Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Martin Kožiak, advokát so sídlom kancelárie Murgašova 3, 043 21 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 561 149, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2022, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Orgán verejnej správy prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „Ústredie“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2021 podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoSP“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) a čl. 15 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou, od 18.01.2020 priznal žalobcovi starobný dôchodok v sume 367,40 € a podľa a ZoSP žalobcovi zvýšil od 01.01.2021 starobný dôchodok na sumu 377,00 €. Vo svojom rozhodnutí Ústredie uviedlo, že žalobca k dátumu 18.01.2020 dosiahol dôchodkový vek (v prípade žalobcu 62 rokov a 6 mesiacov podľa a prílohy č. 3a ZoSP), pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú podľa ZoSP), získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané a žalobca získal 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola určená podľa ZoSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2019 žalobca podľa Ústredia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa ZoSP a nezískal ich ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa druhej vety ZoSP vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú uvedené v prílohe č. 3 k ZoSP, za kalendárne roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov

za jednotlivé kalendárne roky, a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou podľa § 11 ods. 1 ZoSP ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. Sumu všeobecného vymeriavacieho zák1adu za príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. o) druhého bodu ZoSP zverejniť na svojom webovom síd1e. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2019 sa podľa § 11 ods. 2 ZoSP rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2018. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 ZoSP, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Ak poistenec v takomto kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa ZoSP. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa v rozsahu 392 dní, patrí mu pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3 a úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 15,3127. Žalobca v rozhodujúcom období získal 5170 dní dôchodkového poistenia, to znamená 14,1644 rokov dôchodkového poistenia podľa ZoSP. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,0811. Podľa ZoSP sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca získal 8 839 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 24,2165 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa ZoSP dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2020 stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s ZoSP tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2019, ktorá je 12,6657 EUR, upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2019, t. j. 1.068,00 EUR, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2018, t. j. 992,00 EUR, a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa tretieho bodu ZoSP zverejniť na svojom webovom sídle. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 18.01.2020 je 13,6361 EUR a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2019 12,6657 EUR a indexu 1,07661290, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 357,00 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,0811 x 24,2165 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 = 357,00 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa a ZoSP zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 2,9 %, čo je o 10,40 EUR mesačne, na 367,40 EUR mesačne. Podľa a ZoSP sa starobný dôchodok v roku 2020 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2019, to znamená najmenej o 9,00 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu je zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 10,40 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,00 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa a ZoSP zvyšuje od 01.01.2021 o 2,6 %, čo je o 9,60 EUR mesačne, na 377,00 EUR mesačne. Podľa a ZoSP sa starobný dôchodok v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2020, to znamená najmenej o 9,40 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu je zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 9,60 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,40 EUR mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý je prílohou rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

2. Proti rozhodnutiu Ústredia podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že predtým, než sa v septembri 2017 vrátil na Slovensko z dôvodu nevyhnutnosti opatery o jeho matku, žil v Austrálii. Keďže starostlivosť

o matku si vyžadovala jeho takmer neustálu prítomnosť, pokúšal sa získať príspevok na opatrovania. Pri tejto snahe sa však stretol s nepochopením úradníkov úradu práce, ktorých postupy v odvolaní hodnotil negatívne. Uviedol, že z dôvodu podania nekorektných informácií prišiel v súvislosti so zabezpečovaním peňažného príspevku na opatrovanie o 61 dní dôchodkového poistenia. Žalobcovi bol následne priznaný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ŤZP, a to najmä na základe komplexného lekárskeho posudku zdravotného stavu jeho matky z 19.03.2019. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní podrobnejšie opísal priebeh matkinho ochorenia a vyjadril presvedčenie, že v období od jeho návratu na Slovensko v septembri 2017 do vydania posudku v marci 2019, t. j. v čase kedy sa zhromažďovali všetky potrebné dokumenty k priznaniu nároku na príspevok na opatrovanie, resp. už v septembri 2017, zdravotné postihnutie jeho matky zodpovedalo s najväčšou pravdepodobnosťou stupňu odkázanosti V. na pomoc inej osoby, v krajnom prípade stupňu IV. na pomoc inej osoby (v komplexnom posudku z marca 2019 bol stanovený VI. stupeň odkázanosti). Žalobca tiež uviedol, že jeho matka bola už v septembri 2017 výrazne zdravotne postihnutá a spĺňala kritériá na opatrovateľskú starostlivosť, pretože v dôsledku ochorenia sama žiť nedokázala. V tejto súvislosti tiež uviedol, že z uvedeného dôvodu odišiel z Austrálie, aby sa o matku mohol nepretržite starať a staral sa o ňu až do jej smrti (február 2021). Túto prácu (osobná asistencia fyzickej osobe s ŤZP) si v období od 21.09.2017 do 31.12.2018, t. j. 467 dní riadne odviedol a toto obdobie mu nebolo započítané do obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného tak nesúhlasil s rozhodnutím Ústredia a požiadal, aby mu bolo obdobie od 21.09.2017 do 31.12.2018 (467 dní) započítané do obdobia dôchodkového poistenia a poukázal tiež na to, že mu do rozhodujúceho obdobia nebolo započítaných 17 dní dôchodkového poistenia.

3. Na žalobcom podané odvolanie reagovalo Ústredie oznámením zo dňa 28.09.2021, v ktorom žalobcovi vysvetlilo a poskytlo informácie o podkladoch, na základe ktorých v predmetnej veci rozhodlo a žalobcu zároveň poučilo o začatí plynutia novej lehoty na podanie odvolania. Žalobca na uvedené oznámenie reagoval písomným podaním zo dňa 03.11.2021, ktoré možno označiť za doplnenie podaného odvolania, v ktorom v skrátenejšej forme zopakoval dôvody ním podaného odvolania a argumenty uvedené v tomto odvolaní.

4. Žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 ZoSP zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Ústredia. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti vyplývajúce pre neho z administratívneho spisu, a to že žalobca žiadosťou zo dňa 06.05.2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 18.01.2020. Žalovaný citoval ust. § 65 ods. 1 ZoSP a ďalej uviedol, že pretože sa žalobca narodil v roku 1957, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a ZoSP žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov a šiestich mesiacov, teda dňa 18.01.2020. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca k 18.01.2020 získal 8839 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZoSP považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 ZoSP rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca získal 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok od 18.01.2020. Žalovaný ďalej uviedol systém výpočtu sumy starobného dôchodku (vrátane zvyšovania) rovnako, ako ho opísalo aj Ústredie vo svojom rozhodnutí (takto je zaznamenaný aj bode č. 1 tohto rozsudku). V tejto súvislosti citoval ust. § 66 ods. 1 ZoSP a opísal spôsob výpočtu aktuálnej dôchodkovej hodnoty k 18.01.2020, sumy starobného dôchodku a jeho zvyšovania podľa § 82 a § 293dx ZoSP. Námietku žalobcu o nezhodnotení obdobia starostlivosti o blízku osobu od 21.09.2017 do 31.12.2018 považoval žalovaný za nedôvodnú, keďže podľa potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.05.2021 o poberaní peňažného príspevku žalobca poberal peňažný príspevok za opatrovanie ŤZP matky od 01.01.2019 do 25.02.2021. Súčasne bolo Ústredím vydané potvrdenie o dobe starostlivosti o blízku osobu a vymeriavacom základe zo dňa 11.05.2021 za obdobie od 01.01.2019 do 17.01.2020, t. j. do vzniku nároku na starobný dôchodok. Obdobie poberania peňažného príspevku za opatrovanie ŤZP osoby žalobcovi podľa žalovaného bolo zohľadnené pre nárok na starobný dôchodok a jeho sumu v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok od 01.01.2019 do 17.01.2020. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že námietka žalobcu ohľadom nezapočítania 17 dní obdobia dôchodkového poistenia v roku 2020 je nedôvodná, nakoľko uvedené obdobie bolo započítané do obdobia dôchodkového poistenia, avšak toto obdobie nepatrí do rozhodujúceho obdobia podľa § 63 ods. 6 ZoSP. Žalobca v odvolacom konaní podľa žalovaného nepreukázal žiadne nové skutočnosti ovplyvňujúce sumu starobného dôchodku, t. j. ďalšie obdobie dôchodkového poistenia alebo vymeriavacie základy a tiež nepredložil žiadne relevantné dôkazy a nevzniesol ani žiadne námietky,

ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok a o určení jeho sumy. Nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bolo podľa žalovaného vykonané správne a v súlade s platnou právnou úpravou. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v Žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný s odkazom na ust. § 196 ods. 7 ZoSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) bola dňa 05.05.2022 doručená správna žaloba, v ktorej sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X vydaného žalovaným dňa 11.02.2022 a navrhol správnemu súdu aby správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V II. časti správnej žaloby žalobca v krátkosti zhrnul skutkový stav a v III. časti uviedol, že rozhodnutie žalovaného (a ani rozhodnutie Ústredia) nemôže obstáť po formálnej ani po materiálnej stránke. Rozhodnutia žalovaného ako aj Ústredia vychádzajú podľa žalobcu z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na to aj z nesprávneho právneho posúdenia veci orgánmi, ktoré rozhodnutia vydali. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu absentujú relevantné dôvody rozhodnutia, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaný sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s námietkami žalobcu, nedostatočne a neúplne zistil skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie a s takto zistenými skutočnosťami sa ani nemohol zrozumiteľne a presvedčivo vysporiadať v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný si prísne formalisticky, arbitrárne a bez zohľadnenia skutočného zdravotného stavu matky žalobcu, vyžadujúceho celodennú starostlivosť a opateru ďalšej osoby, bez zohľadnenia vzniku tohto zdravotného stavu a nezvratného progredujúceho zhoršovania sa jej zdravotného stavu, postoja žalobcu a všetkých ďalších žalobcom uvádzaných skutočností, nesprávne osvojil záver o nedôvodnosti zhodnotenia obdobia starostlivosti žalobcu o blízku osobu od 21.09.2017 do 31.12.2018. Žalovaný všetky skutočnosti tvrdené, resp. preukázané žalobcom interpretoval neobjektívne, zjavne bez posúdenia vzájomnej súvislosti a čiastočne aj v rozpore s ich logickým významom a vždy len v neprospech žalobcu. Ako žalobné dôvody žalobca uviedol dôvody podľa , , a (ďalej len ako „SSP“). Vo IV. časti citoval ust. a ZoSP. V V. časti správnej žaloby žalobca vyslovil presvedčenie, že spĺňa všetky zákonné podmienky a náležitosti slovenského i európskeho práva na to, aby mu do rozhodného obdobia pre výpočet starobného dôchodku bolo zahrnuté aj obdobie jeho faktickej celodennej starostlivosti a opatrovania ťažko zdravotne postihnutej matky. Žalobca nespochybnil, že peňažný príspevok na opatrovanie ŤZP osoby poberal od 01.01.2019 do 25.02.2021, celodennú starostlivosť a opateru o matku však vykonával už od 21.09.2017. Pokiaľ žalobca za obdobie od 21.09.2017 do 31.12.2018 nepoberal od štátu peňažný príspevok za opatrovanie, bolo to v jeho ekonomický neprospech a samotný žalobca bol ukrátený na právach, avšak nezahrnutie daného obdobia do obdobia rozhodného pre výpočet starobného dôchodku by spôsobilo ďalšie (nespravodlivé) ukrátenie žalobcu na jeho právach. Žalobca následne poukázal na vtedajší zdravotný stav jeho matky, teda, že sa jednalo o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a rozsah postihnutia vyžadoval odkázanosť na pomoc inej osoby v najvyššom VI. stupni. Zdravotný stav žalobcovej matky bol podrobne zdokumentovaný a nerozporoval ho ani žalovaný, je pritom nepochybné, že zdravotný stav matky žalobcu vyžadujúci jej opatrovanie nenastal 01.01.2019, ale existoval aj dlho pred uvedeným dátumom, teda aj pred uvedeným dátumom žalobca zabezpečoval a vykonával opatrovanie a starostlivosť o jej osobu. Uvedená konštatácia je preukázaná aj lekárskymi správami matky žalobcu z obdobia pred 01.01.2019. Ako prílohu k správnej žalobe žalobca priložil kópie Komplexného posudku ÚPSVaR Košice zo dňa 19.03.2019, Rozhodnutia KSK o odkázanosti na sociálnu službu zo 16.07.2019, Rozhodnutia Mesta Košice o odkázanosti na sociálnu službu z 27.08.2019, Lekárskej správy psychiatrickej z 11.12.2018, Lekárskej správy kardiologicko-internej zo 06.12.2018 a Lekárskej správy všeobecného lekára z 11.12.2018. Záverom žalobca uviedol, že z listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise je nesporné, že žalobca zabezpečoval opatrovanie blízkej osoby za celé obdobie od 21.09.2017 do 31.12.2018 (celkovo 467 kalendárnych dní), a preto je žalobca presvedčený, že splnil podmienky, aby mu do rozhodného obdobia pre výpočet starobného dôchodku bolo celé toto obdobie zahrnuté a započítané.

