Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2P/15/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A., nar.X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: O., nar.XX.X.XXXX, bytom V., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, Dolný Kubín a B. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom O., právne zastúpený JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom Madačova 7, Ružomberok, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd návrh matky maloletého dieťaťa v celom rozsahu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.3.2015 sa matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd zmenil úpravu stretávania sa otca s mal. dieťaťom tak, že otec maloletého je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom vždy v prvý víkend v mesiaci apríl príslušného kalendárneho roka od soboty od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod., vždy v prvý víkend v mesiaci október príslušného kalendárneho roka od soboty od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas vianočných sviatkov každý rok od 27.12. od 16.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod. a počas letných prázdnin dva po sebe idúce týždne nepretržite v termíne od 1.7. toho ktorého roka do 31.7. toho ktorého roka, pričom dobu dvoch týždňov si rodičia mal. dieťaťa dohodnú, pričom matka maloletého je povinná mal. dieťa otcovi odovzdať v mieste trvalého bydliska otca a následne po ukončení styku prevziať od otca mal. dieťa v mieste trvalého bydliska otca. V prípade, že sa nebude môcť styk otca s mal. dieťaťom z vážnych a objektívnych príčin uskutočniť, resp. nastane iná okolnosť, ktorá by bránila styku alebo priebehu styku, rodičia sa zaväzujú navzájom jeden druhému oznámiť najneskôr 48 hodín pred začatím styku alebo pred uskutočnením styku túto skutočnosť a v prípade, že sa styk preruší alebo neuskutoční vôbec, matka sa zaväzuje poskytnúť otcovi náhradný termín v rovnakom rozsahu ako za neuskutočnený termín styku alebo jeho časti.

Matka návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že z ich partnerského vzťahu pochádza mal. syn A., pričom naposledy bol styk upravený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. zo dňa 30.5.2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom úpravy styku otca s mal. dieťaťom. Tomuto rozsudku predchádzal rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. zo dňa 7.3.2012, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol mal. A. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne vždy do každého 20.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. V konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok

pod sp.zn. , ktorým bola schválená rodičovská dohoda, otec súhlasil s tým, že mal. A. sa spolu s matkou presťahuje do Z.. Po schválení tejto dohody sa matka spolu s mal. dieťaťom presťahovala do mesta M. vo Z.. Matka zároveň dňa 26.7.2014 uzatvorila manželstvo s O., s ktorým žijú spolu aj s maloletým vo Z. v spoločnej domácnosti. Styk mal. A. sa od uzavretia rodičovskej dohody schválenej rozsudkom realizoval v zmysle uvedeného rozsudku. Počas letných prázdnin a počas Vianoc 2014 sa styk tiež realizoval podľa tohto rozsudku. Dôvodom návrhu na zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom je tá skutočnosť, že mal. dieťa od augusta 2015 nastupuje do tzv. povinnej materskej školy. Ide o prípravu na nástup do školy, ktorá je vo Z. povinná a je podmienkou k tomu, aby mal. A. mohol od augusta 2016 nastúpiť do 1.ročníka školy. Predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že jeden školský rok pred nástupom do školy je dieťa povinné navštevovať tzv. povinnú materskú školu, nie je možné realizovať styk otca s mal. dieťaťom v zmysle rozsudku.

Ďalším dôvodom na zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom je najmä tá skutočnosť, že je veľká záťaž pre dieťa cestovať každých 7 týždňov zo Z. na Slovensko a späť, nakoľko cesta trvá 12 hodín. Matka sa snažila cestovať hlavne v noci, avšak maloletý sa počas cesty často budí, inokedy je potom aj dlhšie bdelý. Tiež poukázala na skutočnosť, že otec pracuje na týždňovky v E. s tým, že keď bola uzatvorená rodičovská dohoda, otec prisľúbil, že si nájde zamestnanie v Ružomberku, resp. v jeho okolí, aby počas doby stretnutia bol so synom. Otec svoj sľub nedodržal, pričom keď mal otec dieťa, malo byť počas doby stretnutia s otcom, v podstate bolo s otcom len cez víkend, pričom počas pracovného týždňa sa o maloletého starali rodičia otca. Matka má tiež informácie, že pokiaľ mal aj otec dovolenku, maloletého i napriek tomu dal do škôlky, čo matka považuje za nepochopiteľné. Ďalej poukázala na skutočnosť, že dieťa je počas pobytu na Slovensku u starých rodičov, ktorí bývajú v záhradnej chatke, kde dieťa nemá vlastnú posteľ, spí s otcom alebo so starou matkou. Pri otcovi často prespávajú aj kamaráti. Na záver odôvodnenia návrhu uviedla, že vozenie maloletého zo Z. na Slovensko predstavuje pre matku finančnú záťaž, nakoľko jedna cesta vyjde zhruba 150,- eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa preto domáhala zmeny úpravy styku otca s mal. dieťaťom tak, ako navrhla.

Otec mal. dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko návrh matky znamená jej snahu o podstatné obmedzenie kontaktu otca s mal. dieťaťom, ktoré by sa zúžilo na cca 22 dní ročne, čo nie je v záujme mal. dieťaťa. Matka v návrhu neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré by preukazovali zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu súdneho rozhodnutia. Otec považoval pobyt matky v zahraničí za dočasný, a to do času, pokiaľ maloletý nenastúpi na povinnú školskú dochádzku. Nepovažuje za akceptovateľné, aby bolo jeho stretávanie so synom obmedzené, nakoľko na to nie je žiaden dôvod a nie je to ani v záujme mal. dieťaťa. S predchádzajúcou rodičovskou dohodou súhlasil aj preto, že mu bolo garantované pravidelné stretávanie sa s dieťaťom. V opačnom prípade by s týmto riešením nikdy nesúhlasil. Poprel argumenty matky ohľadom nákladov na cestovanie, ide len o dôsledok jej rozhodnutia, ktoré by mala znášať ona sama. Pokiaľ matka nemala problém prísť na Slovensko na „otočku“ na víkend osláviť meniny, tak nemôže mať s cestovaním problém. Ak cestovanie na dieťa nevplýva dobre, potom by bolo v záujme dieťaťa predĺžiť intervaly jeho pobytu u otca, aby maloletý nemusel v rámci jedného týždňa pricestovať aj odcestovať. Otec bude od 1.5.2015 zamestnaný v P., a preto bude schopný takúto starostlivosť zabezpečiť. Otec poprel, že by sa maloletému počas jeho pobytu nevenoval, nakoľko absolvovali počas dovolenky mnohé výlety. Otcovi so starostlivosťou o dieťa pomáhali a aj pomáhajú jeho rodičia, ktorí sa tiež tešia na čas strávený s vnukom, čo je napokon prirodzené. Tvrdenia matky ohľadom nevhodnosti prostredia otca sa nezakladajú na pravde a sú len účelovými a zavádzajúcimi. S poukazom na tieto skutočnosti preto otec navrhol, aby súd návrh matky zamietol.

Právna zástupkyňa matky mal. dieťaťa na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanom návrhu ako aj na dôvodoch tohto návrhu.

Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, zopakovala dôvody, pre ktoré podala návrh, uviedla, že mal. dieťa má nastúpiť do povinnej školskej dochádzky vo Z., pričom čakajú na pozvánku, ktorá by mala prísť v máji, nakoľko v meste vo Z. kde býva, je asi 6 škôlok, čiže mesto im určí, do ktorej škôlky nastúpi maloletý a kde pôjde na pohovor. Poukázala na skutočnosť, že pokiaľ bol maloletý u otca, otec sa mu dostatočne nevenoval, nakoľko pracoval v E. a cez týždeň ho mali

