Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_9C-14-2015.pdf
PDF · 79.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/14/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX J., právne zastúpeného Mgr. Karol Ševec, advokát, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov o určenie príspevku pre rozvedeného manžela/ku, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 886,59 € v prospech jeho právneho zástupcu Mgr. Karola Ševeca, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 09.01.2015 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zvýšenia výživného na ich spoločné maloleté dieťa, a zároveň požadovala pre seba ako bývalú manželku výživné vo výške 200 €, a to od 01.08.2013.
Návrh bol pôvodne vedený pod sp. zn. 30P/6/2015 a v časti týkajúcej sa príspevku na výživu rozvedenej manželky bol vylúčený na samostatné konanie.
Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 13.04.2015, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom spisu a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:
Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/168/2006 zo dňa 15.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2007 súd zistil, že došlo k rozvodu manželstva žalobkyne a žalovaného.
Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní, kde uviedol, že návrh je podaný oneskorene, a preto ho navrhuje zamietnuť.
Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 72 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.
(1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
(2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
(3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 73 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. - Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Zo znenia ustanovenia § 72 zákona o rodine možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela, a to:
- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,
- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,
- súlad s dobrými mravmi.
V prejednávanej veci je zrejmé, že návrh bol od začiatku bezdôvodný a bez možnosti úspechu na vyhovenie.
Žaloba totiž bola podaná dňa 09.01.2015 a ako už bolo uvedené, rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2007. Je teda zrejmé, že návrh na priznanie výživného pre rozvedenú manželku nebol podaný v zákonnej 5 ročnej lehote. Tento dôvod sám o sebe spôsobuje, že tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ ide o možnosť súdu predĺžiť poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nad hornú hranicu 5 rokov, táto skutočnosť prichádza do úvahy len na návrh oprávneného manžela. Je však zrejmé, že toto ustanovenie v prejednávanej veci nebolo možné aplikovať, nakoľko predĺžiť možno len lehotu, ktorá trvá, a preto návrh musí byť podaný v priebehu jej plynutia.
Návrhu na predĺženie môže súd vyhovieť, ak sú splnené nasledujúce kumulatívne podmienky:
1. musí ísť o výnimočný prípad, t. j. súd v konkrétnom prípade prihliadne na určitú okolnosť vybočujúcu z rámca iných prípadov poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela,
2. rozvedenému manželovi bol už príspevok priznaný (poberal ho v čase podania návrhu na predĺženie lehoty),
3. z objektívnych dôvodov rozvedený manžel nebude schopný sám sa živiť ani po uplynutí doby 5 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Záver o tom, že predĺžiť poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela možno len vtedy, ak tento bol priznaný, vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 120/2010, v ktorom sa uvádza - ... pretože aj slovné spojenie „súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby.... nepochybne svedčí o tom, že v týchto prípadoch musí vždy ísť o situáciu, keď v rozhodujúcom
čase 5 rokov po rozvode súd príspevok priznal a neskôr sa ukáže, že bývalý manžel poberajúci príspevok ani po uplynutí tejto doby nenadobudol schopnosť sám sa živiť.
Na záver súd ešte dodáva, že príspevok na výživu rozvedenej manželky by zároveň nepatril, a v prípade jeho priznania by nárok na jeho poskytovanie zanikol uzavretím nového manželstva zo strany oprávneného manžela, k čomu došlo dňa 14.02.2015 ako to vyplýva z toho, čo na pojednávaní uviedla žalobkyňa.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní plne úspešnému žalobcovi.
Trovy konania u žalobcu predstavujú trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby bola určená podľa § 10 ods.3 Vyhlášky - Ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najviac na čas 5 rokov. Pri požadovanej výške mesačného príspevku 200 €, súčet hodnôt plnení predstavuje sumu - 12000 €. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby tak predstavuje výšku - 287,14 €.
Žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, a to
- prevzatie a príprava zastúpenia - 287,14 € + RP 8,39 €,
- vyjadrenie zo dňa 20.02.2015 - 287,14 € + RP 8,39 €,
- účasť na pojednávaní dňa 13.04.2015 - 287,14 € + RP 8,39 €,
spolu 886,59 €.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania uvažoval aj nad použitím § 150 ods.1 O.s.p. (Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.), avšak vzhľadom na to, že žalovaný bol vtiahnutý do sporu pre žalobcu vopred bezúspešného bezdôvodne (zo žaloby ani nevyplýva, či pred podaním žaloby, bol o príspevok požiadaný), toto ustanovenie neaplikoval vychádzajúc z toho, že náklady konania plnia dve významné funkcie. Ide o funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Prístup k súdnemu konaniu bez nutnosti akýchkoľvek výdajov so sebou nesie riziko jeho zneužívania (zbytočného či svojvoľného súdenia). Proti takýmto prípadom by mala právna úprava nákladov konania pôsobiť preventívne. Účastník konania, ktorý zapríčinil súdne konanie (žaloval inú osobu) a tým spôsobil, že druhá strana musí svoje práva brániť v súdnom konaní má zásadne niesť sankciu v podobe povinnosti nahradiť náklady konania, ktoré tak vzniklo.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.