Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37C-142-2015.pdf
PDF · 95.34 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/142/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky L. T., narodenej XX.X.XXXX, bytom O. X, Košice, zastúpenej Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., Šoltésovej 12, Bratislava, IČO: 36 865 192, proti odporcovi S.. B. T., narodenému X.XX.XXXX, bytom XX, I. D. Z., K.-XXXX, K., K., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e zmier v tomto znení:
Rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. Nc 745/96-12, zo dňa XX.XX.XXXX sa vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej L. T., nar. XX.X.XXXX sumou 1.000,- Sk mesačne, počínajúc dňom XX.XX.XXXX, ktorú je otec povinný zložiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred, mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu plnoletej L. T., nar. XX.X.XXXX sumou 400,- eur mesačne od 1.3.2015 do 30.4.2015 a sumou 600,- eur mesačne od 1.5.2015, ktorú bude zasielať k rukám plnoletej L., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 1.3.2015 do 30.4.2015 vo výške 734,- eur sa otec zaväzuje splácať v desiatich (10) mesačných splátkach po 73,40 eura, spolu s bežným výživným k rukám plnoletej L. T., počnúc od 15.4.2015, pod stratou výhody splátok.
Do zaplateného mesačného výživného súd odporcovi započítava sumu 33,- eur.
Odporca je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy právneho zastúpenia vo výške 902,38 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom na začatie konania zo dňa 24.2.2015 žiadala, aby súd zvýšil výživné pre navrhovateľku na sumu 600,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu do budúcnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že Okresný súd Košice I svojím rozsudkom zo dňa XX. XX. XXXX č. k. Nc 745/96-12 (ďalej len ako „pôvodný rozsudok o výživnom") rozhodol tak, že výživné zo strany otca pre L. T., nar. XX. XX. XXXX (v tom čase maloletú) určil sumou 1 000,- Sk (t. j. 33 EUR) mesačne, počínajúc dňom XX. XX. XXXX, ktorú je otec povinný zložiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzajúc zo skutočností existujúcich v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol: „Maloletá L. T. má v súčasnosti 19 mesiacov. Je zdravá, matka mimoriadne výdavky nemá. Otec maloletej býva s maloletou a jej matkou v spoločnom byte na Y. ulici v Košiciach. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho hrubý mesačný príjem je 12.000,- Sk. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zisteným skutočným stavom, súd určil výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne, nakoľko mal za preukázané, že takáto výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a je primeraná aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Navrhovateľka mala v čase pôvodného rozsudku o výživnom iba
jeden a pol roka, pričom v čase podania tohto návrhu má navrhovateľka takmer 20 rokov, pričom na svoje budúce povolanie sa pripravuje štúdiom na vysokej škole. So zabezpečovaním pravidelných ako aj nepravidelných potrieb navrhovateľky sú tak spojené oveľa vyššie náklady, než tomu bolo pred 18 rokmi. Odôvodnené potreby navrhovateľky sa jej vekom a dňom nástupu na vysokú školu tak podstatne zmenili, že príspevok otca na jej výživu v sume 33 EUR už viac na zabezpečovanie jej potrieb nepostačuje. Mesačné náklady navrhovateľky sa pohybujú okolo 700 EUR. Mesačné náklady navrhovateľky spojené s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb sú nasledujúce: Lieky (alergia + gynekológia): 30 EUR, školské učebnice/pomôcky: 35 EUR, stravovanie v škole (desiata + obed + káva). 90 EUR, stravovanie doma: 150 EUR, ošatenie: 100 EUR, kozmetika/drogéria: 50 Eur, kaderníctvo 20 EUR, nájom + inkaso (1/2): 126 EUR, internet (1/2): 12 EUR, telefón: 15 EUR, voľný čas (šport + kultúra): 60 EUR, doprava: 10 EUR. Náklady otca na odôvodnené potreby navrhovateľky sú bez ohľadu na stanovené výživné len v minimálnej výške, a to z dôvodu, že otec navrhovateľky žije a pracuje v Luxembursku a s navrhovateľkou sa stýka len veľmi sporadicky. Odporca do novembra 2014 prispieval navrhovateľke nad rámec výživného len sumou 35 EUR mesačne, za ktorú si navrhovateľka hradila lieky a paušálne poplatky za telefón. Po dlhom presviedčaní zo strany dcéry od decembra 2014 prispieva odporca navrhovateľke nad rámec stanoveného