Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_16C-125-2014.pdf
PDF · 163.18 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/125/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu D. D. V. V..R..J.., A. XXX, Z., E. : XXXXXXXX, Q. C. S. X.. A. V. , L. V. V. F. Z. X, M. M. Q. Ž.L. V. Q., S.. XX.XX.XXXX, U. XXX, V. N. v konaní o 327,21 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 200,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 200,-- Eur od 6.1.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 18,99 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4,34 Eur a z trov právneho zastupovania vo výške 14,65 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 327,21 Eur a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 6.1.2014 do zaplatenia zo sumy 262,21 Eur , ako aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 19,50 Eur a z trov právneho zastúpenia.
Tento svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom došlo dňa 5.12.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ( ďalej len „ Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ( ďalej len „ Zmluva“) , a to tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3 Rámcovej zmluvy , na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý , bezúčelový , bezúročný úver vo výške 200,--Eur . Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu, a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva , Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz , ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 Eur , ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov ( príslušenstvo) za poskytnutie úveru pevnou sumou vo výške 62,21 Eur . Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov ( RPMN) , ktorej spôsob výpočtu je uvedený v č.l. IV bod 8 Rámcovej zmluvy , pričom výpočet
je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN je uvedená v uzatvorenej Zmluve. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 5.1.2014. Nakoľko žalovaná žalobcovi nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení , si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania , ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 262,21 Eur odo dňa nasledujúceho po dní splatnosti až do zaplatenia. Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi . V zmysle č.l. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanej náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,--Eur , pričom žalovaná bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámená s poplatkami súvisiacich s porušením povinnosti žalovanej splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 327,21 Eur s príslušenstvom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav .
Žalovaná vo svojej výpovedi s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že predmetnú pôžičku brala pre svoju sestru. Neskôr žalobcovi resp. jeho pracovníkom volala, že im naraz môže vrátiť len sumu 160 Eur, avšak títo s tým nesúhlasili a žiadali čiastku 200 Eur. Ona im čiastku 160 Eur napokon nezaplatila. Podľa jej vyjadrenia so žalobcom uzavrela zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru cez internet, kedy na internete vyplnila formulár, ktorý odoslala žalobcovi. Poprela, že by sa bola bývala oboznámila s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb . Podľa jej vyjadrenia túto zmluvu nevidela a ona len do formulára vyplňovala meno, priezvisko, rodné číslo, ulicu, číslo svojho účtu a tiež informácie o tom kde pracuje. Takýchto formulárov vyplnila asi tri. Rovnako tak poprela, že by bola bývala podpisovala so žalobcom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa jej vyjadrenia všetko riešila len cez internet. Podľa jej vyjadrenia pri formulári , ktorý vyplňovala na internete, neboli uvedené žiadne podmienky, len sa tam spomínalo, že žalobca poskytuje úver a že najrýchlejšie dávajú úvery cez internet ako banka. Následne po vyplnení formulára jej zo strany žalobcu neboli zaslané nijaké doklady e-mailom, ale až následne cestou pošty jej došli nejaké doklady od advokáta. Potvrdila, že od žalobcu dostala sumu 200 Eur, a to na účet v decembri 2013. Poprela, že by jej zo strany žalobcu bola zaslaná upomienka zo dňa 12.1.2014 o nezaplatení pohľadávky vo výške 297,20 Eur a tiež písomná Posledná výzva zo dňa 2.2.2014, na druhej strane však potvrdila, že pokiaľ ide o urgenciu zo dňa 19.1.2014 o nezaplatení pohľadávky vo výške 307,20 Eur a písomné upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 217,20 Eur zo dňa 26.1.2014, tieto obe jej boli doručené poštou.
Žalobcom boli v tom sporovom konaní predložené písomné listiny, z ktorých malo vyplynúť, že medzi účastníkmi konania mala byť uzavretá dňa 5.12.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ( ďalej len ako „ Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ( ďalej len ako „ Zmluva“) s tým, že žalovaná mala prijať návrh Rámcovej zmluvy zo strany žalobcu, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 200,- Eur. Podľa článku III bod 3 žalobcom predloženej listiny - Rámcovej zmluvy sa Rámcová zmluva a Zmluva považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh Klientom teda žalovanou elektronickou poštou. Zároveň uzavretím Zmluvy takýmto spôsobom žalovaná ako spotrebiteľ potvrdzuje, že bola oboznámená s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru.
