Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-34-2022.pdf
PDF · 104.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne J. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX L. X., proti žalovanému E. Y., nar. XX.XX.XXXX, P. XX/XXX, XXX XX B. P., právne zastúpený JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057, 069 01 Snina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 06.04.2022 č.k. 12C/55/2021 - 57, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. V odôvodnení rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou na súd dňa 21.09.2021 domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemku, parcele KN-C č. XXXX/X- orná pôda o výmere 1021 m2, parcele KN - E č. XXX/X - orná pôda o výmere 193 m2, parcele KN - E č. XXX/X
- orná pôda o výmere 982 m2, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. L. (ďalej len sporné nehnuteľnosti), a to k spoluvlastníckemu podielu X/XX, ku ktorému je v súčasnosti na LV č. XXXX zapísaný žalovaný ako podielový spoluvlastník. Žalobu odôvodnila tým, že je k sporným nehnuteľnostiam zapísaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele X/X a jej manžel v podiele X/XX. Žalovaný nadobudol svoj podiel ma základe uznesenie o dedičstve sp.zn. 6D/157/17, Dnot62/17 zo dňa 10.11.2017, ktorým bolo prejednané dedičstvo po poručiteľke C. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Nebohá C. Y., rod. L. získala spoluvlastnícky podiel v rozsahu X/XX k sporným pozemkom (pôvodne zapísaným v pozemno- knižnej vložke č. XXX, k.ú. L.), na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v P. pod sp.zn. D 1101/92, D 1102/92 zo dňa 12.05.1992. Žalobkyňa tvrdila, že dedičské konanie vedené pred Štátnym notárstvom v P. pod sp.zn. D 1101/92, D 1102/92 je neplatné, lebo po poručiteľke C. L., rod. V., zomrelej XX.XX.XXXX a E. L., zomrelom XX.XX.XXXX okrem dedičov H. P., rod. L., C. Y., rod. L., mali byť účastníkmi dedičského konania aj E. L., J. L., K. G. a E. O. F.. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že sporné pozemky v celosti užíva od roku 1992, žalovaný sporné pozemky nikdy neužíval ani sa o nich nezaujímal, rovnako sa o sporné pozemky nestarali a nezaujímali ani jeho právni predchodcovia. Obrana žalovaného v konaní
spočívala vtom, že svoj podiel k sporným nehnuteľnostiam nadobudol po starej matke C. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, pričom bol účastníkom dedičského konania ako zákonný dedič, vnuk poručiteľky, právom jeho nebohého otca E. Y. a dedičia v konaní uzatvorili dedičskú dohodu v rámci ktorej on spoluvlastnícky podiel nadobudol. Poukázal, že žalobkyňa k sporným nehnuteľnostiam nadobudla spoluvlastníctvo v podiele X/X, na základe Osvedčenia o vydržaní N 337/18, Nz 29521/18 zo dňa 12.09.2018, pričom Osvedčenie o vydržaní sa nevzťahuje na celú nehnuteľnosť, iba na podiel o veľkosti X/X. Na LV č. XXXX, k. ú. L. je k sporným nehnuteľnostiam ako podielový spoluvlastník zapísaný aj manžel žalobkyne Z. L. a to titulom uznesenia o dedičstve sp.zn. 6D/264/19, Dnod/106/19 zo dňa 16.12.2019, ale aj na základe osvedčenia o vydržaní N 50/20, Nz 4997/20 zo dňa 17.02.2020 spolu v podiele X/XX. Vzhľadom na to, že žalobkyňa a jej manžel sú väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi, prvotne začali proti nemu viesť na súde konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. To znamená, že spoluvlastnícke právo žalovaného uznávali ako relevantné a nasvedčuje tomu i skutočnosť, že osvedčenia o vydržaní nerealizovali za života starej matky žalovaného, ale až po jej smrti v roku 2017. Žalovaný svoj podiel v sporných nehnuteľnostiach nadobudol dedením v roku 2017, a preto nemal dôvod a hlavne žiadnu povinnosť sa svojich podielov vzdať v prospech žalobkyne a jej manžela. Významnou skutočnosťou z pohľadu žalovaného je aj skutočnosť, že podiel X/XX nadobudla jeho právna predchodkyňa, a preto od roku 1992 až do smrti poručiteľky v roku 2017 mala žalobkyňa a jej manžel možnosť osloviť priamo starú matku žalovaného C. Y. a domáhať sa u nej súhlasu s prevodom jej spoluvlastníckeho podielu. Za XX rokov, pokiaľ stará matka za života bola spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností tak neučinili, čo znamená, že spoluvlastnícky podiel jeho právnej predchodkyne akceptovali. Uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 04.03.2022 č.k. 12C/67/2020 - 56 bolo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam vedené žalobkyňou proti žalovanému zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, nakoľko táto nebola ochotná uhradiť žalovanému trhovú cenu za jeho podiel.
