Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/135/2022

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX, zast. JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47254980, so sídlom Popradská 82, 040 11 Košice, proti žalovanému: 1/ E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX XX, adresa na doručovanie F. G. D. XXX, 2/ Miestna volebná komisia Žehňa, Žehňa 151, 082 06, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie z a m i e t a.

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý by žalovaný v 2. rade ako orgán príslušný podľa o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol povinný zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Žehňa do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vo veci samej. Eventuálne navrhol, aby žalovaný v 1. rade bol povinný zdržať sa prevzatia osvedčenia o zvolení za starostu v obci Žehňa do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vo veci samej a povinný zdržať sa zložiť sľub novozvoleného starostu podľa a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vo veci samej. Uplatnil si trovy konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že bol kandidátom politickej strany SMER - sociálna demokracia na funkciu starostu v obci Žehňa, vo voľbách konaných dňa 29.10.2022 na hlasovacom lístku s poradovým číslom 1. Vo voľbách na funkciu starostu obce sa umiestnil na druhom mieste s počtom hlasov 283. Celkový počet osôb zapísaných v zozname voličov je 802. Vo voľbách starostu obce svoj platný hlas odovzdalo 654 voličov. Žalobca ako kandidát získal 283 platných hlasov, teda spĺňa podmienku 10 % platných hlasov voličov v zmysle (ďalej len „“). Žalovaný v 1. rade ako kandidát politickej strany PRINCÍP na funkciu starostu na hlasovacom lístku s poradovým č. 2 vyhral voľby s počtom hlasov 371. Dňa 7.11.2022 napadol neústavnosť, nezákonnosť volieb starostu a ich výsledku vo volebnom obvode obec Žehňa na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky. Dôvody volebnej žaloby zhrnul tak, že 1/ voľby na funkciu starostu v obci Žehňa vyhral kandidát, ktorý nespĺňa podmienky pre pasívne volebné právo – právo byť volený - v zmysle zákona o voľbách (bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nedošlo k zahladeniu odsúdenia pri všetkých trestných činoch), 2/ je tu závažné podozrenie, vzhľadom na predchádzajúce zavádzajúce konanie žalovaného v 1. rade o tom, že nebol súdne trestaný, či nebol odsúdený aj za ďalší trestný čin, čo však vzhľadom na zákonné limity nemožno preukázať zo strany žalobcu, 3/ v čase registrácie za kandidáta nemal žalovaný v 1. rade zahladené odsúdenia

za trestné činy, ktoré si dal následne zahladiť po registrácii. Teda zavádzal volebnú komisiu a okresný súd. V ďalšom poukázal na trestné odsúdenia žalovaného v 1. rade, ktoré boli rozhodnutiami súdov zahladené a rovnako poukázal na tú skutočnosť, že nie sú nezahladené všetky odsúdenia za všetky jeho trestné činy. Nebolo vykonané zahladenie odsúdenia pre trestné činy, za ktoré bol odsúdený v týchto spisových značkách: a) Rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok zo dňa 10.4.2000; sp. zn. (, a , “starého” - Krádež a Porušovanie domovej slobody) b) Rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 13.9.2006; sp. zn. (, - Neoprávnený prístup do počítačového systému) c) Rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 19.6.2017; sp. zn. (, - Podvod). Navrhol vykonať dôkaz zabezpečenie odpisu registra trestov žalovaného v 1. rade, ako aj zabezpečenie všetkých rozhodnutí súdov o všetkých trestných činoch žalovaného v 1. rade. Uvedené žiadal aj kvôli častým administratívno právnym, gramatickým a štylistickým pochybeniam v záznamoch registra trestov, ktoré sa poskytujú súdom a prokuratúre. Pokiaľ ide o opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, mal za to, že skutkový stav uvedený v návrhu, predložené dôkazy a 90 dňová lehota Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sú spolu so závažnosťou porušenia volebnej legislatívy dostatočným dôvodom na nariadenie tohto neodkladného opatrenia. V zmysle zákona o obecnom zriadení starosta zvoláva ustanovujúce zastupiteľstvo v lehote 30 dní od výsledku volieb. Na tomto mieste sa aj odovzdávajú osvedčenia o zvolení. Odovzdaním osvedčenia o zvolení a zložením sľubu bude vykonávať hmotnoprávne a procesnoprávne úkony, z ktorých obci vzniknú záväzky. V prípade rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktoré zmení výsledky volieb resp. ktoré vyhlási voľby za neplatné vzniknú obci potenciálne škody, ako aj administratívnoprávne problémy súvisiace s odstraňovaním nezákonných aktov zo strany obce. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky má podľa poslednej novelizácie na rozhodnutie 90 dňovú lehotu. Na tento časový úsek je potrebné dočasne upraviť pomery. Inštitút neodkladného opatrenia nepozná. Doterajšia právna úprava volebného súdnictva umožňovala Ústavnému súdu Slovenskej republiky vydať neodkladné opatrenie. Podľa judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky nie je daná právomoc tohto súdu, keďže tento inštitút nepozná, ale je daná právomoc okresných súdov postupujúcich podľa (Uznesenie NSS SR sp. zn.: z 23. júna 2022 alebo Uznesenie NSS SR sp. zn.: z 21. apríla 2022). Navrhol, aby sa neodkladným opatrením dočasne poskytla ochrana pasívnemu volebnému práva navrhovateľa (t.j. ochrana Čl. 30 ods. 4, Čl. 69 ods. 3 a , a o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ako aj ochrana slobodným, rovným demokratickým voľbám s tajným hlasovaním podľa. Čl. 30 ods. 1 a 2 , , o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda ochrana verejného záujmu na tom, aby sa o volené funkcie uchádzali iba osoby, ktorých bezúhonnosť je nespochybniteľná (pozri napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: ).

Žalobca pripojil k návrhu aj listinné dôkazy, a to rozhodnutie miestnej volebnej komisie o registrácii žalobcu, zápisnica miestnej volebnej komisie - zverejnená na webovom sídle obce, výpis z webovej stránky štatistického úradu H., správna žaloba, zoznam žalôb vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy –KOMUNÁLNE VOĽBY 2022, nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 16.1.2019, uznesenie Okresný súd Prešov sp. zn.: z 19.9.2019, uznesenie Okresný súd Dolný Kubín sp. zn. z 17.7.2019, uznesenie Okresný súd Prešov sp. zn.: z 5.8.2019, vyhlásenie žalovaného v 1. rade o neexistencii prekážok práva byť volený.

V podanom návrhu tiež navrhol, aby súd konajúci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečil dôkazu - odpis registra trestov žalovaného v 1. rade a všetkých právoplatných rozhodnutí súdov o všetkých trestných činoch žalovaného v 1. rade.

Zo správnej žaloby zo dňa 3.11.2022 podanej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky plynie, že žalobca sa na voči žalovanému v 1. rade domáha, aby tento súd podľa priznal odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 3.11.2022 vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy v obci Žehňa proti zápisnici miestnej volebnej komisie z 30.10.2022 v celej časti V. s označením “Počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na starostu obce podľa

poradia na hlasovacom lístku” a “Za starostu obce bol zvolený", ďalej aby zrušil v zmysle rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásil za zvoleného starostu A. B. C., XX. XX. XXXX, D. XXX, 08206 eventuálne, aby vyhlásil rozsudkom v zmysle , že voľby na funkciu starostu v obci Žehňa konané dňa 29.10.2022 sú neplatné.

Obsahom správnej žaloby je i návrh na priznanie odkladného účinky podľa , ktorý odôvodnil cit.: „Žalobca, podáva súčasne návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže okamžitým výkonom záverov miestnej volebnej komisie vyplývajúcich zo zápisnice z 30.10.2022 by hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalovaný uvedený v časti V. zápisnice ako zvolený starosta by sa na podklade tejto zápisnice ujal funkcie starostu a verejnú funkciu by tak vykonávala osoba, ktorá opakovane min. 10x spáchala úmyselný trestný čin proti majetku (podvod krádež) resp. proti osobnej slobode. Priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, práve naopak.“

Zo zoznamu žalôb vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy – KOMUNÁLNE VOĽBY 2022 vyplýva, že žaloba vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce Žehňa je vedená na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. .

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa až 4 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

Podľa , 4 , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval, že je daná právomoc na rozhodnutie o neodkladnom opatrení okresného súdu s odkazom na judikatúru (uznesenia sp. zn. , ) kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“).

V uznesení sp. zn. však kompetenčný senát v bode 13 tiež konštatoval cit.: „Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa . To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky a 325 ods. 1 , súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a , ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z a 337 možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou ( ) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. Tieto okolnosti však nie sú určujúce pri posudzovaní, či správny súd má právomoc na konanie o neodkladnom opatrení. Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý bude o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovať.“ Tieto závery boli pre súd rozhodujúci o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určujúce a tieto súd skúmal a dospel k nasledovnému záveru.

V predmetnom prípade je osvedčené, že žalobca podal správnu žalobu (žalobu vo veci samej) na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec je vedená pod sp. zn. . Na rozhodovania vo veci samej (rozhodovanie o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánom územnej samosprávy) je daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zmysle ust. .

Neodkladným opatrením sa žalobca na tunajšom domáha uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Žehňa do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vo veci samej. Eventuálne navrhol, aby žalovaný v 1. rade bol povinný zdržať sa prevzatia osvedčenia o zvolení za starostu v obci Žehňa do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: vo veci samej a povinný zdržať sa zložiť sľub novozvoleného starostu podľa a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vo veci samej.

V tomto smere je pre súd pri posúdení veci podstatné postavenie strán sporu, aby zistil, či medzi stranami sporu je súkromnoprávny spor, resp. ide o súkromnoprávnu vec alebo ide o spor vyplývajúci z noriem verejného práva.

Organická teória vychádza z toho, či sa subjekt ocitá v určitom vzťahu z dôvodu členstva vo verejnom zväzku. Verejné právo je súhrn noriem, v ktorých aspoň jeden subjekt vystupuje v pozícii nositeľa verejnej moci pri výkone svojich vrchnostenských oprávnení. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.2.2019, sp. zn. , zverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 32/2019).

V súdenej veci vystupuje ako žalobca toho času podľa výsledkov volieb (súd neprejudikuje rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky) neúspešný kandidát na starostu a na strane žalovaných vystupuje ako žalovaný v 1.rade úspešný kandidát na starostu a v 2. rade Miestna volebná komisia Žehňa.

V zmysle judikatúry je volebná komisia orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom záujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Okrsková volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23.1.2008).

Súd v ďalšom poukazuje aj na názor právnej vedy cit: „Na základe uvedených východísk možno vo vzťahu k miestu a postaveniu volebného práva v právnom poriadku moderného demokratického a právneho štátu formulovať nasledovné závery: a) volebné právo nepochybne patrí do sféry verejného práva, keďže jeho obsah primárne tvorí subjektívne verejné právo (t. j. vo vzťahu k štátu nárokovateľné právo) štátom vymedzeného okruhu fyzických osôb podieľať sa spoločne na kreovaní najvýznamnejších orgánov verejnej moci podľa štátom ustanovených a štátom garantovaných pravidiel, b) volebné právo obsahuje právne normy hmotno-právnej povahy (upravujúce najmä vymedzenie okruhu osôb disponujúcich aktívnym a pasívnym volebným právom a podmienky ich výkonu) , ako aj procesno-právnej povahy (regulujúce pravidlá výkonu aktívneho a pasívneho volebného práva, organizáciu a riadenie volieb, ako aj súdnu a inú právnu ochranu aktívneho a pasívneho volebného práva), ktoré z kvantitatívneho hľadiska zjavne prevládajú, c) volebné právo tvorí integrálnu súčasť ústavného práva, keďže jeho obsah tvoria spoločenské vzťahy bezprostredne súvisiace s organizáciou, kreovaním a výkonom verejnej moci, d) volebné právo možno považovať za relatívne samostatné pododvetvie ústavného práva, keďže jeho predmet tvorí okruh vecne príbuzných a vzájomne vnútorne previazaných spoločenských vzťahov bezprostredne súvisiacich s aktívnym a pasívnym volebným právom oprávnených fyzických osôb a jeho výkonom, ktorý zahŕňa organizáciu, riadenie a uskutočnenie volieb do jednotlivých orgánov verejnej moci, ako aj formy ich právnej ochrany.“ (OROSZ, L. a kolektív : Volebné právo. Košice : UPJŠ, 2015, s. 8, dostupné online: I.://J.://K.).

