Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7Cb/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: v 1. rade P. N. - N.Ý., K. Z. S. R.. N. XXXX/XX, XXX XX Q., P.: XX XXX XXX B. N. X. Q. Q. U., H.. XX.XX.XXXX, C. V.. X. Z. XXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 1.038,96 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.038,96 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.402,96 eura od 05.10.2012 do 04.03.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.152,96 eura od 05.03.2013 do 29.04.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.902,96 eura od 30.04.2013 do 21.06.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.652,96 eura od 22.06.2013 do 29.11.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.345,96 eura od 30.11.2013 do 07.01.2014 a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.038,96 eura od 08.01.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 1.269,88 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.207,88 eura a zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 62 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1.038,96 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.402,96 eura od 05.10.2012 do 04.03.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.152,96 eura od 05.03.2013 do 29.04.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.902,96 eura od 30.04.2013 do 21.06.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.652,96 eura od 22.06.2013 do 29.11.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.345,96 eura od 30.11.2013 do 07.01.2014 a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.038,96 eura od 08.01.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný v 2. rade zavinil dňa 27.06.2012 ako vodič prevádzkou motorového vozidla zn. ŠKODA, EČV: Q. v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. FIAT, EČV: C., ktorého držiteľom je A. M. - poškodený. Keďže k predmetnému motorovému vozidlu, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle , vznikla žalobcovi v zmysle daného zákona

povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 15.08.2012 vo výške 2.402,96 Eur. Dňa 04.09.2012 si žalobca v zmysle § 24 ods. 7 cit. zákona uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným a vyzval ich, aby uhradili dlžnú sumu 2.402,96 Eur do 04.10.2012. Podľa žalobcu žalovaná v 1. rade zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla v zmysle a nasl. ako prevádzkovateľka motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v zmysle . Žalovaná v 1. rade uzatvorila so žalobcom dňa 05.11.2013 dohodu o splátkovom kalendári, v zmysle ktorej sa zaviazala dlžnú sumu žalobcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 307 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade nedodržala splátkový kalendár, stratila výhodu splátok. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili svoj záväzok len čiastočne, a to nasledovne:

- dňa 04.03.2013 sumu 250 Eur

- dňa 29.04.2013 sumu 250 Eur

- dňa 21.06.2013 sumu 250 Eur

- dňa 29.11.2013 sumu 307 Eur

- dňa 07.01.2014 sumu 307 Eur.

Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že väčšiu časť záväzku, t.j. sumu 1.364 eur už uhradila a ohľadne zaplatenia zvyšnej časti, t.j. uplatňovaného nároku v sume 1.038,96 eura sa pokúšala kontaktovať vodiča, ktorý nehodu spôsobil, ich bývalého zamestnanca - žalovaného v 2. rade, avšak bezvýsledne. Podľa žalovanej v 1. rade žalovaný v 2. rade v čase spôsobenia dopravnej nehody ráno o 05.30 hod. (ako vyplýva z oznámenia o škodovej udalosti) použil služobné vozidlo neoprávnene, nakoľko pracovná doba zamestnancov žalovanej v 1. rade začína od 07.30 hod. Z tohto dôvodu žalovaná v 1. rade nesúhlasí so zaplatením uplatňovanej pohľadávky s príslušenstvom, keďže aj žalovaný v 2. rade je spoluvinníkom.

K tomu žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 24.03.2015 uviedol, že je bežnou praxou u žalovanej v 1. rade, že sa do cieľového regiónu často presúvajú vodiči v ranných hodinách, neraz aj o 04.00 hod. ráno. Žalovaný trval na tom, že služobné vozidlo použil na pracovné účely v rámci podnikateľskej činnosti žalovanej v 1. rade. V deň nehody prevážal rôzne baterky, žiarovky za účelom ich dodania iným dodávateľom, či konečným spotrebiteľom. Vyrážal skoro ráno z dôvodu, že vykonával jazdy po celom východnom Slovensku.

