Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cob-91-2014.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/91/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441, zastúpený advokátkou JUDr. Soňou Pohovejovou, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. rad XXXX, XXX XX R. L., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Školská 3, Nitra 949 01 o zaplatenie 3.437,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/62/2014-90 zo dňa 24.06.2014, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/62/2014-90 zo dňa 24.06.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno rozsudkom č.k. 5Cb/62/2014-90 zo dňa 24.06.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.437,60 eura s 9 percentným ročným úrokom z omeškania od 01.06.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 206,- eur iných trov konania a 333,02 eura trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní po zverejnení právoplatného uznesenia Okresného súdu Nitra v konaní 32NcKR/4/2010 o zrušení skúšobného obdobia povolaného uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32NcKR/4/2010 zo dňa 17.09.2012 na dlžníka M. F., narodeného XX.XX.XXXX, bytom N. A. XXXX, XXX XX R. L.. Súd prvého stupňa tak rozhodol na skutkovom základe, podľa ktorého medzi účastníkmi konania došlo dňa 13.03.2009 s účinnosťou od 01.04.2009 k uzatvoreniu poistnej zmluvy č.3550091491 poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Dňa 29.05.2009 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, keď vodič jazdiaci poisteným motorovým vozidlom ťahač s návesom EČ: L EČ:L poškodil návesom zaparkované vozidlo EČ: R
Škoda na vozidle EČ: R bola vyčíslená na sumu vo výške 2.779,86 eura a navrhovateľ ju z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poukázal dňa 03.09.2009. Doplatenie spoluúčasti vo výške 165,97 eura navrhovateľ poukázal dňa 03.09.2009 a sumu vo výške 491,77 eura titulom nákladov spojených so zapožičaním vozidla navrhovateľ poukázal dňa 03.09.2009. Teda navrhovateľ celkovo poukázal poistné plnenie v prospech poškodeného v sume 3.437,60 eura.
Navrhovateľ súčasne zistil, že odporca splatné poistné dňa 01.04.2009 vôbec nezaplatil. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ titulom regresného nároku vyzval odporcu na náhradu vyplateného poistného plnenia v celkovej sume 3.437,60 eura. Uvedenú sumu odporca doteraz nezaplatil.
Na majetok dlžníka M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX, R. L., Okresný súd Nitra v konaní 32K/26/2010 dňom 14.09.2010 vyhlásil konkurz a za správcu konkurznej podstaty určil JUDr. Mareka Ďuranu. Odporca svoje živnostenské oprávnenie ukončil dňom 19.07.2012. Okresný súd Nitra svojim uznesením 32K/26/2010-514 zo dňa 13.03.2012 zrušil konkurz o splnení konečného rozvrhu výťažku, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2012.
Navrhovateľ návrh na súd podal dňa 01.06.2012.
Okresný súd Nitra svojim uznesením 32NcKR 4/2010-34 zo dňa 17.09.2012 povolil oddlženie dlžníka M. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX, R. L.. Súčasne uložil trojročné skúšobné obdobie dlžníkovi a za správcu určil Slovenskú insolvenčnú, k.s., Párovská 26, 949 01 Nitra.