starí rodičia, ktorí ho dávali do škôlky. Tiež nie je pre dieťa dobré, aby chodil do škôlky aj vo Z., kde bude hovoriť po nemecky a aby chodil aj do slovenskej škôlky. Doplnila, že žiadala, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonal šetrenie v domácnosti otca, avšak nevedeli nájsť chatu v B., kde sa otec zdržiava. Na otázky samosudcu uviedla, že otcovi chce kompenzovať obmedzenie styku s mal. dieťaťom tak, že keď bude na Slovensku, tak sa mu ozve, alebo tu môže dieťa počas letných prázdnin ostať dlhšie. Vo Z. pracuje pre upratovaciu spoločnosť, kde pracuje na privátoch, pričom pokiaľ pracuje, o dieťa sa stará jej kamarátka. O tom, že dieťa bude navštevovať povinnú školskú dochádzku vo Z., s otcom nehovorila, nakoľko v minulosti takmer 3 mesiace pripravovali dohodu a otec ju nakoniec odmietol podpísať.

Otec mal. dieťaťa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko už aj takto je s dieťaťom dosť málo a tak by bol ešte menej. Pokiaľ mu matka ponúkla, že by mu preplácala cestovné náklady a stravu, toto si nevedel predstaviť. Dodal, že matka dieťaťa ho absolútne ignoruje, myslí si, že keď má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, že môže všetko a že ho môže ignorovať. Dôkazom tejto skutočnosti je aj tá skutočnosť, že matka chce dieťaťu na Slovensku zrušiť zdravotné poistenie a on s tým nesúhlasí. Má za to, že nakoľko je dieťa slovenským štátnym občanom, má chodiť do slovenskej škôlky a keď vyštuduje, môže ísť sám do Z.. K námietkam matky, že sa o dieťa riadne nestará a že navštevuje pohostinstvá, uviedol, že toto nie je pravdou. Ak aj počas doby, keď bol s maloletým, dal maloletého do škôlky, bolo to z toho dôvodu, že si hľadal zamestnanie.

Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že návrh matky, tak ako ho podala, nie je v záujme mal. dieťaťa, nakoľko by negatívne zasiahol do vzťahu otca a syna, pretože dieťa je vo veku, kedy by sa mal ten vzťah intenzívne rozvíjať a mali by byť spolu. Poukázala na skutočnosť, že matka nepreukázala súdu, že by nástup do Z. škôlky bol povinný. Otec súhlasil s predchádzajúcou rodičovskou dohodou len v tom prípade, že bude zachovaný styk, ako bol upravený. Keby to bol vedel, nikdy by takú dohodu neuzatvoril. Zo strany matky sa jedná o neprimeraný zásah do rodičovských práv a povinností otca, nakoľko ak by prijali úpravu styku, ktorú navrhuje matka, otec by videl chlapca len pár dní do roka.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že doterajšia úprava si vyžadovala citlivý prístup obidvoch rodičov a bolo to pre nich náročné. Návrh matky považovala za predčasný, nakoľko matka žiadnym spôsobom nezdokladovala tú skutočnosť, že dieťa musí nastúpiť do povinnej školskej dochádzky a tiež nepreukázala, že by to nebolo možné predĺžiť o jeden rok. Poukázala ďalej na skutočnosť, že otec by mal od 1.5.2015 pracovať v P., čiže bude mať dostatok času na to, aby sa mohol venovať dieťaťu. Na základe týchto skutočností preto považovala návrh matky za nedôvodný, nakoľko matka nepreukázala žiadne dôvody na zmenu úpravy styku a z tohto dôvodu ho preto navrhla ako nedôvodný zamietnuť.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, ako aj s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. , pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový stav:

Naposledy bolo rozhodované o úprave stretávania sa otca s mal. dieťaťom rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. -31 zo dňa 30.5.2014 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej otec maloletého A. nar.X.X.XXXX bol oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý 7.kalendárny týždeň v roku, a to od soboty toho ktorého siedmeho po sebe nasledujúceho týždňa od soboty toho týždňa od 15.00 hod. nepretržite do nedele nasledujúceho týždňa do 15.00 hod., počas Veľkej noci je otec oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom tak, že pokiaľ najbližšie stretnutie pred Veľkou nocou nebude zhodné s týždňom, v ktorom začínajú veľkonočné sviatky, presúva sa stretnutie z toho týždňa až na týždeň, v ktorom budú veľkonočné sviatky za predpokladu, že stretnutie bude predchádzať Veľkej noci jeden až dva týždne, a teda ak bude stretnutie vychádzať na týždeň alebo dva pred veľkonočnými sviatkami, toto stretnutie sa neuskutoční a presúva sa až na týždeň, kedy budú veľkonočné sviatky, a to od soboty vo veľkonočnom týždni od 15.00 hod. do nasledujúcej nedele nepretržite do 15.00 hod., počas vianočných sviatkov každý rok od 28.12. od 16.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod. a počas letných prázdnin dva po sebe idúce týždne nepretržite v termíne od 1.7. toho ktorého roka do 31.8. toho ktorého roka, pričom dobu dvoch týždňov si rodičia maloletého dieťaťa dohodnú, pričom matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa odovzdať v mieste trvalého bydliska otca a následne po ukončení styku prevziať maloleté dieťa v mieste bydliska

otca. V prípade, že sa nebude môcť styk otca s maloletým dieťaťom z vážnych a objektívnych príčin uskutočniť, resp. nastane iná okolnosť, ktorá by bránila styku alebo priebehu styku, rodičia sa zaviazali navzájom jeden druhému oznámiť najneskôr 48 hodín pred začatím styku alebo pred ukončením styku túto skutočnosť, a v prípade, že sa styk preruší alebo neuskutoční vôbec, matka sa zaväzuje poskytnúť otcovi náhradný termín v rovnakom čase ako za neuskutočnený termín styku alebo jeho časť. Súd v tomto konaní žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 27.6.2014. Matka mal. dieťaťa podala návrh na zmenu úpravy stretávania sa otca s mal. dieťaťom z dôvodu, že dieťa by malo od augusta 2015 nastúpiť do povinnej materskej školy, ďalej z dôvodu, že cestovanie je pre dieťa psychicky a fyzicky náročné, cesty predstavujú pre matku finančnú záťaž, pričom otec sa počas pobytu dieťaťa u neho o dieťa nestará a dieťa nemá u neho vytvorené vhodné bytové podmienky.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s obsahom listín a po výsluchu účastníkov konania a zástupkyne kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že návrh matky je v celom rozsahu nedôvodný. Podaným návrhom sa matka mal. dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd zmenil úpravu stretávania sa otca s mal. dieťaťom z dôvodov, ktoré špecifikovala v návrhu, t.j. že maloletý by mal od augusta 2015 nastúpiť na povinnú predškolskú dochádzku, ďalej z dôvodov, že cestovanie je pre dieťa stresujúce a pre matku finančne náročné a otec sa počas pobytu dieťaťa u neho o dieťa nestará, resp. že dieťa nemá u neho vytvorené vhodné bytové podmienky. Ako už súd citoval vyššie, naposledy bolo rozhodované o úprave styku otca s mal. dieťaťom rozsudkom sp.zn. zo dňa 30.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 27.6.2014. Matka sa teda po uplynutí krátkej doby opätovne domáha zmeny úpravy styku otca s mal. dieťaťom. Možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného nazvanou „clausula rebus sic stantibus“. Táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky (napríklad o výžive alebo výchove mal. dieťaťa) aj bez návrhu, ak sa súd dozvie, že sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu pomerov oproti času, kedy súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Je teda potrebné, aby došlo k zmene a táto zmena musí byť podstatná oproti pôvodným okolnostiam, za ktorých súd vychádza pri vyhlásení predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov je hmotnoprávnym základom pre nové rozhodnutie súdu. To, že zmena musí byť závažná, vyplýva aj z toho dôvodu, že jedným z výrazných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa, je stabilita jeho pomerov vrátane stability výchovného prostredia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v uvedenej veci nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by mala za následok, že súd by musel pristúpiť k revidovaniu svojho posledného rozhodnutia o úprave stretávania sa otca s mal. dieťaťom. Samotná skutočnosť, že dieťa by malo absolvovať vo Z. povinnú predškolskú dochádzku, resp. že cestovanie matky na Slovensko je finančne náročné alebo že dieťa je počas cesty mrzuté a ospalé, nie je dôvodom na zmenu úpravy stretávania sa, tak ako to navrhuje matka. Matka si musí uvedomiť, že to bolo predovšetkým jej slobodné rozhodnutie odísť za lepším životom do Z.. Na druhej strane si však musí uvedomiť, že dieťa má nielen matku, ale aj otca. Obidvaja účastníci konania sú slovenskí štátni občania a takisto mal. dieťa je slovenským štátnym občanom. Matka si nemôže jednostranne uzurpovať právo a rozhodovať o všetkom a najmä o tom, kde bude dieťa vyrastať. Ak sa tak udialo, je potom povinná znášať dôsledky svojho rozhodnutia a je povinná aj znášať strasti a nekomfort, ktorý je spojený s cestovaním matky s dieťaťom na Slovensko za otcom. Ako už bolo vyššie citované, pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku.

