Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2To-15-2022.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.12.2022, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/94/2021 zo dňa 10.02.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom C. D. E. XX, okr. Kežmarok,
u k l a d á :
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. d/, l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona a § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zákona obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného A. B., vinným pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
-dňa 23.06.2021 si v mieste svojho trvalého bydliska v obci Stráne pod Tatrami, okres A., osobne prevzal od poštovej doručovateľky výzvu Okresného súdu Kežmarok č.k.: 9T 95/2020-283 zo dňa 17.06.2021, na základe ktorej mal ihneď po jej obdŕžaní nastúpiť na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne do ÚVV a UVTOS Prešov, ul. kpt. Nálepku 1, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. 9T 95/2020 zo dňa 17.05.2021 s právoplatnosťou dňa 17.05.2021, pričom do výkonu trestu v lehote stanovenej súdom bez vážneho dôvodu nenastúpil,
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný odvolanie, čo do výroku o treste. Následne obžalovaný odvolanie aj odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, kde po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že svoje konanie úprimne oľutoval, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, pričom má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, spoločenskú
nebezpečnosť skutku, za ktorý bol uznaný vinným a vek, ktorý mal v čase spáchania skutku (19 rokov) má za to, že trest odňatia slobody vo výmere desiatich mesiacov je neprimerane prísny. Postačujúci na ochranu spoločnosti, tak prevýchovu obžalovaného ako aj odradenie od páchania ďalšej protispoločenskej činnosti, morálne odsúdenie spoločnosťou bude postačovať trest odňatia slobody v nižšej výmere ako je uvedený rozsudku okresného súdu. Do výkonu trestu aj napriek riadne doručenej výzve na jeho nastúpenie nenastúpil z dôvodu jeho neznalosti, že sa takto môže dopustiť trestného činu, čo ho zodpovednosti za tento skutok nezbavuje, zvýrazňuje však, že vplyvom svojej nevedomosť a neznalosti pri páchaní tohto skutku domnieval, že neurobil nič zlé. Je osobou, ktorá má ukončené základné vzdelanie len po 6. ročník špeciálne základné školy. Nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu, že nemal žiadne peniaze, ani len na cestu z miesta bydliska Stráne pod Tatrami do Prešova, pričom do výkonu trestu chcel nastúpiť až po vyplatení sociálnej dávky. Má za to, že v tomto prípade sú splnené podmienky preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prejednal a rozhodol, resp. aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám.
Krajský súd na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku (obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a bol poučený podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia o tom, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o odvolaním napadnutom výroku rozsudku v posudzovanom prípade a aj vzhľadom na to, že odvolacie konanie tvorí spolu s rozhodovaním okresného súdu na hlavnom pojednávaní jeden celok, nakoľko predmet konania je totožný, krajskí súd preto v celosti na jeho argumentáciu prezentovanú v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odkazuje.
Krajský súd vo výroku o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému A. B. zistil také skutočnosti, ktoré viedli k záveru o potrebe tento výrok naprávať a to v prospech obžalovaného.
V prvom rade krajský súd konštatuje, že okresný súd len čiastočne správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 37 písm. m/ Tr. zákona, konkrétne pri nepriznaní obžalovanému C. F. existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d/ Tr. zákona tým, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, v čase spáchania skutku nedovŕšil ešte ani 19 rok svojho života.
V nadväznosti na to uvedené pochybenie okresného súdu viedlo k nesprávnej aplikácii ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona, keďže u obžalovaného mal správne prevažovať pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi a preto nebolo aplikované zmierňujúce ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, čo malo za následok, že okresný súd nesprávne určil trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom aj ukladal druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods. 1, 4 Tr. zákona) pre naplnenie účelu trestu, zohľadňujúc pritom aj pravidlo podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Toto pochybenie však bolo možné napraviť na verejnom zasadnutí opierajúc sa pritom, ako už bolo naznačené, o komplexné dokazovanie vykonané okresným súdom.
Pri úvahách o uložení trestu prihliadal krajský súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí iných od páchania trestných činov ako aj morálne odsúdi páchateľa spoločnosťou. Krajský súd prihliadal aj na ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Najsamprv je potrebné uviesť, že Tr. zákon vo svojich ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov a jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov, ako to už bolo konštatované.
Pri ukladaní trestov je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je v prvom rade určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov a následne aj spôsobom spáchania samotného trestného činu, nevynímajúc aj úmysel a teda formu zavinenia.
Obžalovaný bol v posudzovanom prípade uznaný vinným pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pričom posudzovaný trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil je úmyselným trestným činom, za ktorý Tr. zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou tak, že podľa kvalifikácie trestných činov upravených v ust. § 10 ods. 1 Tr. zákona, ide o prečin spáchaný ako úmyselný trestný čin.
Zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v osobitnej časti Trestného zákona môže potom v každom jednotlivom prípade ovplyvniť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže ako už bolo konštatované podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona je povinnosťou súdu pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť na ich pomer a mieru závažnosti.
Obžalovanému poľahčovalo, že ku spáchaniu skutku sa priznal, jeho spáchanie oľutoval a preto krajský súd, rovnako okresný súd priznal túto poľahčujúcu okolnosť upravenú v ust. § 36 písm. l/ Tr. zákona z dôvodu už skôr uvedených. Súčasne krajský súd priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Tr. zákona tým, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých.
Súčasne však predovšetkým platí, že v posudzovanom prípade bez rozumných pochybností sú splnené podmienky pre priznanie priťažujúcej okolností podľa § 37 písm. m/, Tr. zákona obžalovanému a teda, že bol už za trestný čin odsúdený.
Pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností krajský súd preto pristúpil k určeniu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Najsamprv teda krajský súd v súlade s postupom podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností upravil hornú hranicu ustanovenej trestnej sadzby trestného činu, ktorým je prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky tak, že hranicu upravil jej znížením o jednu tretinu na 16 mesiacov.
Krajský súd potom ukladal trest odňatia slobody obžalovanému pri upravenej trestnej sadzbe až na 16 mesiacov.
Súčasne platí, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, pričom úprimnosť jeho vyhlásenie nebola spochybnená aj s odkazom na jeho priznanie už v prípravnom konaní, čím sa podobne ako v konaní o dohode o vine a treste vzal práva na verejný proces a tým dokazovanie jeho viny na hlavnom pojednávaní, čo potom by mohlo umožniť analogické použitie ust. § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu (R 44/2017).
Preto krajský súd dospel k záveru, že podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. d/, l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona a § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením obžalovaného pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b /, ods. 4 Tr zákona (posledných desiatich rokoch pred spáchaní skutku bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin) považuje za trest zákonný, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného ako aj jeho osobu.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona totižto súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Na základe týchto skutočností opierajúc sa o dokazovanie už vykonané okresným súdom, potom rozhodol tak, že zrušil výrok o treste v odvolaním napadnutého rozsudku na podklade odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. d/ ods. 2 Tr. poriadku a súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám uložil trest obžalovanému a to tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.