S tým žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 24.03.2015 nesúhlasila. Trvala na tom, že žalovaný v 2. rade použil služobné vozidlo neoprávnene, pretože žalovaný v 2. rade prichádzal do cieľového regiónu v nedeľu večer, mal tam z jej strany ako zamestnávateľa zabezpečené ubytovanie po celý týždeň, počas ktorého v regióne vykonával jazdy, avšak nie až tak skoro a nie po celom východnom Slovensku. Uviedla, že mnohí ich obchodní partneri ešte vtedy nemajú otvorené prevádzky. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 09.04.2015 predložila súdu blok o ubytovaní žalovaného v 2. rade zo dňa 28.06.2012 v ubytovacom zariadení v Šarišských Michaľanoch, k čomu uviedla, že na bloku je uvedený dátum 28.06.2012, pretože za ubytovanie sa platilo koncom príslušného týždňa, v ktorom bol zamestnanec ubytovaný, pričom žalovaný tam bol ubytovaný 4 dni. Knihou jázd za rok 2012 však nedisponovala. Na ilustráciu predložila súdu sumárne ukazovatele za obdobie od 19.04.2013 do 20.06.2013 z elektronickej knihy jázd, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 2. rade vykonával v priemere na motorovom vozidle jazdy zo Šarišských Michalian okolo 08.00 hod. ráno začiatkom týždňa. Žalovaná v 1. rade dodala, že obdobne sa vykonávali jazdy aj v roku 2012. Uznala, že do zavedenia elektronickej knihy jázd a GPS nemala zabezpečenú kontrolu výjazdov zamestnancov motorovými vozidlami, bolo to založené na vzájomnej dôvere, riziko zneužitia motorových vozidiel si uvedomovala, avšak najskôr si musela na vybavenie motorových vozidiel zariadeniami GPS zarobiť.

K tomu žalovaný v 2. rade uviedol, že mal síce zabezpečené ubytovanie, avšak keďže rozvážal tovar po celom východnom Slovensku, jednotlivé miesta boli od miesta ubytovania dosť časovo vzdialené. Prevádzky jednotlivých odberateľov tovaru boli otvárané za účelom odberu aj od 06.00 hod. Žalovanou v 1. rade predložené sumárne ukazovatele z elektronickej knihy jázd nie sú dôkazom toho, ako to bolo v deň dopravnej nehody. Až neskôr sa začali výjazdy regulovať so začiatkom od 07.00 do 08.00 hod. ráno.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie obsahom spisu, a to najmä žalobou, záznamom o dopravnej nehode zo dňa 27.06.2012, oznámením škodovej udalosti zo dňa 06.07.2012, uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 09.07.2012, lustráciou prevádzkovateľa (držiteľa) motorového vozidla, výpočtom výšky škody zo dňa 14.08.2012, kalkulačnými listami zo dňa 10.07.2012, úhradami za kontroly na vozidle, fotodokumentáciou poškodeného motorového vozidla, výpisom z bankového účtu žalobcu o úhrade plnenia (škody) z garančného fondu poškodenému A. M., lustráciou poisťovne, v ktorej malo byť motorové vozidlo žalovanej v 1. rade poistené, výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 04.09.2012, doručenkou o doručení výzvy žalovanej v 1. rade, dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 05.11.2013, výpis žalovanej v 1. rade zo Živnostenského registra SR, pokusmi o zmier zo dňa 09.10.2013, písomným vyjadrením žalovanej v 1. rade zo dňa 24.06.2014, blokom o zaplatení ubytovania a vyjadreniami účastníkov konania na pojednávaniach.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 27.06.2012 o 05.30 hod. došlo v Bardejove na križovatke Duklianska - Pod Vinbargom k dopravnej nehode a to tak, že žalovaný v 2. rade ako vodič a zamestnanec žalovanej v 1. rade motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia Combi, EČV: Q., ktorého prevádzkovateľom bola žalovaná v 1. rade, nedal prednosť v jazde motorovému vozidlu zn. Fiat Scudo, EČV: C., ktorého držiteľom a vodičom bol poškodený - pán A. M., bytom T. XX, Q., čím bola na motorovom vozidle poškodeného spôsobená škoda vo výške 2.402,96 eura. V čase dopravnej nehody bol teda žalovaný v 2. rade v pracovnom pomere u žalovanej v 1. rade. Žalovaný v 2. rade prevážal v čase dopravnej nehody v motorovom vozidle žalovanej v 1. rade tovar určený pre ďalších dodávateľov, resp. konečných spotrebiteľov. Predmetom podnikania žalovanej v 1. rade je od 20.10.2003 doposiaľ kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, resp. iným prevádzkovateľom živnosti, t.j. maloobchod, resp. veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti. Motorové vozidlo žalovanej v 1. rade nebolo povinne zmluvne poistené, nakoľko neboli uhradené jej záväzky na poistnom. Následne dňa 15.08.2012 žalobca vyplatil uvedenú sumu ako náhradu škody poškodenému z poistného garančného fondu. Dňa 04.09.2012 žalobca vyzval žalovanú v 1. rade na náhradu poistného plnenia vo výške 2.402,96 eura. Do dnešného dňa bola zo strany žalovanej v 1. rade uhradená suma 1.364 eur, a to dňa 04.03.2013 suma 250 eur, dňa 29.04.2013 suma 250 eur, dňa 21.06.2013 suma 250 eur, dňa 29.11.2013 suma 307 eur a dňa 07.01.2014 suma 307 eur.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

