Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-49-2018.pdf
PDF · 102.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Bačovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, C., o zaplatenie 529,06 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 529,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 529,06 EUR od 11.10.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 529,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 529,06 EUR od 26.09.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že listom od VSE, a.s. bola informovaná, že preplatok z vyúčtovania platieb za plyn za obdobie od 19.09.2017 do 18.09.2018 vo výške 529,06 EUR jej bude vyplatený poštovým poukazom do 01.10.2018. Keďže poštový poukaz do schránky nedostala, bola sa naň informovať na pošte, kde jej pracovníčka pošty povedala, že dňa 26.09.2018 bol na pošte žalovaný, ktorému poukaz 2 23C/49/2018
vydala a takisto mu odovzdala príslušnú sumu 529,06 EUR. Na poukaze ešte figurovalo meno žalovaného, preto mu peniaze boli vydané. Žalovaný však už takmer 5 rokov nežije so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, sú právoplatne rozvedení a nehnuteľnosť, v ktorej je odber energií, patrí žalobkyni ako výlučnému vlastníkovi. Taktiež platby za plyn žalobkyňa realizuje pravidelnými mesačnými splátkami, a to trvalým príkazom zo svojho účtu, a preto má nárok na príslušný preplatok plynu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný si preplatok ponechal a túto skutočnosť jej úmyselne zamlčal. Hneď ako sa dňa 09.10.2018 dozvedela o ponechaní si preplatku žalovaným, písomne ho vyzvala, aby jej peniaze vrátil. Druhýkrát ho písomne vyzvala na vrátenie preplatku dňa 10.10.2018, žalovaný jej odpovedal až dňa 11.10.2018 tak, že peniaze jej vrátiť nemieni. Žalovaného vyzvala na vrátenie preplatku aj pri osobnom stretnutí dňa 21.10.2018, avšak bezvýsledne.
2. Okresný súd Trenčín žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 23C/49/2018-25 zo dňa 14.03.2019, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, a preto ho súd uznesením zo dňa 14.05.2019, č. k. 23C/49/2018-36, právoplatným dňa 10.05.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.04.2021, č. k. 23C/49/2018-58, zrušil v celom rozsahu.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že dňa 26.09.2018 bol na pošte v Trenčianskych Stankovciach, kde ho pracovníčka pošty upovedomila, že mu na jeho meno prišli peniaze v sume 529,06 EUR. Keďže boli peniaze na jeho meno, tieto si prevzal a použil na úhradu nedoplatku na zdravotnom poistení. Až neskôr sa dozvedel od bývalej manželky (žalobkyne) v písomnej správe, že prevzal jej peniaze a že ich žalobkyňa žiada vrátiť. Žalovaný uviedol, že po rozvode žalobkyňu viackrát žiadal, aby všetky energie v domácnosti, ktoré boli v čase manželstva na jeho meno, previedla na svoje meno a našla si pre seba vhodných dodávateľov, aby nemusel jednostranne vypovedať zmluvu, čím by hrozilo možno aj niekoľkodňové prerušenie dodávok, čo však nechcel dopustiť. Túto zmenu z jemu neznámych dôvodov žalobkyňa nevykonala ani v roku 2016, keď sa po vyporiadaní BSM stala jediným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahujú dotknuté odbery energií. Žalovaný uviedol, že s dodávateľmi energií mal riadne podpísané zmluvy, pričom žalobkyni vysvetlil dôvody, pre ktoré jej predmetný preplatok nevydá. Poukázal na to, že aj napriek dohode so žalobkyňou, že bude dávať výživné na deti vo výške 200,- EUR mesačne, avšak nie v hotovosti ani prevodom, ale že bude naďalej platiť hypotéku za dom, v ktorom ostala žalobkyňa aj s deťmi bývať, a takisto si bude zohľadňovať výdavky, ktoré ešte zo zotrvačnosti odchádzali nejaký čas z jeho účtu (splátky energií, internetové pripojenie, telekomunikačné služby...). Po súčte týchto