Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-73-2005.pdf
PDF · 76.17 KB
Case nature
Subarea
12Er/73/2005
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného : Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30807484, v právnej veci pobočky Poprad, so sídlom 1. mája 4053/24, Poprad, proti povinnému : F., o vymoženie 274,65 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd u k l a d á povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, trovy exekúcie vo výške 23,90 eura, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice poveril dňa 03.05.2005 (poverením č. 5402 028468*) súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľaka so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. 7002-3719-4105/2002-94 zo dňa 31.01.2002, na vymoženie vyššie uvedenej sumy. V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 09.02.2005, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 08.11.2013 podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadal, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to preklúzia exekučného titulu, ktoré možno subsumovať pod § 57 Exekučného poriadku.
Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení nesk. predpisov, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného
fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.12.2003), pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Preskúmaním obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. 7002-3719-4105/2002-94 zo dňa 31.01.2002 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.03.2002. Desaťročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. je považovaná za lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom). Na preklúziu práva súd musí prihliadnuť ex offo v každom štádiu konania, a preto prebiehajúcu exekúciu podľa ust. § 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 odsek 1, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdny exekútor si zároveň v podaní zo dňa 30.10.2013, opravenom dňa 12.01.2015, vyčíslil trovy exekúcie v sume 31,85 eura, na ktorých úhradu žiadal zaviazať oprávneného. Trovy exekúcie pozostávajú z časovej odmeny exekútora za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu - 6,64 eura + 1,33 eura (DPH) za návrh na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie, z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkaz z účtu banke - zisťovanie účtov v bankách, Daňový úrad Levice - zisťovanie majetku, ORPZ, ODI - zisťovanie majetku, žiadosť Soc. poisťovňa SNV - zisťovanie zamestnania 2006) vo výške 19,92 eura (6 x 3,32 eura) + 3,96 DPH.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MSSR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len Vyhlášky), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preštudovaní exekútorom uplatnených trov exekúcie a pripojeného exekučného spisu EX 82/05R priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,90 eura, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), b), c), h), j) - 2x cit. vyhl. 19,92 eura (6 x 3,32 eura) a z 20% DPH (3,98 eura).
Preskúmaním exekútorom uplatnených trov exekúcie súd zistil, že časovú odmenu za návrh na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie priznať nemôže, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nesmeruje bezprostredne k vykonaniu exekúcie, a tak ho nemožno považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Vyúčtovanie trov exekúcie je zas len predpokladom pre priznanie trov exekúcie, pričom zároveň sa jedná o administratívny úkon, a teda podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., je náhrada za tento úkon už zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
V otázke procesného zavinenia oprávneného vo vzťahu k zastaveniu exekúcie, súd zastáva názor / napriek tomu, že exekútor, žiadal, aby by súd zaviazal náhradou trov oprávneného/, že v danom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pre tento postup súdu. Oprávnený síce vedel o prekluzívnej lehote uvedenej v ustanovení § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. a v predmetnej veci aj oznámil exekútorovi túto skutočnosť, avšak plynutie prekluzívnej lehoty nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Teda nebol splnený zákonný predpoklad na uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, a to zavinenie zastavenia exekúcie oprávneným.
Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.12.2004, spis. zn. 2 M - Cdo 12/2004)
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd exekúciu zastavil a uložil povinnému v súlade s ustanovením § 197 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelné trovy exekúcie vo výške 23,90 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Levice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.