Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-214-2009.pdf
PDF · 68.11 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/214/2009
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Okresný úrad Michalovce, Námestie slobody č. 1, Michalovce, proti povinnému: O., o vymoženie 16,59 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I.Exekúciu vedenú na tunajšom súde , vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kruppom, Exekútorský úrad Michalovce, Štefana Kukuru 12, z a s t a v u j e .
II. Povinný je povinný zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 81,74 EUR do 3 /troch/ dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril dňa 19.6.2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, pre uspokojenie oprávneného vo vyššie uvedenej sume.
Súdny exekútor dňa 17.10.2014 podal na tunajší súd podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že došlo k prekluzii práva vyplývajúceho z rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré sa stalo exekučným titulom. Zároveň vo svojom písomnom podaní žiadal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti oprávnenému uhradiť trovy exekúcie v sume 118,38 EUR.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Rozhodnutie o uložení pokuty/ exekučný titul/ sa stalo vykonateľným dňa 15.6.2007.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd z preštudovaného spisového materiálu zistil, že rozhodnutie oprávneného o uložení pokuty, ktoré je exekučným titulom sa stalo vykonateľným dňa 15.6.2007. Keďže uplynula trojročná lehota od vykonateľnosti exekučného titulu a tým došlo k prekluzii práva z tohto rozhodnutia vyplývajúceho, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
Súd sa zaoberal aj návrhom exekútora na priznanie trov exekúcie v sume 84,39 EUR, ktoré navrhol uhradiť oprávneným.
Podľa § 203 Exekučného poriadku oprávnený znáša trovy exekúcie ak zavinil zastavenie exekúcie alebo ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V konkrétnom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ani jedného dôvodu § 203 Exekučného poriadku. Podľa dikcie odseku 1 tohto ustanovenia je potrebné skúmať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. V tomto prípade súd zistil, že oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Právo na vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z predmetného exekučného titulu si včas uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie ( návrh zo dňa 9.6.2009). Je teda nepochybné, že zastavenie exekúcie oprávnený v žiadnom prípade zaviniť nemohol. Nakoniec, nebola preukázaná ani skutočnosť, aby majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, teda tu neprichádza v úvahu ani použitie odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia.
V súlade s vyššie citovaným právnym ustanovením súd preto podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z., trovy exekúcie, ktoré si exekútor uplatnil v tomto konaní, uložil uhradiť povinnému.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Zb. účinnej v čase začatia exekúcie, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v najnižšej sume 33,19 EUR.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena o 20 % DPH ( zo základu odmeny v sume 33,19 EUR), teda vo výške 6,64 EUR.
Spolu odmena exekútora činí sumu 39,83 EUR.
Súd krátil odmenu súdneho exekútora o sumu 16,60 EUR, ktorá bola vyúčtovaná duplicitne, v zmysle § 15 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky. Keďže si súdny exekútor vyúčtoval odmenu v najnižšej sume 33,19 EUR, nemožno do odmeny zarátať paušálnu sumu ešte raz v sume 16,60 EUR.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov a to v položke poštovné v sume 24,82 EUR a to za doručenie 17 zásielok po 1,46 EUR. Cestovné predstavuje sumu 13,10 EUR a to za cestu vykonanú dňa 11.9.2012 Michalovce - Veľké Kapušany a späť.
Súd nepriznal náhradu za ďalšiu vykázanú cestu dňa 18.6.2013 Michalovce - Veľké Kapušany a späť, nakoľko zo spisu predloženého súdnym exekútorom súd zistil, že táto cesta bola vykázaná iba vyúčtovaním, ktoré nemožno pokladať za hodnoverný doklad o vykonaní tejto cesty. Vyúčtovanie bolo iba založené v exekútorskom spise bez označenia čísla listu a časovej následnosti.
Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Náhrada za stratu času predstavuje sumu 3,99 EUR a to za cestu dňa 11.9.2012 Michalovce - Veľké Kapušany a späť ( 6 polhodín po 0,66 EUR).
Celkove odmena exekútora predstavuje sumu 81,74 EUR.
Poučenie:
1/ Proti výroku I uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.
2/ Proti výroku II uznesenia odvolanie nie je prípustné.