Týmto spôsobom mala byť teda Zmluva uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovanej na základe toho bola zo strany žalobcu poskytnutá suma 200,- Eur, kedy splatnosť tohto úveru aj s príslušenstvom mala byť podľa Zmluvy dohodnutá na deň 5.1.2014. Skutočnosť, že žalovanej bola poskytnutá čiastka 200,--Eur potvrdzuje ako výpis z bankového účtu žalobcu, podľa ktorého dňa 5.12.2013 došlo k odpísaniu uvedenej sumy z jeho účtu v prospech protiúčtu označeného ako „ V. Q.“, tak aj samotná účastnícka výpoveď žalovanej.
Podľa článku IV bod 3 písomného znenia Rámcovej zmluvy mal byť uvedený úver bezúročný, avšak podľa bodu 1 uvedeného článku mal klient zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím Úveru (ďalej len „Poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky Úveru, doby splatnosti Úveru a je uvedená na internetovej stránke Veriteľa a oznámená Spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte Klienta a pred uzatvorením Zmluvy.
Podľa článku V bod 4 uvedeného písomného znenia Rámcovej zmluvy poplatok za poskytnutie úveru je splatný dňom splatnosti Úveru a spláca sa spolu s Úverom v splátkach v rovnakých lehotách a rovnakým spôsobom dohodnutým Zmluvou na splácanie dlžnej sumy.
Podľa písomného znenia Zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 5.12.2013 tento poplatok predstavoval sumu 62,21 Eur a považoval sa za celkové náklady žalovanej ako spotrebiteľa podľa § 2 písm.g./ zákona č. 129/2010 Z.z. .
Podľa článku V bod 1 uvedeného písomného znenia Rámcovej zmluvy Úver poskytnutý Veriteľom Klientovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorázovo v celej výške.
Podľa písomného znenia Zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 5.12.2013 sa táto zmluva sa mala uzatvoriť na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 5.1.2014.Zároveň je v nej uvedený aj údaj o priemernej hodnote RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.3.2013 vo výške 418%.
Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR (<http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn> ) pri zadaní hodnoty úveru 200,--Eur , celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 262, 61 Eur , ktorá zároveň predstavuje jednu splátku , ktorú je spotrebiteľ povinný splatiť v lehote jedného mesiaca predstavuje hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov hodnotu 466,47 %. V žalobcom predloženom písomnom znení Zmluvy sa však uvádzala hodnota 366,2 %.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka , v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka , v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka , v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka , v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 30.4.2014 ( ďalej len ako „ zák.č. 129/2010 Z.z.“) , spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z., Spotrebiteľským úverom nie sú :
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu, 3)
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 8 zák. č. 129/2010 Z.z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.,v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len ako „ zák.č. 215/2002 Z.z.“) , v uzavretých systémoch sa tento zákon použije, ak sa účastníci uzavretého systému nedohodnú inak.
Podľa § 2 písm. n) zák. č. 215/2002 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie uzavretým systémom systém slúžiaci výlučne na vlastné potreby jeho účastníkov, ktorý vznikol na základe dohody účastníkov systému a ku ktorému majú prístup len účastníci systému, uzavretým systémom nie je informačný systém verejnej správy.
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 215/2002 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie elektronickým dokumentom číselne kódovaný dokument uchovávaný na fyzickom nosiči, prenášaný alebo spracúvaný pomocou technických prostriedkov v elektrickej, magnetickej, optickej alebo inej forme.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 215/2002 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie podpísaným elektronickým dokumentom elektronický dokument, pre ktorý bol vyhotovený elektronický podpis alebo elektronická pečať, ak je tento elektronický dokument dostupný spolu s elektronickým podpisom alebo elektronickou pečaťou daného dokumentu.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 215/2002 Z.z. , elektronický podpis je informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať tieto požiadavky:
a) nemožno ju efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického dokumentu,
b) na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému pri jej vyhotovení možno overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je pripojená alebo s ním inak logicky spojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie,
c) obsahuje údaj, ktorý identifikuje podpisovateľa.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 215/2002 Z.z. , podpisovateľ vyhotoví elektronický podpis elektronického dokumentu tak, že na základe svojho súkromného kľúča a elektronického dokumentu vyhotoví nový údaj, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je odôvodnený len čiastočne .
Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah ktorý má byť založený medzi žalobcom a žalovanou pri poskytnutí finančnej čiastky v sume 200,--Eur zo strany žalobcu žalovanej, existenciu ktorého žalobca preukazuje písomným znením Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 5.12.2013 ako aj písomným znením Zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 5.12.2013, je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a teda že uvedené právne úkony , na základe ktorých sa kreujú tieto vzťahy musí spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícii podľa § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka.
Navyše z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťah ktorého existenciu žalobca preukazuje písomným znením Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy je potrebné tiež podriadiť pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. , platného a účinného v čase dojednania uzatvárania predmetných zmlúv medzi účastníkmi , nakoľko vychádzajúc z ust. § 2 písm.c) cit. zák. č. 129/2010 Z.z. žalobca spĺňa definíciu pojmu tzv. iného veriteľa.
Podľa citovaného ustanovenia za takéhoto veriteľa sa okrem iného považovala aj tá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úver alebo pôžičku, ktorý , resp. ktorá sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, avšak len za predpokladu, že táto pôžička, resp. úver nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r) citovaného zákona.
Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. , prvá veta , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Podľa názoru súdu v danom prípade nebola dodržaná požiadavka na písomnú formu ako Rámcovej zmluvy tak ani samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Písomná forma právneho úkonu predpokladá podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka existenciu dvoch náležitostí, a to a./ písomnosti ( spočíva v tom, že obsah právne úkonu je zachytený v samotnom texte listiny) a b./ podpisu konajúcej osoby ( spočívajúcu v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle ). / Fekete , I. : Občiansky zákonník . 1.zväzok( Všeobecná časť) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokodex 2015, str. 373/. Podpis je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu . Písomný prejav platí až od podpisu. Bez podpisu sa písomný právny úkon považuje za imperfectum negotium , t.j. za neplatný ( neúplný) právny úkon . / Fekete , I. : Občiansky zákonník . 1.zväzok( Všeobecná časť) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokodex 2015, str. 379/. Ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka umožňuje , aby sa právny úkon urobil prostredníctvom modernej komunikačnej techniky. Výslovne sa uvádza telegraf, ďalekopis a iné elektronické prostriedky ( npr. fax, internet, email, mobilný telefón). Právny úkon urobený takouto formou zákon považuje za právny úkon v písomnej forme , ak sú súčasne splnené dve podmienky a to a./ musí ísť o prostriedky , ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a b./ musí byť identifikovaná osoba, ktorá takýmto spôsobom urobila právny úkon. / Fekete , I. : Občiansky zákonník . 1.zväzok( Všeobecná časť) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokodex 2015, str. 387/
V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami . ktorý má byť písomný , musí byť podpísaný elektronicky podľa osobitného zákona , alebo či prípadne stačí všeobecná požiadavka určiteľnosti obsahu a osoby, ktorá právny úkon uskutočnila. Súd je v danom prípade toho názoru že k tomu , aby bola naplnená požiadavka písomnosti je nutné elektronicky dokument podpísať elektronicky podľa osobitných predpisov so všeobecnou výnimkou nahradenia tohto podpisu mechanickými prostriedkami ( alebo ich elektronickou podobou ) tam, kde je to obvyklé ( § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Nie je možné konštituovať písomnosť právneho úkonu len na možnosti určenia konajúcej osoby v konkrétnom jednotlivom prípade použitia elektronického dokumentu npr. v dôsledku predchádzajúceho styku alebo e-mailovej adresy či telefónneho čísla ( e-mail, chat, ICQ) , pokiaľ dokument nie je elektronicky podpísaný. Vychádza sa z toho, že pokiaľ nejde v zásade o písomný právny úkon u listiny , ku ktorej je pripojené na stroji napísané meno a priezvisko alebo pripojená pečiatka ,
nemalo by to platiť všeobecne ani v prípade elektronických prostriedkov. Napojenie na konkrétnu osobu by preto malo byť silnejšie než formálne označenie subjektu a miesta či zdroja odoslania. Pokiaľ má mať právny úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami písomnú formu , mal by byť podpísaný podľa zákona o elektronickom podpise. / Švestka, J., Spáčil,J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1až 459 Komentář. 2. Vydání. Praha C.H.Beck, 2009, str. 371/
Podľa zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise sa tento zákon použije aj v tzv. uzavretých systémoch, pokiaľ jeho aplikáciu výslovne dohodou nevylúčia účastníci tohto systému. Uzavretý systém je pritom v zmysle tohto zákona definovaný ako systém slúžiaci výlučne na vlastné potreby jeho účastníkov, ktorý vznikol na základe dohody účastníkov systému a ku ktorému majú prístup len účastníci systému, pričom takýmto uzavretým systémom nie je informačný systém verejnej správy ( § 1 ods.2, resp. § 2 písm. n/ citovaného zákona).
