Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56Ek-887-2024.pdf
PDF · 81.66 KB
Case nature
Subarea
56Ek/887/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XXX, XXX XX D. – C. E. F., právne zastúpený: JUDr. Mikuláš Füleky, so sídlom Štetinova 7, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 864 135 proti povinnému: 1./ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. a 2./ C. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., o vymoženie 100.000,00 eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamieta. II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 25.04.2024 domáhal od povinného vymoženia 100.000,00 eur na základe exekučného titulu – Notárskej zápisnice napísanej dňa 17.05.2013 v notárskej kancelárii JUDr. Rudolfa Durdíka so sídlom Notárskeho úradu na Bratislavskej ceste č. 100/C v Šamoríne sp. zn. N 277/2013, Nz 16383/2013, NCRls 16725/2013 (ďalej v texte ako „exekučný titul“ ako aj „notárska zápisnica“)
2. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo v časti.
6. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
7. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
8. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
9. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno vykonať na základe notárskej zápisnice, ktorá musí obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod vzniku záväzku, predmet a čas plnenia a výslovné vyhlásenie povinného, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí. Exekučný súd musí pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie skúmať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. Materiálna vykonateľnosť nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné plnenie povinnosti, ktorá je obsiahnutá v notárskej zápisnici. Materiálna stránka vykonateľnosti tak spočíva predovšetkým v dodržaní náležitosti podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Exekučného poriadku a formálna vykonateľnosť dodržaním náležitostí uvedených v ustanovení § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
10. Exekučný súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a predložených dokumentov zistil, že dňa 17.05.2013 bola v notárskej kancelárii JUDr. Rudolfa Durdíka so sídlom Notárskeho úradu na Bratislavskej ceste č. 100/C v Šamoríne spísaná Notárska zápisnica sp. zn. N 277/2013, Nz 16383/2013, NCRls 16725/2013, z obsahu ktorej vyplýva skutočnosť, že A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XXX, XXX XX, D. – F. ako veriteľ/osoba oprávnená (oprávnený v tomto konaní) s G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. a C. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. ako dlžníkmi /osobami povinnými (povinný v 1./ rade a povinný v 2./ rade v tomto konaní) uzavreli dňa 17.05.2013 Zmluvu o pôžičke a dohodu osoby oprávnenej a osôb povinných o uznaní záväzku a vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v predmetnej notárskej zápisnici, v zmysle ktorej osoby povinné vyhlásili, že dňa 17.05.2013 uzavreli zmluvu o pôžičke s osobou oprávnenou, na základe ktorej osoba oprávnená ako veriteľ poskytne osobám povinným ako dlžníkom finančnú pôžičku vo výške 160.000,00 eur bankovým prevodom najneskôr do troch pracovných dní odo dňa podpísania notárskej zápisnice. Osoby povinné ako dlžníci súčasne vyhlásili, že uvedenú peňažnú pôžičku od osoby oprávnenej ako veriteľa dňom jej pripísania na bankový účet a v uvedenej výške prevzali.
11. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte len ako „Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka,, platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
14. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
15. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti realizovať môže, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Uznať teda možno len dlh, ktorý už vznikol a nie taký, ktorý vznikne iba v budúcnosti (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. 09. 2012, sp. zn. 22CoE/267/2012).
18. Exekučný súd k Zmluve o pôžičke a dohode osoby oprávnenej a osôb povinných o uznaní záväzku a vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku zo dňa 17.05.2013 (ďalej v texte len ako „zmluva o pôžičke“) uvádza, že zmluva o pôžičke uzatvorená podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka je reálnou zmluvou/kontraktom, pričom k jej uzatvoreniu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V danom prípade z notárskej zápisnice zo dňa 17.05.2013 nevyplýva, že došlo aj k reálnemu odovzdaniu oprávneným a prevzatiu peňažných prostriedkov povinnými vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, čo je taktiež na ujmu materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, nakoľko nie je preukázané, že zmluva o pôžičke pri spísaní notárskej zápisnice bola riadne uzavretá. Notárska zápisnica bola spísaná v rovnaký deň ako uzatvorená zmluva o pôžičke, avšak z notárskej zápisnice nevyplýva, že k poskytnutiu reálneho plnenia v čase spísania notárskej zápisnice došlo. Súd dospel k záveru, že notárska zápisnica o uznaní záväzku a vykonateľnosti notárskej zápisnice nemôže byť materiálne vykonateľným exekučným titulom aj z dôvodu, že nie je zrejmé, že právny záväzok povinných osôb v čase spísania notárskej zápisnice ako aj písomného uznania (tiež neexistujúceho) dlhu existoval. Súd pre úplnosť uvádza, že predmetná zmluva o pôžičke, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice zo dňa 17.05.2013 bola uzavretá dňa 17.05.2013, avšak predpokladaný termín poskytnutia finančnej pôžičky bol dohodnutý nasledovne: „...veriteľ poskytne dlžníkom finančnú pôžičku vo výške 160.000,00 eur bankovým prevodom najneskôr do troch pracovných dní odo dňa podpísania tejto notárskej zápisnice.“
19. Exekučný súd v zmysle uvedeného poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.01.2013, sp. zn. 17CoE/214/2012, v rámci ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd vyslovil právny názor, že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval.
20. Exekučný súd má za preukázané, že v danom prípade notárska zápisnica zo dňa 17.05.2013 nemôže byť materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže dlh povinných v čase písomného uznania dlhu neexistoval. Súd má za to, že povinní uznali v čase spísania notárskej zápisnice ešte neexistujúci dlh. Uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice bolo spísané v rozpore s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka, a preto nemohlo a nemôže byť platným právnym úkonom. Dlžník môže uznať svoj dlh do minulosti, nie však do budúcnosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uznania dlhu nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti. V danej veci vyhlásenie povinných o uznaní dlhu v notárskej zápisnici zo dňa 17.05.2013 vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval, existoval len záväzok povinných vrátiť v
určenej lehote poskytnutú pôžičku a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Inak by povinným bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Úkon, ktorým sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je absolútne neplatný právny úkon, pričom povinní nemohli svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamietol (výrok I. tohto uznesenia).
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
25. Keďže k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený, pričom samotný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie na vykonanie exekúcie, súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok II. tohto rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.