Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/1514/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX E., právne zastúpený Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava, IČO 55 134 114, proti povinnému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, o vymoženie 19,92 eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Strakom, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. 275EX 339/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 eur.

III. Povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 14.06.2024 domáhal od povinného vymoženia 19,92 eur s prísl. na podklade exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Trnava, č.k. -65 zo dňa 25.08.2023. Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.07.2024 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 13.09.2024 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v odôvodnení ktorého povinný prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku uviedol, že vymáhaný nárok môže v zásade zaniknúť všetkými spôsobmi zániku záväzkov, ktoré upravujú všeobecné predpisy súkromného práva hmotného. Pôjde najmä o splnenie dlhu, započítanie, pokonávku a pod. Povinný na tomto mieste poukázal na skutočnosť, že pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom vo výške 19,92 eur zanikla v celom rozsahu dňa 23.07.2024, kedy bolo oprávnenému doručené písomné započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom. Citujúc ust. § 57, § 199c ods. 1 a § 199e Exekučného poriadku povinný ďalej uviedol, že na základe predmetných ustanovení povinný v celom rozsahu namieta výšku uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora, ako aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko oprávnenému nevznikol žiaden nárok. V zmysle uvedeného povinný namieta aj výšku uplatnených trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, nakoľko k zániku pohľadávky oprávneného došlo ešte pred začatím exekúcie. V zmysle uvedeného má povinný za to, že náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnenému neprináleží. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhuje súdu vydať uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavuje. Povinný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia, ktorá pozostáva z 2 polovičných úkonov právnej služby, a to: prevzatie

a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a spísanie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie, keď tarifná odmena za úkon právnej služby predstavuje 8,30 eur, teda spolu 16,60 eur, a k tomu režijný paušál (2 x 13,73 eur, t.j. spolu 27,46 eur) a teda všetko spolu bez DPH v sume 44,06 eur a s DPH celkovo 52,87 eur.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že k zániku pohľadávky započítaním nedošlo z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie, o čom bol povinný informovaný listom zo dňa 29.07.2024, že z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie, nie je úkon započítania platný a účinný. S poukazom na ust. § 61e Exekučného poriadku oprávnený ďalej uviedol, že nakoľko pohľadávka povinného nie je priznaná exekučným titulom, v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, ju nemožno (ani v prípade jej existencie) povinným jednostranne započítať. K povinným namietanej oprávnenosti trov právneho zastúpenia oprávneného uviedol, že keďže k zániku pohľadávky preukázateľne nedošlo, právny zástupca oprávneného má nárok na trovy právneho zastúpenia. Oprávnený napokon odkazujúc na ust. § 199a, § 199d a § 199e Exekučného poriadku si uplatnil nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia a to za úkon právnej služby (spísanie a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie: 8,30 eur, režijný paušál: 13,73 eur) a teda spolu bez DPH v sume 22,03 eur a s DPH 26,44 eur. Zároveň oprávnený uviedol, že trvá na tom, aby súdny exekútor až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie naďalej zachoval blokáciu majetku povinného do výšky vymáhanej exekučnej pohľadávky s príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd vydal uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamieta a ktorým uloží povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 26,44 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

5. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

7. Podľa § 61e Exekučného poriadku po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa (ďalej len „“) ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

13. Podľa započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

14. Podľa započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

15. Podľa dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

16. Podľa zákona č. 513/199 Zb. (ďalej len „“) na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

17. Podľa proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

18. Podľa započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

19. Podľa na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

20. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

21. umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení

hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

22. Povinný navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom vo výške 19,92 eur zanikla v celom rozsahu dňa 23.07.2024, kedy bolo oprávnenému doručené písomné započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom.

23. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za splnenia všetkých podmienok v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy (§ - 581 a 358 – 364 ). ma pre započítanie pohľadávky osobitnú úpravu, ktorá má doplňujúci charakter k základnej právnej úprave započítania zakotvenú v ust. § a 581 . Inak povedané, ak nemá pre konkrétny prípad špeciálnu úpravu, uplatnia sa vtedy príslušné ustanovenia . Zánik pohľadávky nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú za predpokladu ich vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Je zároveň nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne povinný druhej strane plniť z iného právneho dôvodu. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú, nemá automaticky za následok ich započítanie, nakoľko k platnému započítaniu je potrebný právny úkon niektorého, resp. oboch účastníkov záväzkovo- právneho vzťahu. Je preto potrebné rozlišovať medzi dvoma prípadmi zániku záväzku započítaním. Na jednej strane ide o započítanie jednostranným právnym úkonom dlžníka alebo veriteľa a na strane druhej, ide o započítanie dohodou. V prvom prípade teda ide o prejav jedného z účastníkov adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti inej vzájomnej pohľadávke. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Je ho možné urobiť po tom, čo sa vzájomné pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Okrem uvedeného pre započítanie jednostranným právnym úkonom musia byť kumulatívne splnené aj tieto predpoklady: plnenie je rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a započítanie pohľadávok nie je vylúčené dohodou alebo zákonom.

24. V súvislosti s jednostranným započítaním v rámci exekučného konania je potrebné poukázať na znenie ust. § 61e Exekučného poriadku v zmysle ktorého, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na procesné následky, avšak sa nedotýka dôsledkov hmotnoprávnych. Inak povedané, exekučný súd môže prihliadnuť aj na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky voči judikovanej, pričom rozhodujúcou je skutočnosť, kedy došlo k započítaciemu prejavu povinného. Ak k započítaniu došlo po začatí exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda okamihom, keď poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi, exekučný súd na započítanie prihliadne len vtedy, ak pohľadávka povinného voči oprávnenému je priznaná exekučným titulom. Ak však k započítaniu došlo pred začatím exekúcie, exekučný súd prihliadne na jednostranné započítanie, ktorého predmetom je aj nejudikovaná pohľadávka, avšak s prihliadnutím na osobitosti započítania, ktoré v exekučnom konaní vyvstávajú.

25. Exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 14.06.2024, kedy oprávnený doručil súdu návrh na vykonanie exekúcie, pričom v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekúcia začala dňa 08.07.2024, kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi.

26. Exekučný súd v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že pohľadávka oprávneného v celom rozsahu zanikla dňa 23.07.2024 jednostranným započítaním na základe započítania zo dňa 16.07.2024 a teda ide o okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že započítací prejav povinného bol doručený oprávnenému dňa 23.07.2024, čo preukazuje doručenka založená v spise a preto konštatuje, že nemôže v zmysle ust. § 61e Exekučného poriadku prihliadať na jednostranné započítanie zo strany povinného, keďže ide o započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného a k započítaciemu prejavu došlo po začatí exekúcie.

27. Pokiaľ povinný v návrhu namieta výšku uplatnených trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, exekučný súd za tejto procesnej situácie, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že podľa § 61e Exekučného poriadku neprihliadol na započítanie povinného jednostranným právnym úkonom, nemôže prijať iný právny záver než ten, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je dôvodný a preto oprávnenému prináleží náhrada trov exekúcie, a to výdavky za zaplatený súdny poplatok, ako aj výdavky za zastupovanie, t.j. trovy právneho zastúpenia (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučný súd napokon ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky povinného týkajúce sa výšky uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora a náhrady hotových výdavkov, keďže nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného, pričom po oboznámení sa s obsahom upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie súd nezistil, že súdny exekútor pri vyčíslení trov postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

29. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

30. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

35. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

36. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo

druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto neustanovuje inak.

37. Podľa ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

38. Podľa odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

39. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, nakoľko súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

40. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 26,44 eur. Súd v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 8,30 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 13,73 eur (rok 2024), spolu v sume 22,03 eur + 20% DPH (4,41 eur), t.j. spolu v celkovej sume 26,44 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.