6. K takto podanej správnej žalobe sa podaním zo dňa 20.06.2022 vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že s námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe nesúhlasí a považuje ich za

nedôvodné. Žalovaný úvodom zopakoval, že pretože sa žalobca narodil v roku 1957, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a ZoSP žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov a šiestich mesiacov, teda dňa 18.01.2020 a uviedol, že žalobca k 18.01.2020 získal 8839 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZoSP považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Žalobca získal 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok od 18.01.2020. Obdobie dôchodkového poistenia žalobcu bolo podľa žalovaného zhodnotené na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v evidencii žalovaného. V odvolacom konaní bolo podľa žalovaného preukázané, že žalobca poberal peňažný príspevok za opatrovanie blízkej osoby od 01.01.2019 do 25.02.2021, čo vyplynulo z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04.05.2021. V odvolacom konaní bola z informačného systému žalovaného preukázaná žalobcova doba poistenia a vymeriavací základ za obdobie od 01.01.2019 do 17.01.2020, t. j. do vzniku nároku na starobný dôchodok. Preukázané obdobie poberania peňažného príspevku za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej matky, bolo žalobcovi zohľadnené pre nárok na starobný dôchodok a jeho sumu v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok od 01.01.2019 do 17.01.2020. Z uvedeného podľa žalovaného vyplynulo, že žalobcova námietka týkajúca sa zohľadnenia obdobia od 21.09.2017 do 31.12.2018 pre výpočet starobného dôchodku nie je dôvodná, keďže uvedené obdobie nie je preukázané, preto nie je možné ho zohľadniť pre nárok na starobný dôchodok. S poukazom na ust. § 196 ods. 6 ZoSP, podľa ktorého v odvolacom konaní žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vniesol, žalobca podľa žalovaného v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali obdobie starostlivosti o blízku osobu od 21.09.2017 do 31.12.2018. K námietke žalobcu týkajúcej sa zdravotného stavu jeho matky a stým súvisiacou starostlivosťou o ňu žalovaný uviedol, že skutkový stav matky žalobcu vyžadujúci celodennú starostlivosť a opateru inej osoby nezakladá nárok na starobný dôchodok, pretože pre priznanie tejto dávky je rozhodujúce splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok a Sociálna poisťovňa je ako správny orgán platnou právnou úpravou viazaná a zákon neumožňuje žiadnu inú alternatívu rozhodovania, než rozhodnúť v intenciách zákona. Žalobca v správnej žalobe nepreukázal žiadne nové skutočnosti, t. j. ďalšie obdobia dôchodkového poistenia alebo vymeriavacie základy, nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Svoj postup hodnotil žalovaný ako správny a uviedol, že dôvody správnou žalobou napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaný záverom uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj rozhodnutia Ústredia zo dňa 02.07.2021, uvedené rozhodnutia sú podľa žalovaného zákonné a správne, preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe sa replikou zo dňa 26.07.2022 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na celom obsahu podanej správnej žaloby s tým, že žalovaný vo svojom vyjadrení len zopakoval odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bez toho, aby sa náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými skutkovými tvrdeniami a právnou argumentáciou žalobcu a bez komplexného posúdenia relevantných skutočností v ich vzájomných súvislostiach a ich vecným a logickým významom. Podľa žalobcu ani samotný žalovaný v jeho vyjadrení nijako nespochybňuje zlý zdravotný stav matky žalobcu ako ťažko zdravotne postihnutej osoby, pričom rozsah jej postihnutia vyžadoval odkázanosť na pomoc inej osoby v najvyššom VI. stupni odkázanosti. Túto pomoc, starostlivosť a opateru zabezpečoval v priebehu celého sporného obdobia osobne žalobca a ani túto skutočnosť žalovaný nespochybnil. Z obsahu administratívneho spisu je podľa žalobcu nesporné, že žalobca zabezpečoval opatrovanie blízkej osoby za celé obdobie od 21.09.2017 do 31.12.2018 (celkovo 467 kalendárnych dní), a preto žalobca vyslovil presvedčenie, že splnil podmienky, aby mu do rozhodného obdobia pre výpočet starobného dôchodku bolo celé toto obdobie zahrnuté a započítané. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil kópie čestných prehlásení štyroch žalobcovi blízkych osôb, ktoré žalobcu a jeho matku dobre poznali. Žalobca tiež doplnil, že súčasťou sporného obdobia je aj obdobie od 23.11.2018 do 31.12.2018, kedy bol ÚPSVaR Košice zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, tento postup ÚPSVaR Košice žalobca vyhodnotil ako nesprávny.

8. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením žalovaný nereagoval a k replike žalobcu sa duplikou nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , posudzujúc správnu žalobu neformálne ( ), po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto postupom podľa dňa 05.12.2022 vyhlásil tento rozsudok, ktorým žalobu podľa zamietol.

10. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

11. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi aj inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2022, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZoSP potvrdil rozhodnutie Ústredia a zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Ústredia ako správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2021, ktorým bol žalobcovi podľa § 65, § 68 a § 293dx ZoSP a čl. 15 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou, od 18.01.2020 priznaný starobný dôchodok v sume 367,40 € a podľa § 82 a § 293dx ZoSP a od 01.01.2021 bol tento starobný dôchodok žalobcovi zvýšený na sumu 377,00 €.

13. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, Ústredia, ako aj súdneho spisu zistil skutkový stav v rozsahu ako je zaznamenaný v bodoch č. 1 až 8 tohto rozhodnutia, v krátkosti - žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok, ktorý bol po zákonnom zvýšení priznaný v sume 377,00 €. Uvedená suma starobného dôchodku bola vypočítaná postupom podľa § 66 ZoSP, kde bolo zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia v rokoch 1972, 1983 až 1995 a 2019, časť roka 2020 do tohto obdobia nebola zahrnutá s ohľadom na znenie ust. § 63 ods. 6 ZoSP. Podstata námietok a argumentov žalobcu uvedených v predmetnej správnej žalobe, resp. základný rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a závermi žalovaného prezentovanými v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí spočíval v tom, či orgány verejnej správy rozhodujúce v predmetnej veci mali obdobie od 21.09.2017 (deň kedy žalobca podľa jeho tvrdenia započal starostlivosť o svoju ťažko zdravotne postihnutú matku) do 31.12.2018 (deň, po ktorom sa žalobca stal poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie), ktoré zodpovedá 467 kalendárnym dňom, započítať do obdobia dôchodkového poistenia žalobcu. Žalobca žiadal do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj uvedené obdobie, čo odôvodnil tým, že v tomto období fakticky zabezpečoval opatrovanie svojej matky a vzhľadom na jej zdravotný stav, resp. stupeň zdravotného postihnutia, už v tomto období spĺňal podmienky na poberanie peňažného príspevku na opatrovanie. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodil, že skutočný zdravotný stav matky žalobcu vyžadujúci celodennú starostlivosť a opateru tretej osoby nezakladá nárok na starobný dôchodok.

14. Podľa § 15 ods. 1 ZoSP, povinne dôchodkovo poistení sú: a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená, c) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo

poistená podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek”) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti, d) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až c), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek, e) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d) nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek, f) na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, g) ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu, ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení podľa písmen a) až f), nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek, h) vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu, ak nie je dôchodkovo poistený podľa písmen a) až g) a nebol mu priznaný invalidný dôchodok, i) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (ďalej len „kompenzačný príspevok“), ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až e), g) a h), nebol jej priznaný invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

15. Podľa § 60 ods. 1 ZoSP, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

16. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 1 ZoSP, povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie.

17. Podľa § 66 ods. 1 ZoSP, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

18. Podľa § 63 ods. 6 ZoSP, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

19. Zákon o sociálnom poistení v druhom diely, ustanoveniach § 60 až § 66a, pomerne podrobne upravuje spôsob určenia sumy starobného dôchodku a okrem iného aj definície jednotlivých premenných položiek ako priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková hodnota, ktorých správne určenie je nevyhnutné na následné správne určenie sumy starobného dôchodku. V predmetnom prípade sa stalo sporným určenie obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok. Ustanovenia § 60 ZoSP striktne upravujú čo je a čo naopak

nie, resp. nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia. S ohľadom na podstatu predmetnej veci je v danom prípade smerodajné aplikácia ust. § 60 ods. 1 prvej vety ZoSP, podľa ktorého je obdobím dôchodkového poistenia obdobie povinného dôchodkového poistenia a obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140, bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona.

20. Vznik a zánik dobrovoľného dôchodkového poistenia je upravený v ust. § 23 ZoSP, podľa ktorého dobrovoľné dôchodkové poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky. Keďže z obsahu administratívneho spisu, ani zo súdneho spisu nevyplynulo, resp. správny súd nemal preukázaný vznik dobrovoľného dôchodkového poistenia u žalobcu, preto v danom prípade pristúpil len k vyhodnoteniu obdobia povinného dôchodkového poistenia.

21. Ustanovenie § 15 ZoSP upravuje tzv. osobný rozsah dôchodkového poistenia, v rámci ktorého sú uvedené osoby s rôznym statusom (napr. zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, atď.) ktoré sú povinne dôchodkovo poistené. Zo skutočností zistených z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu v spojení so znením jednotlivých ustanovení § 15 ZoSP, pre potreby predmetnej veci (určenie či obdobie od 21.09.2017 do 31.12.2018 možno žalobcovi započítať do obdobia dôchodkového poistenia) vyplýva, že žalobcovi bolo do obdobia dôchodkového poistenia započítané obdobie od 01.01.2019 do 17.01.2020, v ktorom spĺňal podmienky povinného dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e) ZoSP. Žalobca, ako už bolo vyššie zmienené, je presvedčený, že spĺňal podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e) ZoSP aj v období od 21.09.2017 do 31.12.2018.

