Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sp-13-2013.pdf
PDF · 91.68 KB
No categories available
5Sp/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa: D.. X. B., Q. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 01.02.2013 sp. zn. 4N3951/12, Ev. č. 5562/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 01. februára 2013 sp. zn. 4N3951/12, Ev. č. 5562/2013.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 01.02.2013 sp. zn. 4N3951/12, Ev. č. 5562/2013 odporca podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predložených dokladov a vyjadrení žiadateľa je zrejmé, že podal dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 14 CoE/84/2011-249 zo dňa 30.12.2011, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.04.2011 č. k. 1Er/2577/2001-220 o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Dovolanie bolo odôvodnené nedostatkami podmienok konania v zmysle § 237 O.s.p, majúcich za následok zmätočné rozhodnutie.
Odporca sa v odôvodnení rozhodnutia podrobne zaoberal hodnotením splnenia podmienok pre dovolacie konanie, ako aj dôvodov, pre ktoré žiada odvolateľ exekúciu zastaviť, pričom v tomto sa stotožnil so závermi odvolacieho súdu. Konštatoval, že z predložených dokladov nezistil existenciu dôvodov naznačujúcich prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. a preto zastáva názor, že v dovolaní žiadateľa nie sú uvedené žiadne dôvody, spôsobilé privodiť prípustnosť ním podaného dovolania. Vychádzajúc z uvedeného posúdil vec ako zrejme bezúspešnú. Uviedol, že z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie predmetného nároku sa splnením ďalších podmienok nezaoberal, keďže nesplnením čo i len jednej z podmienok má za následok negatívne rozhodnutie o predmetnom nároku.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 18.03.2013 sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu pre nesprávne právne posúdenie veci, rozpor zisteného skutkového stavu a obsahu spisu, nedostatočne zistený skutkový stav veci ako aj jeho nepreskúmateľnosť. Uviedol, že rozhodnutie odporcu je nesprávne, nezákonné a zavádzajúce. Namietal tvrdenie odporcu v odôvodnení rozhodnutia, že správnemu orgánu na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti
návrhu nepredložil žiadne doklady. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že odporcovi na základe jeho žiadosti udelil plnú moc na nahliadnutie do spisu všeobecného súdu prvého stupňa, pričom tento spis nenaštudoval, pretože inak by vedel, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa bolo doplnené podaním zo dňa 30.05.2011, v ktorom sú uvedené všetky podstatné dôvody, pre ktoré žiadal exekúciu zastaviť.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.06.2013 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v jeho odôvodnení. Poukázal na to, že vykonané dôkazy v danej veci hodnotil v súlade s ustanovením § 34 ods. 5, 6 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Zákonodarca predpokladal pri hodnotení splnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 327/2005 Z.z. posudzovanie zrejmej bezúspešnosti nie len z hľadiska plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v právnych veciach, s ktorými sa žiadateľ obrátil na Centrum právnej pomoci, prípadne označenie dôkazov na preukázanie tvrdení žiadateľov, ale aj hodnotení iných okolností, čo je zvýraznené v texte zákona slovami „najmä medzi takéto okolnosti, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť úspešnosť sporu v právnej veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na nich, a to najmä v prípade, keď disponuje právoplatným rozhodnutím súdu, patria podľa jeho názoru aj podmienky, pri naplnení ktorých je možné považovať podaný mimoriadny opravný prostriedok, za podaný v medziach príslušných procesných noriem. Pri hodnotení listinných dôkazov uvedeným spôsobom dospel v rámci svojej úvahy k záveru, že spor možno považovať za zrejme bezúspešný, čo uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia. Takýto postup je plne v súlade so zákonom aj s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku zo dňa 22.08.2012 č. k. 6Sžo/36/2012. Poukázal na charakter podania navrhovateľa, ktorého cieľom je oddialiť rozhodnutie v rozvrhovom konaní i na to, že tento na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti návrhu nepredložil žiadne doklady a že tie doklady, ktoré sa nachádzajú v spise si zadovážil na základe žiadosti o súčinnosť od príslušného okresného súdu v súvisiacom konaní.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a po oboznámení sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne, navrhovateľom k opravnému prostriedku predloženými listinnými dôkazmi i administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.11.2012 bola odporcovi doručená žiadosť vo veci dovolania zo dňa 06.03.2012, podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 14 CoE/84/2011-249, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.04.2011 č. k. 1Er/2577/2001-220 o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Navrhovateľ v žiadosti uviedol, že predmetná exekúcia je nezákonná, keďže predtým podal žiadosť o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Dožadoval sa zadováženia kompletného spisového materiálu okresného súdu, na ktorý účel odporcovi dňa 28.07.2012 udelil aj písomné splnomocnenie. Zároveň špecifikoval svoje majetkové pomery a tieto doložil relevantnými dôkazmi.