výdavkov jej prípadné rozdiely doplácal v hotovosti, čo fungovalo niekoľko mesiacov, keď sa žalobkyňa rozhodla podať návrh na spätné vyplatenie výživného za obdobie od 01.07.2014 do 27.11.2015. Nakoľko žalovaný nemohol relevantne predložiť spôsob vyplácania výživného na deti a splácanie hypotéky, súd mu vyrubil nedoplatok na výživnom v sume 900,- EUR. Žalovaný uviedol, že ponechaním si predmetného preplatku sa snažil kompenzovať finančnú a morálnu ujmu, ktorú nikdy nevymáhal. Ďalej poukázal na to, že vzniknutý preplatok za plyn žalobkyňa získala tým, že kúrila drevom, pričom on po svojom odchode zanechal pripravené palivo na cca 2 roky. Pri vyporiadaní BSM mu však neboli zohľadnené žiadne z týchto pre neho opodstatnených nárokov, a aby došlo so žalobkyňou k vzájomnej mimosúdnej dohode, musel výrazne znížiť zo svojich požiadaviek. 3 23C/49/2018
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 05.12.2022, na ktoré sa dostavili žalobkyňa a žalovaný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z Notárskej zápisnice F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX spísanej dňa 11.05.2016 notárkou A. G. vyplýva, že notárka vo forme notárskej zápisnice osvedčila Dohodu manželov (strán sporu) o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, v zmysle ktorej žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXX/X a pozemok parc č. XXX/X, zapísané na LV č. XXX pre kat. územie B. D., obec C. D., H. C., ako aj všetky práva a záväzky zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 03.10.2013 uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. V bode V. notárskej zápisnice bývalí manželia súhlasne prehlásili, že nemajú voči sebe navzájom nevysporiadané žiadne záväzky, ani pohľadávky.
7. Z informatívneho výpisu z LV č. XXX pre kat. územie B. D., obec C. D., okres Trenčín vyplýva, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X.
8. Z výpisov z účtu za obdobie od 09/2017 do 09/2018 vyplýva, že žalobkyňa uhrádzala trvalým príkazom platby za plyn vo výške 100,- EUR mesačne.
9. Z faktúry vystavenej Východoslovenskou energetikou a.s. (ďalej len „VSE, a.s.“) pre adresáta B. B., C. D. XXX/XXX, XXX XX C. D., vyplýva, že za obdobie od 19.09.2017 do 18.09.2018 bol za spotrebu plynu na odbernom mieste Trenčianske Stankovce 364/364 vyúčtovaný preplatok vo výške 529,06 EUR.
10. Z poštového poukazu na výplatu zo dňa 25.09.2018 vyplýva, že tento poukaz bol vystavený pre adresáta B. B., C. D. XXX/XXX, XXX XX C. D. od odosielateľa VSE, a.s. na sumu 529,06 EUR.
11. Z potvrdenia pošty Trenčianske Stankovce vyplýva, že žalovanému bola dňa 26.09.2018 vyplatená suma vo výške 529,06 EUR.
12. Výzvou zo dňa 09.10.2018 (formou SMS správy) žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie preplatku za plyn v sume 529,06 EUR. Na uvedenú výzvu žalovaný reagoval správou zo dňa 11.10.2018, v ktorej žalobkyni oznámil, že peniaze prišli na jeho meno, čo znamená, že sú jeho. Žalovaný v správe uviedol, že ich síce platila žalobkyňa, ale vďaka svojej chybe, že si nezmenila zmluvu na seba. Ďalej uviedol, že urobil chybu, že jej neplatil výživné na účet, ale za ňu platil hypotéku, čo žalobkyňa na súde poprela a jemu vyrubili nedoplatok na výživnom vo výške 900,- EUR. Žalovaný ďalej oznámil žalobkyni, že mu v konečnom meradle dlhuje 5 splátok úveru po 150,- EUR (júl – november 2015), čo je spolu 750,- EUR, takže tých 529,06 EUR jej odráta z tohto dlhu. 4 23C/49/2018
13. Z oznámenia o zrušení záznamu o trvalom pobyte zo dňa 26.10.2018 vyplýva, že ohlasovňa pobytu v C. D. na návrh vlastníčky budovy rodinného domu súp. č. XXX v časti obce B. D. – žalobkyne podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z. z. zrušila dňom 17.10.2018 záznam o trvalom pobyte na vyššie uvedenej adrese občanovi – žalovanému.
14. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zmluvu s VSE, a.s. mal uzavretú v rozhodnom období žalovaný. Platby za plyn však realizovala ona vo výške 100,- EUR mesačne. Žalovaného vyzvala na vrátenie predmetného preplatku vo výške 529,06 EUR dňa 09.10.2018 formou SMS správy. Žalovaný jej však do dnešného dňa preplatok nevrátil. Žalovaného zároveň v deň podania žaloby upozornila na to, že žalobu mieni podať, a to formou SMS správy, na ktorú žalovaný reagoval tak, že uviedol, že jej preplatok nevráti. Ďalej uviedla, že vo veci sa cíti byť poškodená o preplatok, ktorý jej náleží. Žalovaný nemal preplatok brať, pretože za dané obdobie plyn uhrádzala ona, pričom žalovaného viackrát požiadala o vrátenie preplatku, avšak neúspešne. Na otázku súdu, kedy žalobkyňa prehlásila plyn na seba a uzavrela zmluvu s dodávateľom plynu, žalobkyňa uviedla, že to nevie presne uviesť, ale bolo to asi na prelome rokov 2018 a 2019. Na otázku žalovaného, či žalobkyňa chápe dôvody, pre ktoré jej odmietol preplatok vrátiť, žalobkyňa uviedla, že tieto dôvody nechápe. Na otázku žalovaného, či je žalobkyni jasné, že pošta by jej predmetný preplatok nevydala, keďže zmluva je na meno žalovaného, žalobkyňa uviedla, že k uvedenému sa nevie vyjadriť. Na otázku žalovaného, či si je žalobkyňa vedomá toho, že celý problém vznikol len z toho dôvodu, že za 4 roky neprehlásila plyn na seba, žalobkyňa uviedla, že sa snažila plyn prehlásiť, riešila ale iné veci ohľadom detí, ktoré boli pre ňu prvoradé. Vyžadoval sa aj podpis žalovaného, a keďže po rozvode manželstva nemali dobrú vzájomnú komunikáciu, bolo to pre ňu druhoradé.
15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že s dodávateľom plynu mal riadne uzavretú zmluvu. Preplatok bol na jeho meno a preto ho aj prevzal. Žalobkyni formou SMS správy uviedol argumenty, pre ktoré jej preplatok nevráti, žalobkyňa ich však odmietla vziať do úvahy. Pred rokom taktiež žalobkyňu požiadal, aby predmetnú žalobu stiahla s prísľubom, že peniaze jej mnohonásobne vráti. Keďže sa snaží podporovať rodinu a ich spoločné deti, a to finančne ako aj morálne, žiadal, aby súd žalobu neakceptoval, nakoľko žalobkyňa mala 4 roky na to, aby uzavrela zmluvu s dodávateľom plynu sama za seba. Keby zmluvu odhlásil on, hrozil by výpadok dodávky plynu, na čo bral ohľad. Do roku 2018 žalobkyňa nemala záujem si zmluvu prehlásiť na seba. Keďže sa tak nestalo, bol nútený ju vyzvať, aby si zmluvu prehlásila do jedného mesiaca, pretože bolo aj v jeho záujme tieto veci vyriešiť. Na otázku súdu, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu žalovaného so spoločnosťou VSE, a.s. ako dodávateľom plynu, žalovaný uviedol, že to bolo tesne po tomto incidente s preplatkom, čo žalobkyňu primälo k tomu, aby si zmluvu prehlásila na seba. Na otázku žalobkyne, či si žalovaný bol vedomý toho, že tam už 4 roky nebýva a aj napriek tomu si vzal preplatok, pričom za plyn platí žalobkyňa, žalovaný uviedol, že pri preberaní danej sumy netušil, o čo sa jedná, že je to preplatok za plyn sa dozvedel až po obdržaní SMS správy od žalobkyne. Žalovaný na pojednávaní ďalej uviedol, že odmieta niesť finančnú zodpovednosť za nezodpovednosť žalobkyne a žiada, aby súd zohľadnil aj jeho ľudské vlastnosti, ktoré tu prezentoval. Poukázal na to, že si prevzal peniaze, ktoré boli na jeho meno na základe platne uzavretej zmluvy. 5 23C/49/2018
