Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/106/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky S. K., nar. X.X.XXXX, bytom I. D. č. XXX, právne zast. JUDr. Milanom Hablákom, advokátom, K.. W.. Š. č. XX, K., proti odporcovi F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom I. D. č. XXX ako opatrovníkovi neb. S. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. A. X.X.XXXX, naposledy bytom I. D. č. XXX, za účasti maloletej J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. D. č. XXX, v konaní zsat. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, o určenie otcovstva k maloletej J. K., nar. XX.X.XXXX, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky, aby bolo určené, že neb. S. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom I. D. č. XXX, syn otca F. J. a matky I. J.Č., rod. I., je otcom maloletej J. K., nar. XX.X.XXXX z matky S. K., nar. X.X.XXXX, bytom I. D. č. XXX, z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka S. K., sa návrhom podaným dňa 19.5.2014 domáhala určenia, že toho času nebohý S. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, je otcom jej maloletej dcéry J., nar XX.X.XXXX. V návrhu ďalej uvádzala, že v čase splodenia maloletej J. žila v riadnom manželstve s jej bývalým manželom V. K., nar. XX.X.XXXX. V období, kedy trvalo jej manželstvo s V. K., z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti sa odcudzili a začala sa v uvedenom období intenzívne stýkať s neb. S. J., s ktorým mala v čase kritickom pre splodenie maloletého dieťaťa pohlavný styk. Neskôr sa aj rozviedla a to dňa 28.9.2000 a tiež S. J. sa rozviedol 8.11.2000. Od roku 2000 žili ako druh a družka až do úmrtia S. J.. Vzhľadom na to, že spolu žili, nepovažovala za potrebné legalizovať vzťah k maloletej J. K., pretože tak ako ona, i jej domnelý otec S. J. vedeli, že otcom dieťaťa je on. Má vedomosť o tom, že domnelý otec maloletej J. dal na vedomie túto skutočnosť aj svojim bratom počas svojho života, konkrétne F. J., O. J. a taktiež K. J.. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadala súd, aby rozhodol tak, že otcom maloletej J. K. je toho času neb. S. J., zomr. dňa 1.9.2013. Po jeho smrti dala vykonať rozbor DNA neštátny zdravotníckym zariadením v Bratislave, ktoré určilo v závere posudku pravdepodobnosť otcovstva vyššiu ako 99,9 %. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, keď žalobu podala navrhovateľka proti opatrovníkovi neb. S. J. F. J., žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Náš právny poriadok, konkrétne z. upravuje nasledujúce tri domnienky otcovstva:

Prvá domnienka: za otca sa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní po jeho zániku, za podmienky, že žena v tomto období neuzavrie ďalšie manželstvo.

Druhá domnienka: za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Tretia domnienka: za otca sa považuje muž, ktorý s matku dieťaťa súložil v čase, od ktorého do narodenia dieťaťa neprešlo viac ako 300 a menej ako 180 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Domnienky nastupujú v určitom poradí, ktoré vychádza zo spoločenského výskytu typických okolností, za ktorých je dieťa splodené. Domnienka manžela matky nastupuje automaticky na základe existencie manželstva. Ak pre túto domnienku niet miesta, t. j. nie sú naplnené podmienky predvídané jej hypotézou alebo bola vyvrátená, môže nastúpiť druhá alebo tretia domnienka, avšak už nie automaticky, ale na základe kvalifikovanej aktivity dotknutých subjektov.

V konkrétnom prípade teda ako prvá v poradí svedčí domnienka otcovstva manželovi matky, pretože samotná navrhovateľka vo svojej výpovedi uvádzala, že v čase, keď sa narodila maloletá J. dňa XX.X.XXXX, žila v riadnom manželstve s bývalým manželom V. K.. Teda ak navrhovateľka si bola vedomá toho spoločne s biologickým otcom dieťaťa, ktorý otcovstvo uznával, že otcom dieťaťa nie je manžel navrhovateľky, v zmysle §-u 88 Zákona o rodine mohol návrh na popretie otcovstva podať alternatívne v zmysle ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia manžel navrhovateľky a v zmysle ods. 2 takýto návrh mohla podať aj matka dieťaťa, teda navrhovateľka v tomto konaní, do 3 rokov od narodenia dieťaťa.

Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane. Teda aktívne legitimovanými pre prípad zapretia otcovstva v tomto prípade bola matka dieťaťa, t. j. navrhovateľka a jej vtedajší manžel. Dieťa môže podať návrh zapretie otcovstva po uplynutí všetkých lehôt, ktoré zákon predpokladá, ktoré plynuli rodičom, ak je to v jeho záujme (podľa §-u 96 ods. 1 v spojení s §-om 88 Zákona o rodine).

Pokiaľ v zmysle ustanovenia §-u 88 ods. 2 Zákona o rodine je aktívne legitimovaná, návrh na popretie otcovstva jej bývalého manžela, má navrhovateľka zákonnú lehotu v trvaní 3 rokov od narodenia dieťaťa, ktorá v tomto prípade je objektívnou lehotou, pretože možno predpokladať, že matka vie, kto je biologickým otcom dieťaťa a malo by jej záležať na správnom ustálení statusu dieťaťa a preto jej nič nebránilo, aby včas využila právo zaprieť otcovstvo svedčiace jej vtedajšiemu manželovi. Aj zákon predpokladá, že trojročná lehota sa javí byť ako dostatočná. Ani matka samozrejme nemusí disponovať vedomosťou, že takýto úkon je treba vykonať v určitej lehote, avšak vzhľadom na uvedenú znalosť faktu otcovstva, aby prípadné zmeškanie lehoty bolo možné hodnotiť ako skôr špekulatívne a to z rôznych dôvodov, pretože práve matka je osobou, ktorej by malo záležať na včasnom súlade právneho a biologického stavu a tým realizovať právo dieťaťa na poznanie svojich rodičov.

Do úvahy by z hľadiska zapretia následne prichádzal (po uplynutí lehoty aj otcovi) postup podľa §-u 96 Zákona o rodine, ktorý hovorí, že ak je to potrebné v záujme dieťaťa, ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom a návrh musí byť podaný v mene dieťaťa, nie matky. V prípade, že súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa uvedeného ustanovenia (§ 96 ods. 1 Zákona o rodine) vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia súdu podať návrh na zapretie otcovstva.

V súdenom prípade postupovala navrhovateľka, i keď bola právne zastúpená, v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami a vzhľadom na to, že nebolo popreté otcovstvo manžela matky v čase, keď sa dieťa narodilo, súd návrhu nemohol vyhovieť a návrh v celom rozsahu zamietol.

Nakoľko navrhovateľka v konaní nebola úspešná, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o opatrovníka odporcu, ktorý bol v tomto prípade žalovaný, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, žiadnu náhradu trov konania si neuplatňoval, preto súd ani jemu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ).