Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_PE-3C-41-2022.pdf
PDF · 81.31 KB
Case nature
Subarea
PE-3C/41/2022
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo, IČO: 00 688 185, so sídlom Partizánske, Pod Šípkom 1301, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., IČO: 47 239 948, so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., T. XXXX/XX, zast.: Mgr. René Nguyen, advokát so sídlom Partizánske, Moyzesova 471/1, o nariadenie predaja bytu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd u k l a d á žalobcovi: Stavebné bytové družstvo, IČO: 00 688 185, so sídlom Partizánske, Pod Šípkom 1301, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 16,50 €.
odôvodnenie:
(1.) Žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2022 sa žalobca domáha nariadenia predaja bytu č. XX na 7 poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele reg. „C“ parc. č. XXXX/ XXX na ulici T. v Partizánskom vo vlastníctve žalovaného, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 77/3219 (ďalej len ako „byt“) a náhrady trov konania.
(2.) Dňa 16.11.2022 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zakázal žalovanému nakladať s bytom, a to previesť vlastnícke právo k bytu darovaním, scudzením tretej osobe, zámenou za inú nehnuteľnosť s treťou osobou, alebo zaťažiť uvedené nehnuteľnosti záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, vložiť ich do majetku obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný nakladá s bytom, čím výrazne zasahuje do prebiehajúceho súdneho konania. V čase podania žaloby bol žalovaný výlučným vlastníkom predmetného bytu, bez zápisov akýchkoľvek tiarch, s výnimkou zákonného vecného bremena a zmluvného záložného práva zriadeného v prospech OTP Banka Slovensko, a.s.. Aktuálne je Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na byt vedené vkladové konanie o zápise vlastníckeho práva k predmetnému bytu pod č. V-2491/2022 (kúpna zmluva). Žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu, pričom zmluvné podmienky žalobcovi nie sú známe. Žalobca má za to, že žalovaný pristúpil k prevodu predmetného bytu účelovo, a to z dôvodu, aby sťažil a zmaril priebeh tohto konania. Na základe uvedených skutočností je možné, že bude žalovaný vykonávať aj ďalšie kroky smerujúce k prieťahom v súdnom konaní a preto je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
(3.) Súd sa oboznámil s výpisom z katastra nehnuteľností, okres Partizánske, obec Partizánske, k. ú. Partizánske, s čiastočným výpisom z LV č. XXXX zo dňa 15.11.2022 a zistil, že k 14.11.2022 je
vlastníkom bytu žalovaný. Na byte je zapísaná plomba vyznačená na základe V-2491/2022 (kúpna zmluva).
(4.) Podľa § 324 ods. 1 až ods. 3 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
(5.) Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(6.) Podľa § 325 ods. písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
(7.) Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(8.) Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(9.) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(10.) Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladať s bytom a to tak, ako je uvedené v odseku 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
(11.) Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu, alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Naliehavosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenými žalobcom, ako aj s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je dôvodný.
(12.) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že z výpisu z katastra nehnuteľností je zjavné, že žalovaný vykonal úkony smerujúce k predaju bytu. Tým však žalovaný nijakým spôsobom nesťažuje a neprimerane nezasahuje do prebiehajúceho konania. Práve naopak žalovaný svojim konaním smeruje k vyhoveniu žaloby podanej žalobcom, ktorý sa domáha nariadenia predaja bytu.
(13.) Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Žalovaný ako vlastník bytu má plné právo s bytom nakladať podľa jeho vlastného rozhodnutia. Zásah do najvýznamnejšieho vecného práva prichádza do úvahy iba vtedy, kedy by výrazným spôsobom mohlo dôjsť k zásahu do práv inej osoby, v tomto prípade žalobcu. Ak by aj zo strany žalovaného došlo k predaju bytu, čo aj z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, do práv žalobcu by týmto konaním žalovaný nijakým spôsobom nezasiahol a žalobca by dosiahol to, čoho sa podanou žalobou domáha. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nemal možnosť sa oboznámiť s ustanoveniami kúpnej zmluvy, na toto oboznámenie nemá žiadne zákonné právo a ustanovenia kúpnej zmluvy zostávajú výlučne v dispozícii predávajúceho a kupujúceho. Je výlučným právom vlastníka rozhodnúť sa, komu a za akú cenu predmetný byt predá a žalobca by do osoby predávajúceho a ani kúpnej ceny nemohol zasahovať ani v prípade, ak by súd
žalobe vyhovel. To isté platí aj v prípade, ak by žalovaný byt scudzil iným spôsobom (napr. darovaním), pričom konanie žalovaného smerujúce k scudzeniu bytu iným spôsobom ako predajom, súd nemá za preukázané.
(14.) Pokiaľ ide o návrh žalobcu ohľadom uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej v zákaze (okrem prevodu bytu na iného vlastníka) zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom v prospech tretej osoby, alebo vecným bremenom ani v tejto časti návrh nie je dôvodný. Ak by aj k takémuto konaniu zo strany žalovaného došlo, čo zároveň žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, nemalo by to žiadny vplyv na predmetné konanie a nijakým spôsobom by to negatívne nezasiahlo do práv žalobcu.
(15.) Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, keďže nebola zo strany žalobcu preukázaná potreba bezodkladnej a naliehavej úpravy právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo obava z ohrozenia exekúcie.
(16.) Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
(17.) Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.
(18.) Podľa § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky orgánu podľa § 3, elektronickými prostriedkami prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo poštového podniku vykonávajúceho činnosť osvedčujúcej osoby (ďalej len „osvedčujúca osoba“) a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy, ktoré sa podľa osobitného predpisu k podaniu prikladajú, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe. (19.) Podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch, sa platí súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia 33 €.
(20.) Podľa § 9 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len „prevádzkovateľ systému“) sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 €, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 €. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, platobnou kartou, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.
(21.) Žalobca podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čím mu vznikla poplatková povinnosť. Výška súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch 33 €. Keďže žalobca podal návrh elektronicky, podľa ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch sa sadzba poplatku znižuje o polovicu (50% zo sumy 33 € = 16,50 €). Vzhľadom na uvedené, súd vyrubil žalobcovi za podanie návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia súdny poplatok vo výške 16,50 €, ktorý je žalobca povinný zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Žalobca môže súdny poplatok zaplatiť podľa údajov, ktoré sú uvedené v príkaze na úhradu, ktorý mu súd zasiela spolu s uznesením.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.