16. Podľa § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
18. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
19. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 529,06 EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že z platieb za plyn uhradených žalobkyňou bol za obdobie od 19.09.2017 do 18.09.2018 vyúčtovaný preplatok v sume 529,06 EUR, pričom tento preplatok bol dňa 26.09.2018 vyplatený žalovanému, ktorý si ho ponechal.
24. V zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje ďalší prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci prípady uvedené v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti, a to, že musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Skutková podstata tohto prípadu bezdôvodného obohatenia tiež 6 23C/49/2018
predpokladá existenciu právneho vzťahu medzi bezdôvodne obohateným a treťou osobou, ktorej bolo poskytnuté plnenie, čím došlo k splneniu záväzku v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka.
25. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že hoci žalovaný v čase úhrad jednotlivých platieb za plyn (za obdobie od 09/2017 do 09/2018) nebol vedený ako vlastník nehnuteľnosti evidovanej ako odberné miesto, nakoľko na základe Dohody manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva žalobkyňa, žalovaný však aj naďalej mal uzavretú zmluvu s dodávateľom plynu – spoločnosťou VSE, a.s. Žalovaný bol teda v čase realizácie jednotlivých úhrad za plyn (ako aj v čase vyúčtovania predmetného preplatku) vedený ako zmluvná strana vzťahu s dodávateľom plynu, t. j. žalovaný mal v zmysle zmluvy povinnosť uhrádzať platby za spotrebu plynu. V konaní mal súd za nesporne preukázané, že platby za plyn vo výške 100,- EUR mesačne realizovala trvalým príkazom zo svojho účtu žalobkyňa (hoci nemala uzavretú zmluvu s dodávateľom plynu), ako aj to, že z týchto platieb bol za obdobie od 19.09.2017 do 18.09.2018 vyúčtovaný preplatok vo výške 529,06 EUR, ktorý bol dňa 26.09.2018 vyplatený žalovanému. Keďže žalovaný bol zmluvnou stranou vzťahu so spoločnosťou VSE, a.s. ako dodávateľom plynu, mal povinnosť uhrádzať na základe tohto vzťahu platby za spotrebovaný plyn. Žalobkyňa preukázala, že platby za plyn uhrádzala zo svojho účtu vo výške 100,- EUR mesačne, hoci ona sama nebola v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou VSE, a.s. ako dodávateľom plynu pre odberné miesto (predmetná nehnuteľnosť na adrese C. D. XXX/XXX), a teda nemala povinnosť plniť. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobkyni vzniklo voči žalovanému právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 529,06 EUR, ktorá suma predstavuje preplatok vyúčtovaný z platieb za plyn uhradených žalobkyňou za žalovaného.