výživného sumou 200 EUR, ktoré však na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb taktiež nepostačujú. Zmenu pomerov, ktorá je hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o výživnom na dieťa opakovane rozhodnúť, však neodôvodňuje len vek navrhovateľky a jej štúdium na vysokej škole a s tým spojené vyššie náklady (špecifikované v bode 1. článku II. tohto návrhu), ale aj skutočnosť, že na rozdiel od času, kedy súd rozhodoval o výške výživného pre navrhovateľku naposledy, sa zárobkové pomery na strane odporcu podstatne zmenili k lepšiemu. Uvedené dokazuje najmä celková životná úroveň odporcu. Odporca už veľa rokov žije a pracuje v Luxembursku. Jeho priemerný mesačný príjem ako aj jeho celková životná úroveň je s najvyššou pravdepodobnosťou mnohonásobne vyššia, ako tomu bolo v čase vydania pôvodného rozsudku o výživnom. Odporca je toho času zamestnaný ako špecialista na informačné technológie u spoločnosti ARHS - Group, sídliacej v Luxemburgu. Ako vyplýva zo Štatistického úradu Európskych spoločenstiev minimálna mzda v Luxembursku !e vo výške 1 874,19 EUR. Nakoľko odporca pracuje v IT sektore, je možné predpokladať, že jeho mzda, vzhľadom na priemernú výšku platov v spoločnostiach zaoberajúcich sa informačnými technológiami, predstavuje sumu vo výške viac ako trojnásobku výšky minimálnej mzdy v Luxembursku. Odporca v roku 2013 hradil navrhovateľke náklady na prípravu na prijímacie pohovory na Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach v celkovej sume 350 EUR a taktiež doučovanie počas prvého semestra štúdia na Lekárskej fakulte v sume 20 EUR/hod. Navrhovateľka štúdium na Lekárskej fakulte v novembri 2013 prerušila a následne aj ukončila a od decembra 2013 do júla 2014 pracovala ako čašníčka. V septembri 2014 navrhovateľka začala študovať Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach odbor Biológia - denná forma, bakalársky, I. stupeň. Nakoľko matka navrhovateľky nezvládala hradiť všetky náklady spojené s vlastnými ako aj navrhovateľkinými potrebami, navrhovateľka bola nútená počas štúdia na vysokej škole pracovať na základe dohody o brigádnickej práci študenta. Keďže sa navrhovateľka kvôli práci nestíhala plnohodnotne venovať štúdiu, brigádnickú prácu počas štúdia na nátlak odporcu ukončila. Aj napriek tomu, že nám ani navrhovateľke nie sú konkrétne majetkové pomery odporcu bližšie známe, je vysoko pravdepodobné, a to najmä vzhľadom na krajinu, v ktorej odporca žije a odbor, v ktorom odporca pracuje, že v možnostiach ako aj schopnostiach odporcu skutočne je, aby navrhovateľke prispieval v súčasnosti na výživu sumou 600 EUR mesačne. Bez ohľadu na zmenu pomerov, ktoré nastali na strane navrhovateľky ako aj na strane odporcu, si dovoľuje tvrdiť, že aj samotný vývoj životných nákladov v priebehu 18 rokov je okolnosťou, ktorá odôvodňuje navrhovateľkin návrh na zvýšenie výživného zo strany jej otca. Rast životných nákladov je zrejmý napríklad z cien spotrebného koša a miery inflácie. Priemerná ročná miera inflácie bola v Slovenskej republike od roku 1996 do roku 2015 cca 4 %, pričom za 18 rokov sa tak reálna hodnota výživného určeného v roku 1996 (1 000,- Sk/33 EUR) znížila o takmer 72 %! Reálna hodnota výživného, ktorým prispieva odporca navrhovateľke na základe pôvodného rozsudku o výživnom je tak v súčasnosti menej ako 10 EUR. Navrhovateľka žije v jednej domácnosti so svojou matkou v Košiciach na adrese O. X. Matka navrhovateľky je zamestnaná na Základnej škole Čaňa ako učiteľka, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo 796 EUR. V matkinom čistom mesačnom príjme sú zahrnuté rôzne príplatky (napr. príplatok za činnosť triedneho učiteľa, za vedenie krúžkov, osobný príplatok a pod.), ktoré sa však počas školských prázdnin nevyplácajú. Ďalším príjmom matky sú prídavky na dieťa v sume 23,52 EUR a výživné pre navrhovateľku, ktoré platí odporca k rukám matky v sume 33,19 EUR. Matka navrhovateľky okrem bytu v osobnom vlastníctve nevlastní žiadny iný majetok väčšej hodnoty. Nakoľko sa navrhovateľka venuje dennému štúdiu na vysokej škole, všetky jej náklady vyčíslené vyššie uhrádza výlučne jej matka, pričom navrhovateľka prispieva matke len nepatrnou peňažnou sumou v závislosti od toho, či navrhovateľka brigádnicky pracuje alebo nie. V