Podľa názoru súdu systém vytvorený žalobcom, do ktorého sa mala žalovaná registrovať, spĺňa definíciu tzv. uzavretého systému v zmysle zákona o elektronickom podpise . V tomto konaní nebolo preukázané, že by pri vzájomnom vymieňaní si elektronických dokumentov bol niektorý z nich zo strany žalovanej podpísaný elektronickým podpisom , ktorý by spĺňal definíciu tohto podpisu v zmysle § 3 zák.č. 215/2002 Z.z. Dokonca samotná žalovaná poprela, že by jej zo strany žalobcu vôbec boli bývali zaslané akékoľvek návrhy Rámcovej zmluvy či samotnej Zmluvy cestou e-mailovej komunikácie, resp. e-mailovej pošty , pričom samotný žalobca na preukázanie zaslania takýchto elektronických dokumentov žalovanej súdu nepredložil žiaden dôkaz. Súd však opätovne uvádza, že aj keby zo strany žalobcu bolo bývalo došlo k odoslaniu takýchto návrhov predmetných zmlúv žalovanej na jej e-mailovú adresu , táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje platné uzavretie uvedených zmlúv so žalovanou v písomnej podobe , pokiaľ z jej strany nebola vykonaná ich akceptácia v podobe ich podpísania jej elektronický podpisom .
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na čl. III bod 3 písomného znenia Rámcovej zmluvy podľa ktorého Rámcová zmluva a Zmluva sa mali považovať za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh žalovanou elektronickou poštou. I z takto formulovaného znenia tejto zmluvy je zrejmé, že žalovaná nemala priestor na prípadný podpis uvedených dokumentov cestou elektronického podpisu a tým prejavenie skutočnej akceptácie uvedených návrh z jej strany skutočne jej osobou. V konaní nebolo preukázané , že by boli zo strany žalovanej žalobcom predložené elektronické dokumenty opatrené takým akceptačným prostriedkom , ktorý by jednoznačne potvrdzoval prijatie týchto dokumentov práve jej osobou.
Súd je toho názoru, že údaje uvádzané pri mene žalovanej na písomných vyhotovenia ako Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb , tak na Zmluve o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 5.12.2013, nemajú charakter takéhoto elektronického podpisu , ktorý predvída § 3 citovaného zákona, ale len určujú na aké elektronické miesto mali byť tieto dokumenty žalovanej zaslané.
Súd však tiež poznamenáva, že aj keby vyššie uvedená Rámcová zmluva a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa považovali z hľadiska písomnej formy za platne uzavreté , nebolo by možné návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovieť .
Totiž úver poskytnutý žalobcom žalovanej na základe Zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 5.12.2013 bol poskytnutý na obdobie jedného mesiaca ( t.j. od 5.12.2013 do 5.1.2014), teda na dobu kratšiu ako tri mesiace a keďže nespĺňal žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r) zák. č. 129/2010 Z.z., bol žalobca zadefinovaný ako tzv. iný veriteľ.
V tejto súvislosti následne podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona sa na uvedenú zmluvu o úvere vzťahovali okrem iného aj ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré predpisovali obligátorné náležitosti , ktoré zmluvy riadiace sa úpravou uvedeného zákona povinne musia mať. Medzi tieto okrem iného patril
aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmysle citovaného § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. sa obligátorne na uvedenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere museli vzťahovať aj ustanovenia § 11 ods. 1 cit. zákona, v zmysle ktorého podľa písm. d./ citovaného ustanovenia ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, považuje sa úver poskytnutý na základe takej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR pri zadaní hodnoty úveru 200,--Eur , celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 262, 61 Eur , ktorá zároveň predstavuje jednu splátku , ktorú je spotrebiteľ povinný splatiť v lehote jedného mesiaca predstavuje hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov hodnotu 466,47 %. V žalobcom predloženej Zmluve sa však uvádzala hodnota 366,2 %, teda hodnota ktorá nezodpovedá skutočnému stavu veci a bola takto uvádzaná v neprospech spotrebiteľa , t.j. uvádzala hodnotu nižšiu než aká bola v skutočnosti.
