôžičke a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu žalovanou.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná.
Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch.
Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach však nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaní uznali dňa 4.10.2009. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 21.4.2004, teda dňom nasledujúcim po dni posledného predpisu splátky v zmysle zmluvy o pôžičke podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 21.4.2007 a uznanie bolo vykonané až dňa 4.10.2009.
Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v článku 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v článku 3. označenom ako forma splatenia záväzku, v bode 3.4, a to až v jeho poslednej vete.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že prehlásenie žalovaných o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 4.10.2009 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 21.4.2004, ktorá uplynula dňa 21.4.2007, no žalobca podal žalobu až dňa 20.8.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadali a zo spisu im žiadne trovy nevyplynuli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.