porovnaní so životnou úrovňou odporcu je životná úroveň navrhovateľky ako aj jej matky veľmi nízka. Nakoľko v zmysle Zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, je nemysliteľné, aby navrhovateľka z dôvodu nízkeho príjmu jej matky a tak nízkeho výživného zo strany jej otca, v ktorého možnostiach nepochybne je, aby platil výživné v oveľa vyššej výške, musela na úkor štúdia na vysokej škole pracovať, či prípadne štúdium prerušovať. Má za to, že ak to životná úroveň otca dovoľuje, navrhovateľka má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany otca, ktoré prevyšujú jej základné životné potreby. Tak ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, od 01. 09. 2014 sa navrhovateľka po úspešnom absolvovaní bilingválneho gymnázia sústavne a cieľavedome pripravuje na svoje budúce povolanie ďalším štúdiom. Z dôvodu, že matka navrhovateľky nezvládala sama hradiť všetky náklady spojené so štúdiom navrhovateľky, navrhovateľka sa rozhodla predchádzajúce štúdium medicíny prerušiť a neskôr aj ukončiť. V roku 2014 navrhovateľka nastúpila na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika, kde študuje v dennej forme štúdia obor „všeobecná biológia". Prihlásenie navrhovateľky na vyššie uvedenú vysokú školu je potenciálnou prípravou na jej budúce povolanie, pričom vysokoškolské štúdium bolo očakávaným vyústením jej schopností a nadania, ktoré preukazovala už počas štúdia na strednej škole. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že výživné zo strany odporcu v rozsahu 600 EUR/mesačne je nanajvýš primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorá sa na budúce povolanie pripravuje štúdiom na vysokej škole a taktiež primerané schopnostiam, možnostiam a životnej úrovni odporcu. Je presvedčená, že odporcovi zostane aj po zaplatení výživného v sume 600 EUR dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie jeho vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu krajiny, v ktorej žije.
Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že počas celého života navrhovateľky sa o ňu svedomito staral v rámci možností, ako mu to dovoľoval zákon, matka navrhovateľky, a jeho finančná situácia. Pôvodná suma výživného, ktorú určil Okresný súd v Košiciach bola jednoznačne po rokoch podhodnotená, ale keďže sa jednalo o dcérku, ktorá vždy v jeho živote bola na prvom mieste, finančné náklady z jeho strany boli mnohonásobne vyššie. Od dcérkinho malička sa snažil, aby dcérka mala všetko zabezpečené, od osobných potrieb, školských, ako aj zábavu. Počas jej štúdia jej hradil školské poplatky, školské obedy, prispieval na školské potreby, hradil cestovné náklady (MHD), mobil, návštevu u lekára a lieky (a to aj u špecialistov ako psychológ a alergiológ), hradil značnú časť ošatenia, zábavu ako napr. šport a podobne. Prispieval jej aj na domácu stravu. Pomáhal jej s učením, hlavne s angličtinou, francúzštinou, matematikou a fyzikou. Dcérka od neho dostávala toľko lásky, koľko len mohla, čo bolo ešte donedávna obojstranné a veľmi sa tomu tešil. Chodili na spoločné dovolenky, z ktorých majú nádherné spomienky, a neskôr, keď už bola staršia, platil jej dovolenkové pobyty, na ktoré chodila sama. A to musí dodať, že v čase, prv než odišiel do zahraničia, bol jeho príjem porovnateľný s príjmom, ktorý uvádza navrhovateľka ako súčasný príjem matky. A to aj napriek tomu, že pracoval ako IT špecialista. Nároky spočívajúce v lepšom zabezpečení rodiny, ako aj zabezpečení dôchodku ho prinútili prijať ponuku na prácu v zahraničí. Keď musel za prácou odísť do zahraničia, každý voľný čas, ktorý trávil na Slovensku venoval prednostne dcérke. Najprv chodil do Košíc každé dva týždne, neskôr každé tri. Po ukončení mojej 4-ročnej pracovnej zmluvy a zmene pracovného miesta už nemohol chodiť na Slovensko tak často a jeho návštevy sa konali v intervale 4-6 týždňov. Svoje návštevy vždy prispôsobil tak, aby mohol tento čas maximálne stráviť s dcérkou, napr. týždeň počas jarných prázdnin, Vianoce a podobne. Nedostatok osobnej prítomnosti kompenzoval telefonickými rozhovormi, ktoré sa konali každý týždeň a často trvali aj viac ako hodinu. Takisto dcérka chodila za ním do Luxemburgu, kde spoločne strávili pár týždňov v lete. dcérka dostala. Na základe toho sa domnieval, že jej daný stav vyhovuje a že to je dôvodom, prečo za celý čas nepožiadala o zvýšenie výživného. Situácia sa začala zhoršovať od augusta 2012, kedy mal závažnú dopravnú nehodu v Holandsku. Všetky náklady na právnika, návštevy