Súčasťou administratívneho spisu je aj zápisnica spísaná súdnym exekútorom JUDr. Stupkom dňa 23.07.2001, obsahom ktorej je návrh oprávneného P. B. na vykonanie exekúcie s prílohou - rozsudkom OS v Spišskej Novej Vsi zo dňa 31.08. 2000, č.k. 6C/636/99-86 v spojení s uznesením KS v Košiciach zo dňa 22.06.2001 č.k. 17 Co/9/2001-148, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.10. 2000, neúplné upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 729/2001, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 10.08.2001 sp. zn. EX 729/2001, námietky proti exekúcii zo dňa 07.11.2001, uznesenie OS v Spišskej Novej Vsi zo dňa 21. 11.2001, č.k. Er 2557/01 - 22, uznesenie OS v Spišskej Novej Vsi zo dňa 06. 09.2002, č.k. Er 2557/01 -95, návrh navrhovateľa na zastavenie nariadeného výkonu rozhodnutia doručený OS Spišská Nová Ves dňa 07.08. 2001, uznesenie OS v Spišskej Novej Vsi zo dňa 27.04.2011, č.k. Er 2557/01 -220, uznesenie KS v Košiciach zo dňa 30.12.2011 č.k. 14 CoE/842011-249, dovolanie navrhovateľa zo dňa 06.02.2012 v spojení s podaním zo dňa 06.03.2012.
Na pojednávaní dňa 10.03.2015 navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku v celom rozsahu a uviedol, že preskúmavané rozhodnutie odporcu nebolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ani procesnými predpismi. Poukázal na to, že odporca neposúdil všetky relevantné skutočnosti pre vyhodnotenie jeho žiadosti, túto nevyhodnotil nielen vo vzťahu k podanému návrhu, ale aj ku konaniu v exekučnej veci na okresnom súde. Opakovane zdôraznil, že odporcovi udelil písomné splnomocnenie, ktoré ho oprávňovalo na nahliadnutie do predmetného spisu na okresnom súde, čo však nezrealizoval.
Zároveň hodnotil tvrdenia a dôkazy v rozsahu, na ktoré je príslušný iba všeobecný súd. Navrhovateľ popísal skutkové okolnosti predmetnej exekúcie a poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 31.01.2014, sp. zn. 5Sžo/61/2013 a 5Sžo/62/2013, ktorými bol zmenený rozsudok KS Košice zo dňa 26.06.2013 Sp. zn. 3 Sp/7/2013, vydaný v skutkovo i právne obdobnej veci.
Odporca sa na pojednávanie dňa 10.03.2015, ani dňa 10.04.2015 nedostavil, pričom tento svoju neprítomnosť na nich písomne ospravedlnil podaniami zo dňa 27.03.2015 a 09.04.2015, v ktorých vyslovil svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti.
Preto súd postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. s použitím ô 250l ods. 2 O.s.p. a pojednávania vykonal v jeho neprítomnosti.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 násobok sumy životného minima, ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje a súčasne nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; plnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
Podľa § 8 zák.č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu Centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Uvedené zákonné podmienky pre priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci bezplatne, musia byť splnené naraz.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia dovolenie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP).
Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti navrhovateľa o priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.
Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním návrhu účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď OSP pre priznanie oslobodenia odplatenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, načo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 OSP všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené .
V prejednávanej veci žiadal navrhovateľ v správnom konaní vedenom u odporcu priznanie nároku na právnu pomoc v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1Er/2577/2001, konkrétne vo veci dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.2011 č.k. 14 CoE/84/2011-249, ktorým tento potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.04.2011 č. k. 1Er/2577/2001-220 o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Odporca vyvodil existenciu zrejmej bezúspešnosti z toho, že z predložených dokladov nezistil existenciu dôvodov naznačujúcich prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p., pretože v dovolaní podanom navrhovateľom nie sú uvedené žiadne dôvody, spôsobilé privodiť prípustnosť ním podaného dovolania.
Podmienky prípustnosti dovolania voči rozsudku upravuje Občiansky súdny poriadok v § 236, § 237 a § 239. Platí pritom, že aj keď nie je dovolanie voči uzneseniu prípustné podľa § 239 OSP, musí súd skúmať, či dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je zaťažené niektorou z vád podľa § 237 OSP. Prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP nie je daná tvrdením dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenou, ale je prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou aj trpí. Ak dovolací súd zistí, že rozhodnutie nie je niektorou z uvedených vád postihnuté, dovolanie odmietne, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Existenciu vád uvedených v § 237 OSP skúma a na ne prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Ak zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou, toto rozhodnutie zruší.
V konaniach, v ktorých zákon ukladá súdu z úradnej povinnosti skúmať skutočnosti potrebné pre zistenie skutkového stavu, resp. tiež vykonať dokazovanie nad rozsah návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 2 OSP), je totiž zrejmá bezúspešnosť, osobitne tak, ako je zadefinovaná v § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci, povahou veci vylúčená. Ide totiž o konania v tak citlivých veciach, že zákonodarca považoval za potrebné poskytnúť účastníkom širšiu ochranu ich práv tým, že uložil súdu povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti a dôkazné prostriedky nad rámec návrhov účastníkov, ktorí by inak, napríklad z dôvodu neznalosti práva alebo faktickej či právnej nemožnosti určitý dôkaz obstarať, boli na svojich právach a právom chránených záujmoch poškodení.
Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.
Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavnou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. aplikovaného v zmysle § 250l ods. 2 O. s. p.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom konaní bude úlohou odporcu opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa z hľadiska splnenia podmienok ustanovených v ustanovení § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, pričom vo vzťahu k zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 250r O. s. p.).
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 244 ods. 2 OSP a § 151 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250l ods. 2 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.