Vzhľadom na uvedené by bol preto úver poskytnutý žalobcom žalovanej na základe zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 5.12.2013 , ktorá by prípadne bola aj platná, považovaný zo zákona za bezúročný a bez akýchkoľvek poplatkov a preto súd nemohol žalovanú v tomto konaní zaviazať na akékoľvek poplatky a zmluvné úroky , ktorých sa žalobca od nej dožadoval a to aj vrátane prípadných sankčných poplatkov.
Súd preto čo do istiny priznal žalobcovi voči žalovanej len ním poskytnutú sumu 200,--Eur a vo zvyšku jeho žalobu zamietol.
Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o pôžičke zo dňa 30.12.2013, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem "základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v
rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 3a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3a ods. 2 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
Podľa § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne za obdobie od 6.1.2014, teda odo dňa nasledujúceho po dní dokedy mala žalovaná vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Keďže uvedený úrok nepresahuje zákonom stanovený maximálny úrok z omeškania, ktorého sa žalobca mohol voči žalovanej domáhať, súd priznal žalobcovi uvedený úrok zo súdom priznanej istiny a v prevyšujúcej časti, teda v časti úroku uplatneného z tej časti istiny, ktorá žalobcovi nebola súdom priznaná, žalobu taktiež zamietol. Uvedený úrok z omeškania súd priznával počnúc od 6.1.2014 , keďže týmto dňom sa žalovaná dostala do omeškania so svojim plnením.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 2 O.s.p. , kedy žalobca mal pomerne väčší úspech vo veci v tomto konaní ako žalovaná a preto súd zaviazal žalovanú na úhradu trov konania pozostávajúcich z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 4,34 Eur, a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 14,65 Eur.
Uvedené trovy právneho zastupovania boli účtované podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže predmetom konania bolo oceniteľné plnenie vo výške 327,21 Eur , ktorá suma predstavovala výpočtový základ pre určenie hodnoty jedného úkonu právnej služby. Jeho hodnota predstavovala sumu 24,90 Eur. Na základe uvedeného súd preto priznal žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu odmenu za 2 úkony právnej služby po 24,90 Eur uskutočnené v roku 2014, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia a spísanie žalobného návrhu, a ďalej tiež 2x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. pre rok 2014 vo výške po 8,04 Eur, ktorý priznal ku každému úkonu účtovanému v roku 2014.
Celková hodnota úkonov právnych služieb za zastupovanie žalobcu v tomto konaní tak predstavovala sumu 49,80 Eur a celková suma režijných paušálov v celom tomto sporovom konaní sumu 16,08 Eur. Spolu tak trovy právneho zastupovania predstavovali sumu 65,88 Eur.
Žalobca však nemal v spore plný úspech a tak súd musel prihliadnuť aj na túto skutočnosť. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume bol 61,12 % (200,-- Eur ako priznaná suma istiny/ 327,21 Eur ako celková žalovaná suma istiny =0,6112 = 61,12 %) a úspechu žalovanej bol len 38,88 % (127,21 Eur ako zamietnutá suma istiny / 327,21 Eur ako celková žalovaná suma istiny =0,3888 = 38,88 %), žalobcovi tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 22,24 % , kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom žalovanej (61,12 % - 38,88 %). Vychádzajúc z týchto skutočnosti následne súd priznával trovy konania žalobcovi v rozsahu 22,24 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,50 Eur , čo predstavuje sumu 4,34 Eur, a v tom istom percentuálnom rozsahu z uplatnených trov právneho zastúpenia zo sumy 65,88 Eur, čo predstavuje sumu 14,65 Eur . Spolu tak trovy konania predstavovali sumu 18,99 Eur.
Všetky vyššie priznané trovy konania súd priznal na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorý v zmysle § 149 O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešnú žalovanú na úhradu týchto trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach .
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).