Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-115-2015.pdf
PDF · 112.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/115/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, proti odporcovi: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š., U. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou pre konanie T. A., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 187,15 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 187,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 16,50 eura titulom súdneho poplatku a 63,12 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 24.7.2014 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 187,15 eura s príslušenstvom
- s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. K. zo dňa 4.2.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM, v znení dodatku, navrhovateľ zriadil prístup s telefónny číslom XXXXXXXXXX, ktorý odporcovi umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzatvorení dodatku k zmluve aktivoval odporcovi v prístupe službu TV Extra, Mobilná TV s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 170,- eur.
Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, za obdobie 02/2013 - 03/2013, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj zmluvnú pokutu 170,- eur.
Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo dňa 13.6.2013 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené služby vo výške 17,15 eura, ako aj zmluvnú pokutu 170,- eur. Navrhovateľ pokusom o pokonávku vyzval odporcu na úhradu sumy do 27.6.2013.
Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 28.6.2013 vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci postupoval a rozhodol v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve, faktúrami, Všeobecnými podmienkami, Pokusom o pokonávku a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.
Podľa § 51 OZ, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu tak, ako to navrhovateľ popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ cit. zák., (1) Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/.
(12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Dňa 4.2.2013 uzatvorili účastníci konania zmluvu o poskytovaní služby Lite TV číslo K., s aktiváciou služby TV Extra, Mobilná TV.
Súčasťou zmluvy o pripojení je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy.
V zmysle čl. 2.13 písm. b/ dodatku, ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v bode 2.9 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom Prístupu, alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/ alebo Dodatku, pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku, alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež "druhá časť doby viazanosti"), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynutí od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na zaplatenie, inak v lehote do 14 dní odo dňa doručenia výzvy Podniku účastníkovi.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2013 (splatná 11.3.2013) vo výške 10,15 eura a faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.3.2013 (splatná 8.4.2013) vo výške 7,- eur za poskytnuté služby na základe uzavretej Zmluvy o poskytovaní služby Lite TV a jej dodatku, spolu vo výške 17,15 eura. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priloženej faktúry je preukázané, že odporca si svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil už prvý mesiac trvania zmluvného vzťahu, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie 02/2013 - 03/2013 nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 17,15 eura. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva zo samotnej zmluvy, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona.
Pokusom o pokonávku navrhovateľ predĺžil splatnosť pohľadávky na deň 27.6.2013.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného k 28.6.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.
Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď deň splatnosti neuhradených služieb bol určený na deň 11.3.2013 a 8.4.2013 (splatnosť faktúr, hoci navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 27.6.2013 v zmysle pokusu o pokonávku zo dňa 13.6.2013 z č.l. 13).
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci navrhovateľ svoje záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle čl. 11 bod 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok vznikol odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ, pričom navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. až odo dňa 28.6.2013 (§ 153 ods. 2 O.s.p.), kedy v čase omeškania s úhradou faktúr bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,5 % p.a., preto mu ich súd priznal vo výške 5,5 % ročne a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol (t.j. v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % p.a.), nakoľko navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v znení podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia účinného do 31.1.2013 a to vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom konania bolo ďalej zaplatenie sumy 170,- eur z titulu zmluvnej pokuty. Hoci viaceré súdy Slovenskej republiky rozhodli o tom, že zmluvná pokuta je neprijateľná zmluvná podmienka, nie je možné tieto rozhodnutia paušalizovať na všetky uzatvorené zmluvy a je potrebné individuálne pristupovať k zmluvným dojednaniam.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5, ods. 10 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia dodatku, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť
- zaplatiť za poskytnuté služby už hneď po uzatvorení Zmluvy a dodatku k zmluve. Pri riadnom plnení si povinností by odporca zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas 24 mesiacov, sumu najmenej 24 x 7,- eur, t. j. spolu najmenej 168,- eur. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 10 Občianskeho zákonníka potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty, t. j. 170,- eur, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je pri porovnaní s riadne zaplatenými službami totožná pri najnižšom mesačnom poplatku a teda vzhľadom na sumu, ktorú odporca mal zaplatiť pri riadnom plnení si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranou k výške plnenia za poskytnuté služby. Odporca, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo strany navrhovateľa. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom na to, že aj odporca si musí byť vedomý plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty vo výške 170,- eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení riadne neplnil svoje povinnosti. Konanie spotrebiteľa v rozpore s uzatvorenou zmluvou ako aj v rozpore so zákonom nemôže preto v danom prípade požívať
zvýšenú ochranu na úkor navrhovateľa ako osoby, ktorá odporcovi poskytla služby, pričom odporca za tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor navrhovateľa. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení, vzhľadom k tomu, že odporca si svoje povinnosti neplnil už od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení a vzhľadom tomu, že zmluvná pokuta vo výške 170,- eur nie je neprimeraná, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako to navrhovateľ žiadal svojím návrhom.
V čase uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty, poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.
Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1.1.2008 nielen § 301 Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v § 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy
k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010. Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.
Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a preto návrhu aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých navrhovateľom) a zároveň priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne s poukazom na už vyššie citované ustanovenia o úroku z omeškania, pričom splatnosť zmluvnej pokuty bola určená v pokuse o pokonávku na deň 27.6.2013, a teda jej nezaplatením sa odporca dostal dňom 28.6.2013 do omeškania, keď k tomuto dňu bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,5 % p.a., čo o päť percentuálnych bodov viac predstavuje úrok z omeškania 5,5 % p.a. a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol (t.j. v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % p.a.), nakoľko navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v znení podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia účinného do 31.1.2013 a to vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia a zdôvodnenie súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu čo sa týka uplatnenej istiny vo výške 187,15 eura s tým, že zároveň navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania ako je uvedené vyššie a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania súd návrh zamietol (neúspech navrhovateľa je v nepatrnej časti).
O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia, v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p.
Trovy konania si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil za súdny poplatok vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 63,12 eura v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne:
- 2 úkony právnej pomoci - § 13a ods. 1 písm. a/, c/ - po á 18,26 eura, spolu 36,52 eura;
- 2x režijný paušál - § 16 ods. 3 - po á 8,04 eura, spolu 16,08 eura;
t .j. spolu 52,60 eura + 20 % DPH, spolu 63,12 eura.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.