Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/222/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 01.04.2014 č. k. -33 a proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30.01.2015 č. k. -53 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 269,22 eura podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. . O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 (ďalej len „OSP“) tak, že náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia ., ,, ,, , , ,, , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom v dôsledku toho, že súd nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Milan Strieška požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.12.2005 proti povinnej Judite Balogovej. Dňa 15.10.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora a následne Okresný súd Levice uznesením z 24.03.2010 rozhodol o zmene súdneho exekútora, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.10.2010. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že nesprávny úradný postup je porušenie povinností pri vykonávaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená

charakterom ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania, a aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. Súd zistil, že zákonná 30-dňová lehota na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora nebola v exekučnom konaní dodržaná. Napriek tomu však u oprávneného k žiadnej škode nemohlo dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Ak v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora mala žalobcovi vzniknúť škoda, mal v konaní preukázať vznik škody a aj príčinnú súvislosť medzi nedodržaním uvedenej lehoty a vznikom škody, čo sa však nestalo. Právny základ tohto nároku by musel spočívať v zodpovednosti žalovaného za konanie pôvodného súdneho exekútora v dobe do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zmene. Žalobca v tomto smere nenavrhol žiadne dôkazy smerujúce k tomu, že škoda spočíva v zmenšení jeho majetku alebo ušlom zisku; za majetkovú škodu označil vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou vykonávanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o tom. Čo sa týka nákladov spojených so správou pohľadávky - pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému - takto opísanú škodu žalobca nešpecifikoval a tieto položky nemožno považovať za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Ku škode, ktorá má spočívať v úkonoch na administráciu listín a komunikácii s pôvodným súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie textov urgencií na publikačné výdaje v spojení s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde žalobca nepreukázal. Vyjadrenie žalobcu o rizikách neskorého vydania rozhodnutia o tom, že nastalo riziko zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosti, súd považoval za bezvýznamné. V ďalšom texte odôvodnenia súd prvého stupňa opísal, čo je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu ako aj nemajetkovej ujmy podľa , a v nadväznosti na obsah právnej úpravy a zistený skutkový stav súd urobil záver, že žalobca nepreukázal vznik škody ani majetkovej ujmy, a teda nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi oneskoreným rozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora a vznikom škody či majetkovej ujmy. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v , ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej výške. Nie je teda pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existenciu nesprávneho úradného postupu a príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( ), prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení . Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok dodáva nasledovné: Predmetom konania je návrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcu podľa , ktorý je osobitným zákonom upravujúcim podmienky a spôsob náhrady škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno v tomto smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Za nesprávny úradný postup vo všeobecnosti možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom v konaní. V tomto smere zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením a a vyvodil z neho správny právny záver. Zo spisu Okresného súdu Levice v exekučnom konaní sp. zn. je zrejmé, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30-dňovej lehote v zmysle Exekučného poriadku. Žalobca však napriek tejto skutočnosti nijako nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu v súlade so zákonom. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti podanej žaloby pre nepreukázanie vzniku všetkých podmienok zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona; žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto bol jeho návrh správne zamietnutý. Postup exekučného súdu nemal za následok vznik škody na strane žalobcu a žalobca nepreukázal ani vznik škody ani majetkovej ujmy, a nepreukázal teda ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a majetkovej ujmy a medzi nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd konštatoval práve nesprávny úsudok na strane žalobcu, ktorý si neuvedomil, že do rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora je povinný konať pôvodný súdny exekútor a ak ten postupoval v súlade s Exekučným poriadkom (čo žalobca ani nenamietal), potom rozhodnutie o zmene súdneho exekútora po 30-dňovej lehote nemohlo mať samo o sebe za následok vznik škody a prípadne aj nemajetkovej ujmy na strane oprávneného. V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, no odvolací súd zistil, že v priebehu konania ho nepredložil a ani neoznačil, a tak súd vôbec nemohol vykonať ( ) tento listinný dôkaz za predpokladu, že by ho považoval za dôkaz právne významný pre zistenie skutkového stavu. V spise nefiguruje ani žiadne podanie žalobcu s údajným návrhom na prerušenie konania, preto námietka v podanom odvolaní nemá žiadnu právnu relevanciu. Rovnako tak odvolací súd ohľadom námietky aplikácie ustanovenia uvádza, že pôvodná úprava a nová úprava nič nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť posudzovali výkladovo. Preto by aj prípadný odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalovaný v prvostupňovom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného práva s ohľadom na to, že k údajnému nesprávnemu postupu súdu malo dôjsť pred marcom 2009. Je však zrejmé, že k nesprávnemu úradnému postupu malo podľa žalobcu dôjsť až dňom 15.11.2009, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 28.09.2012, t. j. v rámci zákonnej premlčacej lehoty (

Z. z.). Námietka premlčania súvisela s požiadavkou zamietnutia žaloby, k čomu napokon napadnutým rozsudkom aj došlo. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. -53 zo dňa 30.01.2015 uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur podľa , , , o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“) a podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený, keďže podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody; spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v rozpore so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie , podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zákona číslo , a preto je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa ako vecne správne potvrdiť. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia . Podľa súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa , sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur. V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej ne upravoval v vecné oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou , účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie doplnené o písm. k),

ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z vypustené písm. k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti. Žalobcovi ako poplatníkovi v zmysle zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla podľa zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa vzniká podaním odvolania a dovolania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej. Podaním odvolania mu poplatková povinnosť podľa jednoznačne vznikla. V ustanovení sa uvádza, že ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 28.09.2012, t.j. pred účinnosťou a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ predložil dňa 29.10.2014, t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to . Súd prvého stupňa napadnutým uznesením správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti, a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Čo sa týka námietky, že uznesenie nie je riadne odôvodnené, odvolací súd podotýka, že z uznesenia je nepochybne zrejmé, z akého titulu súd žalobcovi súdny poplatok vyrubil, v akej výške a podľa ktorého ustanovenia . Preto odvolací súd s ohľadom na vecnú správnosť uznesenie podľa potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.