Podľa a v platnom znení (ďalej len „“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

Podľa namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou subjektu, ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu z dôvodu, či došlo k uplatneniu práva na náhradu poistného plnenia voči správnemu subjektu. Keďže žalovaná v 1. rade bola prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, jej zodpovednosť za škodu spôsobenú osobitnou povahou jeho prevádzky v zmysle § a 429 je objektívne daná. Súd má vzhľadom na vykonané dokazovanie za to, že nakoľko žalovaný v 2. rade bol v čase dopravnej nehody v pracovnom pomere u žalovanej v 1. rade, prevážal tovar ďalším dodávateľom, resp. konečným spotrebiteľom (skutočnosť, čo prevážal, žiaden z účastníkov nenamietal, preto si súd toto skutkové zistenie osvojil ako medzi účastníkmi za zhodné a preukázané), vykonával teda svoju pracovnú náplň pri podnikateľskej činnosti žalovanej v 1. rade, a preto on v zmysle za škodu spôsobenú poškodenému podľa nezodpovedá. Tvrdenie žalovanej v 1. rade, že motorové vozidlo bolo použité žalovaným v 2. rade na jeho iné (súkromné) účely, nemal súd za preukázané, pretože žalovaná v 1. rade nepredložila súdu o tom žiaden dôkaz, nakoľko sama uviedla, že knihou jázd za rok 2012 (teda aj za dátum dopravnej nehody) nedisponuje. Sumárne ukazovatele z elektronickej knihy jázd za obdobie od 19.04.2013 do 20.06.2013 nepreukazujú, za akým účelom a kedy bola vykonaná jazda motorovým vozidlom v deň dopravnej nehody. Podľa názoru súdu skutočnosť, či žalovaným v 2. rade bola jazda motorovým vozidlom vykonaná v rámci alebo mimo pracovnej doby, nevylučuje použitie motorového vozidla na pracovné účely v rámci podnikateľskej činnosti žalovanej v 1. rade, nedodržanie pracovného času môže byť nanajvyš porušením pracovnej disciplíny, nie však okolnosťou zakladajúcou zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa . Preto súd nepovažoval dokazovanie uvedenej žalovanou v 1. rade tvrdenej skutočnosti za podstatné pre posúdenie tejto právnej veci, a preto ho ani nevykonával. Tým, že žalovaný v 2. rade nezodpovedá poškodenému za spôsobenú škodu podľa , však nie je dotknutá a vylúčená následná regresná zodpovednosť žalovaného v 2. rade za spôsobenú škodu voči žalovanej v 1. rade podľa pracovnoprávnych predpisov; regresný nárok žalovanej v 1. rade voči žalovanému v 2. rade však nie je predmetom tohto konania. Vzhľadom na uvedené neprichádza v tomto prípade do úvahy aplikácia ust. , pretože ju vylučuje ust. .

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.09.2013 (ďalej aj „“) tento zákon upravuje povinné zmluvné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 veta prvá cit. zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

V druhom rade sa súd zaoberal otázkou dôvodnosti nároku na náhradu poistného plnenia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je žalovaná v 2. rade. Súd mal v konaní preukázané na základe listinných dôkazov a toho, že uvedené skutočnosti žiaden z účastníkov nenamietal, teda ich súd považoval za nesporné, tieto skutočnosti: vznik a výšku škody, príčinu vzniku škody - osobitnú povahu prevádzky motorového vozidla, ktorého

prevádzkovateľom bola žalovaná v 1. rade, objektívnu zodpovednosť žalovanej v 1. rade za škodu, predmetné motorové vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené v čase dopravnej nehody, v dôsledku čoho bol žalobca v zmysle a povinný poškodenému vyplatiť škodu ako poistné plnenie zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Avšak nakoľko za škodu zodpovedá v zmysle vyššie uvedeného len žalovaná v 1. rade, právo na náhradu poskytnutého poistného plnenia má žalobca len voči nej, a preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel len sčasti, a to voči žalovanej v 1. rade a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú voči žalovanému v 2. rade zamietol.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca vyzval žalovanú v 1. rade na náhradu poistného plnenia do 04.10.2012 a výzva bola žalovanej doručená dňa 13.09.2012. Keďže žalovaná v 1. rade v uvedenej lehote splatnosti svoj záväzok nesplnila, dostala sa s jeho plnením do omeškania počnúc dňom 05.10.2012. Súd preto použil ustanovenia účinného v danom čase, t.j. účinného od 01.01.2009 do 31.01.2013. Výška zákonného úroku z omeškania činila k prvému dňu omeškania so zaplatením priznanej pohľadávky 8,75 % ročne, preto uplatnenie úroku z omeškania z priznanej istiny žalobcom je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi voči žalovanej v 1. rade aj úrok z omeškania z priznanej pohľadávky a voči žalovanému v 2. rade aj v časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa 151 ods. 1 veta prvá v platnom znení (ďalej len „OSP“) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa , nakoľko žalobe bolo pokiaľ ide o rozsah plnenia vyhovené voči žalovanej v 1. rade v plnom rozsahu. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania spolu vo výške 1.269,88 eura pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 62 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.207,88 eura v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.07.2013 a v zmysle o cestovných náhradách v spojení s opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách za nasledovné úkony právnej služby:

I. za úkony právnej služby vykonané v roku 2014:

A) odmena 2 x 61,41 eura:

- prevzatie a príprava zastúpenia vo veci samej

- písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba)

+ 2 x režijný paušál po 8,04 eura;

II. za úkony právnej služby vykonané v roku 2015:

A) 2 x 1 z 61,41 eura, t.j. 2 x 18,42 eura:

- účasť na pojednávaní dňa 20.01.2015

- účasť na pojednávaní dňa 17.02.2015

B) 2 x 61,41 eura:

- účasť na pojednávaní dňa 24.03.2015

- účasť na pojednávaní dňa 09.04.2015

+ 4 x režijný paušál po 8,39 eura;

+ cestovné:

1. cesta na pojednávanie dňa 20.01.2015 z Banskej Bystrice do Revúcej a späť:

- základná náhrada 180 km x 0,183 = 32,94 eura

- náhrada za spotrebované pohonné látky pri použití motorového vozidla zn. SUZUKI SWIFT s priem. spotrebou 5,8 l benzínu na 100 km, pri cene PHM 1,20 eura (180 km x 0,058 l x 1,20 Eur), čo činí 12,53 eura

2. cesta na pojednávanie dňa 17.02.2015 z Martina do Revúcej a späť:

- základná náhrada 300 km x 0,183 = 54,90 eura

- náhrada za spotrebované pohonné látky pri použití motorového vozidla zn. VOLVO V 40 s priem. spotrebou 5,5 l benzínu na 100 km, pri cene PHM 1,20 eura (300 km x 0,055 l x 1,20 Eur), čo činí 19,80 eura

3. cesta na pojednávanie dňa 24.03.2015 z Košíc do Revúcej a späť:

- základná náhrada 220 km x 0,183 = 40,26 eura

- náhrada za spotrebované pohonné látky pri použití motorového vozidla zn. AUDI A6 Limousine s priem. spotrebou 5 l benzínu na 100 km, pri cene PHM 1,20 eura (220 km x 0,05 l x 1,20 Eur), čo činí 13,20 eura

4. cesta na pojednávanie dňa 09.04.2015 z Košíc do Revúcej a späť:

- základná náhrada 220 km x 0,183 = 40,26 eura

- náhrada za spotrebované pohonné látky pri použití motorového vozidla zn. AUDI A6 Limousine s priem. spotrebou 5 l benzínu na 100 km, pri cene PHM 1,20 eura (220 km x 0,05 l x 1,20 Eur), čo činí 13,20 eura

+ náhrada za stratu času stráveného na 4 cestách na pojednávania a späť dňa 20.01.2015, 17.02.2015, 24.03.2015 a 09.04.2015 vo výške 447,36 eura (6 + 10 + 8 + 8 polhodín, t.j. 32 polhodín x 13,98 eura).

Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH platným osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, preto žalobcovi súd priznal z priznanej odmeny, náhrady hotových výdavkov (režijného paušálu a cestovného) a náhrady za stratu času, spolu vo výške 1.006,57 eura aj DPH vo výške 20 %, t.j. 201,31 eura.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 16.12.2014 z dôvodu nepreukázania jeho vykonania. Zo súdneho spisu totiž vyplýva, že pôvodne bol síce vytýčený termín pojednávania v tejto veci na deň 16.12.2014, z dôvodu vopred ospravedlnenej neúčasti žalovanej v 1. rade bol však odročený na deň 20.01.2015 a účastníci konania o tom upovedomení. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo upovedomenie doručené dňa 16.12.2014 a pojednávania sa nezúčastnil.

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanej v 1. rade v súlade s ust. . Súd nevyhovel žiadosti žalobcu na poukázanie náhrady súdneho poplatku na účet žalobcu a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, pretože to odporuje kogentnej úprave , v zmysle ktorej sa celá náhrada trov konania platí k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil, súd preto o nej v zmysle veta prvý nerozhodoval.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinná (žalovaná v 1. rade) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).