psychiatrov, ako aj lekárov na liečenie z následkov výrazne oslabili jeho finančné možnosti a každý mesiac musel kompenzovať náklady z nasporených peňazí. Tento fakt spôsobil aj to, že už si nemohol dovoliť toľko ako predtým, a to do istej časti sa prejavilo aj vo výdavkoch na dcérku. Musí však podotknúť, že financie z jeho strany nikdy negatívne neovplyvnili dcérkine štúdium. Bol informovaný, že pre ukončenie štúdia v decembri 2013 sa rozhodla preto, lebo jej nevyhovovala škola. Celková finančná situácia však začala nepriaznivo vplývať na ich vzťah a na základe toho ho dcérka požiadala, že nechce aby jej financoval náklady priamo, ale chce dostávať mesačne dohodnutú sumu, s ktorou si bude sama hospodáriť. Z jej strany bola požiadavka na minimálne 200 eur mesačne. Preto jej navrhol, že okrem už posielanej sumy 33EU jej ešte bude posielať na účet ďalších 200 EUR. K finančným nákladom ešte chce uviesť, že okrem iného sa finančne podieľa na nákladoch 85 ročnej, mamky, ktorá je po ťažkom úraze imobilná, nie je schopná hradiť sama svoje náklady na život, na lekársku starostlivosť a lieky. Ďalej finančne podporuje aj manželku, ktorá od apríla 2013 opatruje tak
jeho, ako aj svoju 86 ročnú mamku, má následkom toho obmedzené pracovné možnosti a jej príjem je následkom toho veľmi nízky (o polovicu nižší ako príjem matky navrhovateľky). Napriek všetkým svojím finančným problémom, je v plnej miere ochotný zabezpečiť svoju dcérku, tak aby úspešne dokončila svoje štúdium a mohla začať žiť svoj vlastný život. Na základe toho súhlasí s návrhom žaloby, aby sa výška výživného upravila na 600 EUR mesačne.
Pred začatím pojednávania navrhli účastníci uzavrieť súdny zmier v tomto znení: „Rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. Nc 745/96-12, zo dňa XX. XX. XXXX sa vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej L. T., nar. XX. XX. XXXX sumou 1 000,- Sk mesačne, počínajúc dňom XX. XX. XXXX, ktorú je otec povinný zložiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred, mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu plnoletej L. T., nar. XX. XX.XXXX sumou 400 EUR mesačne od 01. 03. 2015 do 30. 04. 2015 a sumou 600 EUR mesačne od 01.05. 2015, ktorú bude zasielať k rukám plnoletej L., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01. 03. 2015 do 30. 04. 2015 vo výške 734 EUR sa otec zaväzuje splácať v desiatich (10) mesačných splátkach po 73,40 EUR, spolu s bežným výživným k rukám plnoletej L. T., počnúc od 15. 04. 2015, pod stratou výhody splátok. Do zaplateného mesačného výživného súd Odporcovi započítava sumu 33 EUR. Odporca je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy právneho zastúpenia vo výške 902,38 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. "
Podľa článku 3 ods. 1 Haagskeho protokolu z 23.11.2007 v spojení s ustanovením § 24a Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa vyživovacia povinnosť rodičov k deťom spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 99 ods.1 až 4 O.s.p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier schvaľuje. Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu účastníka vo veci samej, rozhodne súd o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier v tejto veci schvaľuje najneskôr v tejto lehote. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Účastníci dňa 7.4.2015 súdu navrhli, aby tento bez nariadenia pojednávania a bez prítomnosti účastníkov schválil tento súdny zmier, ktorého obsah nie je v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi. Preto súd podľa ustanovenia § 99 O.s.p. vyššie navrhnutý súdny zmier schválil.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. Súčasťou zmieru je aj dohoda účastníkov o náhrade trov konania, podľa ktorej sa odporca zaviazal nahradiť navrhovateľke polovicu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia a to vo výške 902,38 eura (za 3 úkony právnej služby a to za úkon prevzatia a prípravy obhajoby v roku 2015 odmena vo výške 492,93 eura, za úkon podania návrhu odmena vo výške 492,93 eura a za úkon podania návrhu na schválenie súdneho zmieru odmena vo výške 492,93 eura a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 3 úkony po 8,39 eura + 20% DPH, teda odmena spolu vo výške 1.804,75 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu o schválení zmieru odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).