3. S poukazom na ustanovenie § 137 písm. c/ CSP, § 132 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie že podiel zapísaný pod L. vo výške X/XX na LV č. XXXX v k.ú. L. patrí do jej vlastníctva. Ak žalobkyňa v konaní tvrdila, že predmetný podiel mala nadobudnúť dedením po svojej matke B. O. v roku 1969 a od tejto doby ho užíva, žalobkyňa v konaní nepredložila žiaden dôkaz o dedení po matke. Žalobkyňa je vedená ako spoluvlastníčka k sporným nehnuteľnostiam v podiele X/X titulom osvedčenia o vydržaní N 337/18, Nz 29521/18 zo dňa 12.09.2019, pričom ide o podiely, ktoré nie sú v prírode reálne podelené podľa výšky podielov. Už samotná skutočnosť, že žalobkyňa si dávala osvedčiť vlastnícke právo iba k podielom pod L a podiel L nebol predmetom osvedčenia svedčí o tom, že žalobkyňa sa necíti byť vlastníčkou aj k podielu X/XX. Podstatné pre rozhodnutie súdu bola aj skutočnosť, že žalobkyňa spolu s manželom podala 15.12.2020 voči žalovanému na Okresnom súde Humenné žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, v ktorom navrhovala prikázať podiel žalovaného do jej výlučného vlastníctva za finančnú náhradu. Uznesením zo dňa 04.03.2022 č.k. 12C/67/2020 - 56 súd konanie v danej veci z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil, pričom k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške náhrady pre žalovaného ako ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Žalobkyňa teda v roku 2020 nepopierala, že žalovanému patrí spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v podiele X/XX. Z dôvodu, že žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu žalovaného, súd žalobu zamietol.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, a priznal žalovanému vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc, že v konaní uviedla podstatné skutočnosti na preukázanie ňou žiadaného nároku. Pojednávanie sa uskutočnilo len raz bez toho, aby súd skúmal žalobkyňou tvrdené skutočnosti. Súd nepripustil v konaní vykonať dôkaz - výsluch navrhovaného svedka - Z. L., ktorý mohol potvrdiť žalobkyňou tvrdené skutočnosti a nijako sa nevysporiadal s dôležitou skutočnosťou, že žalovaný nadobudol spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam po poručiteľke C. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, ktorá získala spoluvlastnícky podiel X/XX k sporným nehnuteľnostiam na základe neplatného dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v P. sp.zn. D 1001/92, D 1002/92 zo dňa 12.05.1992. V uvedenom dedičskom konaní totiž neboli účastníkmi konania všetci do úvahy prichádzajúci dedičia (účastníkmi dedičského konania neboli E. L., J. L., K. G. a E. O. F.), čo znamená, že v zmysle judikatúry
súdov (napr. rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp.zn. 11Co/4/67 zo dňa 16.01.1967, (judikát R 93/1967), štátne notárstvo nemohlo schváliť dohodu o vyporiadaní dedičstva, ak sa dedičského konania priamo nezúčastnili všetci dedičia. Preto dedičskú dohodu považuje žalobkyňa za neplatnú a právna predchodkyňa žalovaného tak nemohla nadobudnúť vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu k sporným nehnuteľnostiam a následne po nej ani žalovaný sa nemohol stať spoluvlastníkom, lebo tento od nevlastníka nemohol nadobudnúť vlastnícke právo. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
12. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobkyňou dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Len na zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím dôvodom dopĺňa:
13. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť základom pre rozhodovanie.
14. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobkyňa, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
16. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by do držby k spoluvlastníckemu podielu žalovaného vstúpila oprávnene a že by držba bola dobromyseľná.
17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
18. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
19. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
20. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
21. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia spoluvlastníckeho práva k podielu X/XX, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. L. pod L k pozemkom, parcele KN - C č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1021 m2, parcele KN - E č. XXX/X - orná pôda o výmere 193 m2 a parcele KN - E č. XXX/ X - orná pôda o výmere 982 m2. Žalobkyňa odvodzovala svoje spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom rozhodnutia Štátneho notárstva v P. zo dňa 21.05.1992 v dedičskej veci po poručiteľke C. L., rod. V., zomrelej XX.XX.XXXX, a poručiteľovi L., zomrelom XX.XX.XXXX, pod sp.zn. D 1001/92, D 1002/92 (č. listu 20 spisu). Podľa žalobkyne právna predchodkyňa žalovaného C. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, nemohla nadobudnúť vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu k sporným nehnuteľnostiam na základe neplatnej dohody. Tvrdila, že Štátne notárstvo v P. nemohlo schváliť dohodu o vyporiadaní dedičstva, lebo účastníkmi dedičského konania neboli všetci do úvahy prichádzajúci dedičia (okrem H. P., rod. L. a C. Y., rod. L., účastníkmi dedičského konania neboli E. L., J. L., K. G. a E. O. F.). Z toho dôvodu je podľa žalobkyne dohoda o vyporiadaní dedičstva neplatná, a preto ani žalovaný následne nemohol od nevlastníka nadobudnúť vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu k sporným nehnuteľnostiam.