V právnych záveroch odôvodnenia svojho rozsudku súd prvého stupňa poukázal na § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 166 ods. 1, § 171 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej súd prvého stupňa skonštatoval, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej poistnej zmluvy, na základe, ktorej bolo povinnosťou žalovaného platiť poistné a povinnosťou žalobcu bolo poskytnúť v prípade poistnej udalosti poistné plnenie. Žalobca v súlade s poistnou zmluvou vykonal poistné plnenie v prospech poškodeného vo výške žalovanej istiny dňa 03.09.2009. Žalobca preukázal, že žalovaný poistné splatné dňom 01.04.2009 nezaplatil a z uvedeného dôvodu mal žalobca voči žalovanému regresný nárok na zaplatenie náhrady vyplateného poistného plnenia v plnej výške podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z.. Súd prvého stupňa sa ďalej vysporiadaval s otázkou, za akých okolností môže súd uložiť dlžníkovi povinnosť na plnenie počas trvania skúšobného obdobia, keďže žalovaný sa nachádza v osobitnom režime v dôsledku povolenia oddlženia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že konkurz vyhlásený na majetok žalovaného ako dlžníka bol zrušený uznesením konkurzného súdu zo dňa 13.03.2012 (právoplatným dňa 05.04.2012). Žaloba preto žalobcom nebola podaná dňa 01.06.2012 počas trvania konkurzného konania. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 32NcKR/4/2010 zo dňa 17.09.2012 o povolení oddlženia dlžníka - žalovaného, ktorým súčasne konkurzný súd uložil i trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého mal dlžník vykonať platbu správcovi na uspokojenie svojich záväzkov vo výške 4.000,- eur ročne. Vzhľadom na znenie § 171 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je možné uložiť žalovanému povinnosť vykonať plnenie v prospech žalobcu iba v prípade, ak skúšobné obdobie povolené uznesením konkurzného súdu by bolo zrušené právoplatne zverejnením uznesenia v obchodnom vestníku. V dôsledku zrušenia skúšobného obdobia by nenastala skutočnosť obsiahnutá v ustanovení § 171 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda že po jeho uplynutí konkurzný súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému plniť v prospech žalobcu do troch dní iba v prípade, ak by skúšobné obdobie v jeho prípade bolo zrušené a príslušné uznesenie by bolo v obchodnom vestníku zverejnené. Súd prvého stupňa záverom poznamenal, že ak táto skutočnosť, ktorá je odkladacou podmienkou na vykonanie plnenia zo strany žalovaného v prospech žalobcu vôbec nenastane, žalovaný nárok žalobcu bude v súlade s ustanovením § 171 ods. 2 O.s.p. nevymáhateľný. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa v merite veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku z vyššie uvedeného rozsudku. Plnú náhradu trov konania súd prvého stupňa priznal plne úspešnému žalobcovi s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včasné odvolanie, pričom namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu prvého stupňa by boli podľa žalovaného správne iba v prípade, ak by si bol žalobca prihlásil pohľadávku v konkurze a táto by bola zistená správcom. Žalovaný tvrdil, že v dôsledku neuplatnenia žalovanej pohľadávky žalobcom v konkurze došlo k zániku jeho práva a nie je možné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 105 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zoznam pohľadávok je podľa citovaného ustanovenia osobitným exekučným titulom, ktorý môžu použiť iba veritelia, ktorí sú zaradení v zozname prihlášok so zistenou pohľadávkou. V danom prípade sa súdne konanie javí žalovanému ako nadbytočné, keďže exekučným titulom by mal byť zoznam pohľadávok v zmysle § 105 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii a iný postup nemá oporu v zákone. Žalobca tým, že opomenul svoje nároky prihlásiť do konkurzu, nemôže byť postavený na roveň tým veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky riadne prihlásili a sú zaradení v zozname prihlášok. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov konkurzného práva a strácal by sa zmysel a účel konkurzného konania. Z uvedených dôvodov sa žalovaný svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, prípadne že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril . Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 O.s.p.. Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je v danom prípade neopodstatnené. Podstata argumentácie žalovaného, pre ktorú mala byť podľa jeho názoru žaloba zamietnutá, spočíva v jeho tvrdení, že právo žalobcu vymáhať predmetnú pohľadávku zaniklo v dôsledku skutočností, že si túto neprihlásil v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného. Uvedený názor žalovaného však v platnej právnej úprave nemá žiadnu oporu. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukazuje na ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011. Podľa citovaného ustanovenia veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Ako je zo znenia citovaného ustanovenia zrejmé, toto stanovuje iba podmienku, za ktorej je možné dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči úpadcovi v rámci konkurzného konania. Touto podmienkou je riadne a včasné uplatnenie pohľadávky veriteľa v konkurze prihláškou. Zanedbanie riadneho a včasného uplatnenia pohľadávky prihláškou v konkurze má za následok výlučne nemožnosť jej uspokojenia v konkurze. Na základe citovaného ustanovenia (a ani na základe žiadneho iného z ustanovení predpisov konkurzného práva) nie je možné dospieť k záveru, že by neprihlásenie pohľadávky prihláškou v konkurze malo za následok zánik práva veriteľa, prípadne zánik jeho vymáhateľnosti. Po zrušení konkurzu (§ 102 až § 105 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) veriteľovi už nič nebráni v tom, aby si svoju pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, avšak nebola uplatnená prihláškou, súdne vymáhal proti úpadcovi. Ako je z vykonaného dokazovania zrejmé, konkurz na majetok žalovaného bol zrušený uznesením konkurzného súdu zo dňa 13.03.2012. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že žalovaný sa v súčasnej dobe nachádza v špeciálnom režime oddlženia upravenom § 166 až § 171 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa § 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. Podľa § 167 ods. 1 citovaného zákona návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd oddlženie povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia v uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu môže súd ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil. Podľa § 168 ods. 1 citovaného zákona právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka. Podľa § 169 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného zákona pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi.
Podľa § 171 ods. 2 citovaného zákona po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi aj správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie. Ako je zrejmé zo znenia § 169 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pre pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, nie je možné počas skúšobného obdobia oddlženia viesť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie. Nič však nebráni tomu, aby si veritelia počas skúšobného obdobia oddlženia svoje pohľadávky vzniknuté pred konkurzom a dosiaľ (ani v konkurze) neuplatnené uplatnili podaním súdnej žaloby, aby o nich základné súdne konanie prebehlo a aby o nich aj bolo meritórne súdne rozhodnuté. Keďže v prejednávanom prípade nastala práve uvedená situácia, súd prvého stupňa postupoval správne, keď predmetnú vec prejednal a žalobe z dôvodov uvedených podrobne v odôvodnení prvostupňového rozsudku vyhovel. Odvolací súd naviac dodáva, že sa plne stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v publikácii autora doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. „Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii“ (vydavateľstvo Eurokódex s.r.o., 2010), podľa ktorého oddlženie v zmysle § 171 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemá právne účinky na pohľadávky tých veriteľov, ktoré neboli uplatnené v konkurze. Tento záver vyplýva nielen pri použití doslovného výkladu, ale aj za použitia výkladu systematického, historického resp. aj s využitím metódy komparatívnej. Ak zákonodarca mal záujem vzťahovať právne účinky aj na pohľadávky, ktoré v konkurze neboli uplatnené, bol by to urobil tak ako pri reštrukturalizácii, keď stanovil, že pohľadávky, ktoré neboli prihlásené sa stávajú nevymáhateľnými (§ 155 ods. 2). Podobne pri vyrovnaní neprihlásenie pohľadávok spôsobuje ich zánik (§ 53 ods. 3). Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade k oddlženiu žalovaného ešte nedošlo, preto pochybnosti o súdnej vymáhateľnosti žalovanej pohľadávky nie sú namieste. Autor citovanej publikácie tieto závery uzatvára tým, že pohľadávky, ktoré si veritelia v konkurze neuplatnili, nemohli byť ani uspokojované počas oddlženia, a tieto si môžu veritelia po zrušení konkurzu bez akýchkoľvek obmedzení vymáhať voči dlžníkovi v celej výške až do smrti dlžníka a po jeho smrti aj voči dedičom za zákonom ustanovených podmienok. Odvolací súd sa s uvedenými právnymi názormi autora stotožňuje, pričom dodáva, že jediné riziko neuplatnenia pohľadávky veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu - fyzickej osoby spočíva v jej možnom premlčaní vzhľadom na obvyklú dĺžku konkurzného konania, avšak straty jej vymáhateľnosti sa vzhľadom na vyššie uvedené obávať nemusí. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v súvislosti v § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal iba z dôvodu, že mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.