Matka teda v konaní v čase vyhlásenia rozsudku nepreukázala, že dieťa by malo, resp. navštevuje povinnú predškolskú dochádzku vo Z.. Táto skutočnosť by sa mala udiať do budúcnosti. Matka aj v čase posledného rozhodovania o úprave styku otca s mal. dieťaťom si musela byť vedomá, že cestovanie bude náročné jednak po finančnej stránke, jednak aj pre ňu a samotné mal. dieťa. Navyše úprava styku, tak ako to navrhovala matka, podstatným spôsobom zužuje a obmedzuje styk otca s mal. dieťaťom, pričom súd má za to, že takáto zmena nie je ani v súlade so záujmami mal. dieťaťa. Matka v konaní teda nepreukázala, že by nastala taká podstatná zmena, aby súd musel pristúpiť k zmene úpravy styku otca s mal. dieťaťom. V prípade, že dieťa v skutočnosti začne navštevovať povinnú školskú dochádzku a matka túto skutočnosť súdu riadne preukáže, súd sa môže zaoberať prípadným návrhom matky na zmenu úpravy stretávania sa. V čase vyhlásenia rozsudku však dieťa nebolo povinné navštevovať povinnú školskú dochádzku vo Z. a túto skutočnosť matka nijako nezdokladovala, ostala iba v rovine tvrdení samotnej matky.

Z konania naopak vyplynulo, že medzi rodičmi sú vážne narušené vzťahy, matka sa snaží všemocne si uzurpovať právo a rozhodovať o všetkom ohľadom mal. dieťaťa bez ingerencie otca. Dieťa je vo veku, je skutočne potrebné, aby si zachovalo a rozvíjalo citové väzby s obidvoma rodičmi. Matka teda nemôže prenášať bremeno svojho rozhodnutia odísť do Z. na otca, resp. v dôsledku tohto rozhodnutia otca obmedzovať výkon jeho rodičovských práv. Nakoľko teda matka nepreukázala, že by nastala od posledného rozhodnutia súdu nejaká podstatná zmena pomerov, či už na strane mal. dieťaťa, matky alebo otca, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh ako nedôvodný zamietol.

V prípade, že sa matka v budúcnosti bude pokúšať o zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom, mala by sa samotná matka zamyslieť aj nad tou skutočnosťou, ako táto zmena bude mať vplyv na vzťah otca a mal. dieťaťa. Bude potrebné, aby citlivo zvážila a vysporiadala sa so všetkými skutočnosťami, či už na strane mal. dieťaťa alebo otca. Samotná vidina za lepším životom nemôže byť na úkor záujmov otca.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) - ktorému súdu je určené; kto ho robí; ktorej veci sa týka a čo sleduje; musí byť podpísané a datované; je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné - ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy - uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistené rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.