22. V konaní bol ako dôkaz predložený výpis z pozemkovej knihy a to konkrétne z pozemnoknižnej vložky č. XXX, k.ú. L.. Na tejto pozemnoknižnej vložke je v časti B uvedený zápis pod L vd. C. F.., rod. V. (podiel X/XX), pod L K. L., rod. V., manžel E. (podiel X/XX).
23. Z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX, k.ú. L. boli vytvorené sporné pozemky, ktoré sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L. (viď na LV č. XXXX označené iné údaje: „J. - XXX“). Žalobkyňa je na uvedenom liste vlastníctva zapísaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele X/X titulom Osvedčenia o
vydržaní sp. zn. N 337/18, Nz 29521/18 zo dňa 12.09.2018, jej manžel Z. L. je zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele X/XX titulom uznesenia o dedičstve sp.zn. 6D 364/19, Dnot 106/19 zo dňa 16.12.2019 a titulom osvedčenia o vydržaní sp.zn. N 50/20, Nz 4997/20 zo dňa 17.02.2020. Žalovaný je k sporným nehnuteľnostiam zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele X/XX, titulom dedenia po svojej starej matke C. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Stará matka žalovaného C. Y., rod. L., podiel X/XX k sporným nehnuteľnostiam nadobudla dedením po svojich rodičoch C. L., rod. V., zomrelej XX.XX.XXXX a E. L., zomrelom XX.XX.XXXX a to na základe rozhodnutia Štátneho Notárstva v P. zo dňa 21.05.1992 sp.zn. D 1001/92, D 1002/92 zo dňa 12.05.1992. Pokiaľ žalobkyňa v konaní namietala, že dedičské konanie vedené pred Štátnym Notárstvom v P. pod sp.zn. D 1001/92, D 1002/92 je neplatné z dôvodu, že štátne notárstvo nemohlo schváliť dohodu o vyporiadaní dedičstva, ak sa tejto dohody priamo nezúčastnili všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, bolo na žalobkyni, aby preukázala, že ona, respektíve jej právni predchodcovia mali byť účastníkmi dedičského konania pod sp.zn. D 1001/92, D 1002/92. V tejto súvislosti žalobkyňa len tvrdila, že po svojej matke B. O. v roku 1969 zdedila pozemky, ale nijako nepreukázala, že ona, resp. jej právni predchodcovia boli dedičmi po poručiteľoch C. L., rod. V. a E. L.. Je preto potrebné uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala, že jej prípadné zákonné dedičské právo mohlo byť uvedeným dedičským rozhodnutím dotknuté. Žalobkyňa v konaní nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že by ona, resp. jej právna predchodkyňa do držby vstúpila oprávnené a že by jej držba bola dobromyseľná. Samotné užívanie sporných pozemkov je len jednou z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, avšak samotné užívanie ako jedna z podmienok vydržania nestačí na to, aby bolo nadobudnuté vlastnícke právo bez právneho titulu (vstupu do oprávnenej držby), a bez dobromyseľnosti. Keďže v konaní žalobkyňa nepreukázala existenciu spôsobilého titulu (vstupu do oprávnenej držby), nebolo možné preukázať, ani v čom mala byť žalobkyňa dobromyseľná, že má právo spornú nehnuteľnosť ako celok užívať. Doposiaľ nebolo preukázané, že by existoval taký spôsobilý titul od ktorého by bolo možné odvodzovať vlastnícke právo žalobkyne, respektíve jej právnych predchodcov.
24. Naviac dobromyseľnosť žalobkyne vylučuje aj na súde vedené konanie žalobkyňou proti žalovanému o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedené na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 12C/67/2020. Je nemysliteľné, aby sa žalobkyňa cítila byť vlastníčkou k spoluvlastníckemu podielu žalovaného, keď vo vyššie uvedenom konaní bola ochotná žalovanému vyplatiť finančnú náhradu za jeho podiel, ale z dôvodu, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o výške náhrady, žalobkyňa zobrala žalobu späť a následne podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k podielu žalovaného.
25. Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v civilnom sporovom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tohto účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby.
26. Nevykonanie navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie (výsluch manžela žalobkyne Z. L. pred súdom prvej inštancie), odvolací súd nehodnotí ako odňatie možnosti konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vždy, aj vtedy ak hrubé vady v postupe prvoinštančného súdu spôsobili, že strane sporu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že výsluch svojho manžela navrhuje z dôvodu, aby potvrdil ňou uvádzané skutočnosti. Navrhovaný dôkaz odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko podstatné pre vyriešenie veci bolo právne posúdenie veci, čo súd prvej inštancie dostatočne a správne hodnotil aj bez výsluchu žalobkyňou navrhovaného svedka, jej manžela, ktorý mal
potvrdiť ňou uvádzané skutočnosti pred súdom. Otázky, ktoré žalobkyňa chcela návrhom na vykonanie dokazovania riešiť neboli pre posúdenie predmetnej veci potrebné.
27. Keďže v konaní nebola preukázaná dôvodnosť žaloby, ani to, že by žalovaný nemal byť zapísaný ako vlastník k spoluvlastníckym podielom na LV č. XXXX, k.ú. L., pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol.
28. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
29. V odvolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).