22. Z Potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 04.05.2021, ako aj z obsahu rozhodnutia Ústredia, správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, žalobcom podanej správnej žaloby a písomných podaní účastníkov predmetného konania pred správnym súdom mal súd za preukázané, že žalobca bol od 01.01.2019 do 25.02.2021 poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o peňažných príspevkoch“). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v ust. psím. e) ZoSP v spojení s ust. ZoSP sú jednoznačne uvedené podmienky, za splnenia ktorých dochádza k vzniku povinného dôchodkového poistenia, t. j. dňom kedy sa fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky začne poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch. Správny súd má za to, že uvedené ustanovenia Zákona o sociálnom poistení sú formulované ako kogentné ustanovenia nepripúšťajúce žiadnu odchýlku a stanovujú taxatívne podmienky, za ktorých vzniká povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je nepochybné, že žalobcovi sa začal poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch dňom 01.01.2019, týmto dňom tak žalobca začal spĺňať podmienku povinného dôchodkového poistenia, započítateľného do obdobia dôchodkového poistenia pre potreby určenia sumy starobného dôchodku. Správny súd však nemal preukázané, že by žalobca tieto podmienky spĺňal v období od 21.09.2017 do 31.12.2018, ani to, že by v tomto období spĺňal prípadne iné podmienky, splnením ktorých Zákon o sociálnom poistení podmieňuje možnosť vzniku dôchodkového poistenia.

23. Správny súd nemá dôvod spochybňovať žalobcom prezentovaný a zdokladovaný zdravotný stav žalobcovej matky v období od 21.09.2017 do 31.12.2018, ani jeho starostlivosť o ňu, ako osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, v tomto období. V tejto súvislosti však správny súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že na daný prípad bolo zo strany orgánov verejnej správy nevyhnutné aplikovať len vyššie citované ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, ktoré sú kogentného charakteru a v predmetnom prípade nie je v právomoci týchto orgánov a ani správneho súdu priznávať takýmto kogentným ustanoveniam iný význam, než ponúka ich samotné znenie, či gramatický výklad, preto nemožno žiadateľovi o starobný dôchodok, ktorý vykonával starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú osobu v období pred poskytovaním peňažného príspevku na opatrovanie a v tomto období nebol dôchodkovo poistený, toto obdobie zahrnúť do obdobia dôchodkového poistenia. V prípade, že sa žalobcovi javí uvedená predmetná právna úprava aplikujúc na jeho prípad nespravodlivá, správny súd považuje za potrebné uviesť a dať do pozornosti aj iný pohľad, podľa ktorého zo samotnej povahy práva sociálneho zabezpečenia, no najmä hrozby zneužitia niektorých jeho inštitútov vyplýva potreba viazať vznik nárokov z tohto práva vyplývajúcich na samostatné rozhodnutie či potvrdenie orgánu verejnej moci, v danom prípade rozhodnutie o peňažnom príspevku na opatrovanie, prípadne

potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie, a nielen na tvrdenie v danom prípade opatrujúcej osoby, a to najmä s ohľadom na už zmienenú hrozbu zneužitia takéhoto postupu, keďže v takom prípade by existovala možnosť, že rôzni žiadatelia o starobný dôchodok by mohli uplatňovať ako obdobia dôchodkového poistenia aj obdobia, kedy reálne nevykonávali opatrovanie a určenie obdobia dôchodkového poistenia Sociálnou poisťovňou by tak bolo značne sťažené, čo určite nebolo cieľom zákonodarcu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že vyššie uvedeným odôvodnením nebolo jeho cieľom pripísať žalobcovi konanie nesúce znaky zneužívania právnych predpisov práva sociálneho zabezpečenia, ale poukázať na dôvody, ktoré pravdepodobne viedli zákonodarcu k prijatiu platnej právnej úpravy.

24. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v nej neidentifikoval také žalobné body, ktoré by boli argumentačne spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v konaní. Ani pri náhľade na prejednávanú vec v intenciách a , t. j. keď súd správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach musí ex offo posudzovať neformálne a v podstate inkvizičným spôsobom sám z vlastnej iniciatívy vyhľadávať vady preskúmavaných rozhodnutí a procesného postupu správnych orgánov, nenašiel správny súd natoľko relevantné vady, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia pre niektorý z dôvodov uvedených v .

25. O trovách konania správny súd rozhodol s ohľadom na ust. a tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia,

údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

ide o konania o správnej žalobe podľa a je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).