Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1601-2015.pdf
PDF · 70.76 KB
Case nature
Subarea
20Er/1601/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, so sídlom Kukorelliho 1, 066 01 Humenné, IČO: 30794536 proti povinnému: K. G., J..: XX. XX. XXXX, Y. G. K. XXX/XX, XXX XX H., o vymoženie 256,92 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ľudovít Gajdoš, zastúpený náhradníkom JUDr. Jaroslav Špička, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. EX 256/2015, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 17. 3. 2015 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 119073 vydaného Okresným súdom Košice I dňa 8. 4. 2015, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ľudovít Gajdoš.
2. Dňa 29. 4. 2022 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a navrhol exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd lustráciu v Sociálnej poisťovni zistil, že povinný nie je poberateľom dôchodku ani žiadnych iných dávok alebo príspevkov poskytovaných Sociálnou poisťovňou. Súd lustráciou v katastri nehnuteľnosti zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku, a lustráciou v registri vedenom Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky bolo zistené, že povinný nie je majiteľom žiadneho patentu, úžitkové vzoru, dizajnu, ochrannej známky, Európskeho patentu s určením pre SR, ani dodatkové ochranné osvedčenia. Lustráciou v bankách súdny exekútor zistil, že povinný nemá evidovaný žiaden účet. Na základe lustrácie v Obchodnom registri povinný nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je evidovaný v živnostenskom registri. Na základe oznámenia KRPZ v Košiciach povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Na povinného nebol doteraz vyhlásený konkurz.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na
vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že v priebehu exekučného konania nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, v priebehu exekúcie preverovaním majetkových pomerov povinného vyšli najavo skutočnosti nasvedčujúce záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd po preskúmaní zistených skutočností vzhľadom na citované právne ustanovenie, a zistený skutkový stav exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko šetrením súdneho exekútora a tunajšieho súdu bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. S poukazom na znenie ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, je súd povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť aj o trovách exekúcie. O trovách exekúcie preto rozhodne súd samostatným uznesením po tom, ako uznesenie o zastavení exekúcie nadobudne právoplatnosť.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.)