26. Ku skutočnosti namietanej žalovaným, že ponechaním si preplatku sa snažil kompenzovať finančnú a morálnu ujmu, ktorá mu vnikla, súd uvádza, že žalovaný si v konaní neuplatnil vzájomnou žalobou žiadny nárok voči žalobkyni. Taktiež žalovaný nijako nepreukázal existenciu výlučného dlhu žalobkyne na splátkach úveru, ktorý mal žalovaný podľa svojich tvrdení plniť za žalobkyňu v období júl – november 2015 v celkovej výške 750,- EUR, a z ktorého dlhu chcel žalovaný preplatok v sume 529,06 EUR žalobkyni odrátať. Súd poukazuje na to, že v predmetnom období boli žalobkyňa a žalovaný ešte manželmi (manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené až dňa 27.11.2015), pričom z Dohody manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode vyplýva, že žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva všetky práva a záväzky zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 03.10.2013 uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (išlo teda o záväzok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), pričom žalobkyňa a žalovaný súhlasne prehlásili, že nemajú voči sebe navzájom nevysporiadané žiadne záväzky a ani pohľadávky. Súd dodáva, že podmienkou prípadného započítania pohľadávok okrem iného je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Táto podmienka však v prejednávanej veci nebola splnená, keďže žalovaný nijako nepreukázal ním tvrdenú existenciu pohľadávky vo výške 750,- EUR voči žalobkyni ako dlžníčke.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 529,06 EUR. 7 23C/49/2018
28. Súd tiež rozhodol o žalobkyňou uplatnenom príslušenstve pohľadávky – úroku z omeškania, ktorý si žalobkyňa uplatnila vo výške 5 % ročne zo sumy 529,06 EUR od 26.09.2018 do zaplatenia. Nárok žalobkyne na úrok z omeškania súd posudzoval podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je takou pohľadávkou veriteľa a naopak dlhom na strane dlžníka, ktorého zročnosť nie je dohodnutá, ustanovená právnym predpisom, alebo určená v rozhodnutí, a preto podľa § 563 Občianskeho zákonníka je dlžník (žalovaný) povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ (žalobkyňa) požiadal. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie preplatku za plyn v sume 529,06 EUR dňa 09.10.2018, avšak bez výsledku. Deň 10.10.2018 bol podľa § 563 Občianskeho zákonníka dňom splatnosti tohto dlhu žalovaného. Nasledujúcim dňom, teda dňom 11.10.2018, sa žalovaný dostal do omeškania s plnením tohto peňažného dlhu. Preto až od 11.10.2018 je žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobkyni a až od tohto dňa môže žalobkyňa proti žalovanému požadovať úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (ako úrokovú sadzbu ECB 0,0 % zvýšenú o 5 percentuálnych bodov) zo sumy 529,06 EUR od 11.10.2018 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
29. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku, určil súd podľa § 232 ods. 3 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil, ani nepovolil možnosť splácať dlh v splátkach, keďže žalovaný v priebehu celého konania až do vyhlásenia rozsudku o to nežiadal. Žalovaný neuvádzal žiadne tvrdenia, z ktorých by mohol byť ustálený záver o jeho neschopnosti zaplatiť dlh žalobkyni v zákonnej 3 - dňovej lehote na plnenie, nijako bližšie neopísal svoju aktuálnu situáciu, ktorá by odôvodňovala určenie dlhšej lehoty na splnenie povinnosti, resp. v mesačných splátkach v konkrétnej výške, pričom žalovaný ani nijako nepreukázal svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali takéto rozhodnutie. Nič však nebráni žalovanému, aby sa s prípadnou žiadosťou o splátkový kalendár, prípadne so žiadosťou o dlhšiu lehotu splatnosti, obrátil priamo na žalobkyňu a s ňou dohodol podmienky zaplatenia dlhu.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech (jej neúspech spočíval len v nepatrnej časti príslušenstva – úroku z omeškania, ktorá je zanedbateľná v porovnaní so zvyškom uplatneného nároku, ktorý súd žalobkyni priznal) a preto súd priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 9 23C/49/2018
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).