S poukazom na uvedené má súd za to, že v predmetnej veci medzi stranami sporu nejde o súkromnoprávny spor, ale o spor vyplývajúci z noriem verejného práva.

V predmetnej veci sa teda žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha voči orgánu verejnej moci ako žalovanému v 2. rade uloženia povinnosti (bráneniu vo výkone právomocí), čo je v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít neprípustné (porov. vyššie spomenuté uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a , ako aj judikát R 123/1999).

Eventuálnom petitom sa žalobca domáha uloženia povinnosti úspešnému kandidátovi vo voľbách zdržať sa prevzatia osvedčenia o zvolení za starostu v obci Žehňa do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vo veci samej a povinnosti zdržať sa zložiť sľub novozvoleného starostu podľa a o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vo veci samej. Ani v tomto smere podľa názoru súdu nejde o súkromnoprávny vzťah. Vzťah medzi nimi (úspešný a neúspešný kandidát na starostu) bol založený normami upravujúcimi volebné právo, teda ide o normy verejného práva. Sám žalobca odvodzuje svoj návrh poukazujúc na ust. § 6 zákona o voľbách tým, že žalovaný v 1. rade nespĺňal podmienky pre pasívne volebné právo.

Súd rešpektujúc právny názor kompetenčného senátu (viď bod. 8 uznesenia) má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v súdenej veci nie je opodstatnené, keďže civilný súd oprávnený rozhodovať o neodkladnom opatrení podľa ustanovení , nemá právomoc na prejednanie veci samej, a to o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánom územnej samosprávy, ktorá nepochybne patrí do právomoci Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Zároveň súd poukazuje na to, že zo správnej žaloby podanej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky je zrejmé, že žalobca požiadal o priznanie odkladného účinku podľa dôvodiac to obdobnými dôvodmi, ako pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvody uvedené v správnej žalobe sú cit: „keďže okamžitým výkonom záverom miestnej volebnej komisie vyplývajúcich zo zápisnice z 30.10.2022 by hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.“ a dôvody uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia cit: „vzniknú obci potenciálne škody ako aj administratívne problémy súvisiace s odstraňovaním nezákonných aktov zo strany obce.“

Súd má za to, že podaným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa ust. , o ktorých rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , o ktorom rozhoduje okresný súd, sa žalobca vo svojej podstate snaží dosiahnuť rovnaký cieľ (účel, zmysel), a to nenastúpenie účinkov výsledku volieb v zmysle záverov miestnej volebnej komisie, aj keď v rôznej procesnej podobe.

V tomto smere súd poukazuje na to, že cit: „Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje jeden z nových právnych inštitútov, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je totiž zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované (napr. postavenie stavby na základe neskôr zrušeného stavebného povolenia). Len takýto právny a skutkový stav totiž za určitých zákonom ustanovených podmienok môže byť objektívnym predpokladom toho, že rozhodnutie správneho súdu, ktorým bolo vyhovené správnej žalobe a ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, bude relevantným nástrojom ochrany subjektívnych práv žalobcu, resp. zákonnosti. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam, podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Tento rozdiel bol nakoniec aj jedným z dôvodov, prečo sa do 30. júna 2016 v rámci správneho súdnictva neaplikoval inštitút predbežného opatrenia (, až 77a ), ale odkladu vykonateľnosti ( ).“ (porov. BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK, FILOVÁ a kol.: , Komentár. 1. Vydanie. Bratislava: C.H.BECK, 2017, s. 923 – 926).

S prihliadnutím na charakter požadovanej súdnej ochrany, o ktorej vo veci samej nemôže súd konať v civilnom sporovom konaní, súd uzatvoril, že nebolo potrebné skúmať splnenie ďalšej podmienky rozhodnej pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to či je potrebné bezodkladne upraviť pomery.

Majúc na zreteli uvedené, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto súd rozhodol, že na náhradu trov konania nemá nárok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením ( ).