Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/1084/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a. s. so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti odporkyni: N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. na C., Z. XXX, o zaplatenie 933,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. júla 2014 č. k. -93, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvého stupňa návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , - 3 o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, , , , , , , , , , , , , , článkom 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, vyhotovenej dňa 25. 09. 2007 zistil, že odporkyňa požiadala o spotrebiteľský úver vo výške 995,82 eura v 60-mesačných splátkach, pri určení mesačnej splátky vo výške 27,15 eura pri ročnej miere nákladov 23,60%. Dňa 09. 03. 2010 odstúpil navrhovateľ od zmluvy s tým, že úver sa ku dňu 30. 04. 2010 stáva splatným. Z interného dokladu navrhovateľa súd zistil, že na odfinancovanie úverového prípadu odporcu uhradil dňa 02. 10. 2007 odporkyni sumu 995,82 eura. Z potvrdenia navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa zaplatila splátky vo vyššej sume ako bolo dohodnuté (27,15 eura) ku dňu 17. 06. 2010 celkom spolu 643,61 eura. Daný právny vzťah medzi účastníkmi konania súd v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj vzhľadom na ustanovenie posúdil ako občianskoprávnu vec (spotrebiteľskú zmluvu), pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, poskytovanie platobných služieb: vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku a vydávanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Medzi spotrebiteľské zmluvy neboli zaradené zmluvy o úvere, ale až novela v definovala spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa týka aj právnej úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia uzatvorili so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti , ktorým bol novelizovaný bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len, keď súd má právomoc

zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Obsah zmluvy vyhotovenej na vopred pripravenom formulári odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť. Mala na výber podpísať ju v tejto forme alebo nepristúpiť ku zmluve. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť podľa o spotrebiteľských úveroch písomnú formu, inak je neplatná. Navrhovateľ na preukázanie, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená platná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru nepredložil. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa, čo znamená, že je na ňom, aby hodnoverným spôsobom preukázal platné uzavretie zmluvy, z ktorej si vyvodzuje práva uplatnené na súde. Súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, preto odporkyni nemohol vzniknúť žiaden záväzok z tohto neexistujúceho zmluvného vzťahu. Tým, že navrhovateľ poskytol odporkyni na základe neplatnej zmluvy finančné prostriedky, odporkyňa získala neoprávnený majetkový prospech. Keďže navrhovateľ listom zo dňa 09. 03. 2010 od zmluvy odstúpil, zmluva sa zrušila. V danom prípade išlo teda o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 352,21 eura (odporkyňa dostala úver vo výške 995,82 eura, zaplatila 643,61 eura) tak, ako to bolo uvedené v rozsudku č. k. -54 zo dňa 15. 05. 2013 a v ktorej časti sa stal aj právoplatným. Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zamietajúcej časti v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené. Pokiaľ súd uviedol, že navrhovateľ nepredložil súdu platne uzavretú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru, tak túto súdu ani nemohol predložiť, lebo žalovaná pohľadávka sa netýka zmluvy o revolvingovom úvere, ale medzi účastníkmi bola uzatvorená platná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru na nákup spotrebného tovaru. Podľa navrhovateľa je zmluva platná v plnom rozsahu, obsahuje všetky zákonné náležitosti a bola uzatvorená na základe prejavenej vôle zmluvných strán. Súd prvého stupňa napriek tomu, že uviedol, že uzavretie zmluvy nebolo preukázané, uviedol, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil a zmluva sa zrušila a navrhovateľ má nárok na bezdôvodné obohatenie. S takýmto názorom súdu prvého stupňa navrhovateľ nesúhlasí. Z textu uzavretej zmluvy nevyplýva, že zmluva sa odstúpením od začiatku zrušuje. Účastníkmi bolo jednoznačne dohodnuté právo veriteľa požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy s tým, že práva a povinnosti odstúpením nezanikajú. Poukázal na ustanovenie a uviedol, že zákonodarca v zmluvách o úvere pri právnom úkone odstúpenia od úverovej zmluvy nezamýšľal definovať odstúpenie ako zrušenie zmluvy od počiatku, ale dal účastníkom zmluvnú voľnosť dohodnúť spôsob zániku dohodou. V ustanoveniach ohľadne odstúpenia od úverovej zmluvy nie je možné sa opierať o , nakoľko tento inštitút je priamo upravený v Zákone o spotrebiteľských úveroch a v dohode účastníkov. So záverom súdu prvého stupňa, že plnenie zo zmluvy v prípade odstúpenia od zmluvy v súlade so zmluvou treba posudzovať ako bezdôvodné obohatenie s tým, že sa zmluva odstúpením od počiatku ruší, nesúhlasí. V danom prípade je navrhovateľ oprávnený v súlade s čl. III.-6.-1 všeobecných podmienok od zmluvy odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že sa klient dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. V prípade výkladu súdu prvého stupňa, ktorý je toho názoru, že v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa z dôvodov porušenia zmluvných povinností na strane spotrebiteľa sa zmluva ruší od samého počiatku a účastníci majú nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, má dlžník - spotrebiteľ lepšie právo ako veriteľ a podľa názoru navrhovateľa je takáto právna konštrukcia neprípustná a odporuje dobrým mravom. Poukázal na ustanovenia , , a a uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nepreskúmateľný, nakoľko súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na celkovú presvedčivosť, teda, že závery, ku ktorým súd dospel, musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s ustanovením , súd sa nevysporiadal dostatočne so skutkovým, ani s právnym posúdením veci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( , ) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ) z dôvodu, že je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 933,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01. 05. 2010 zo sumy 971,72 eura do 18. 05. 2010, od 19. 05. 2010 zo sumy 963,63 eura do 17. 06. 2010, od 18. 06. 2010 zo sumy 933,16 eura do zaplatenia a trov konania. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 15. 05. 2013 č. k. -54 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 352,21 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 01. 05. 2010 až do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 eur mesačne, vždy do 28. dňa toho-ktorého mesiaca až od úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Vo zvyšku súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku súdu podal navrhovateľ v zamietajúcej časti odvolanie, v dôsledku čoho odvolací súd uznesením zo dňa 20. februára 2014 č. k. -71 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyhovujúcej časti zostal rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný. Následne súd prvého stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom, ktoré je v dôsledku odvolania navrhovateľa predmetom preskúmania odvolacím súdom.

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa spočívajúce v namietaní odňatia možnosti konať pred súdom je dôvodné, pričom súd prvého stupňa sa po predchádzajúcom zrušení jeho rozhodnutia odvolacím súdom neriadil v zmysle ustanovenia názorom odvolacieho súdu a napriek tomu, že jeho skoršie rozhodnutie bolo už pre nepreskúmateľnosť a odňatie možnosti konať zrušené, ani napadnuté rozhodnutie riadne, v súlade s ustanovením neodôvodnil. Odvolací súd už v jeho skoršom zrušujúcom uznesení uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere a tiež uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné i s ohľadom na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa síce konštatuje neplatnosť právneho úkonu, avšak následne poukazuje na to, že navrhovateľ od tohto právneho úkonu (zmluvy o úvere) odstúpil, pričom pokiaľ je konštatovaná neplatnosť zmluvy o úvere, nemožno účinne odstúpiť od právneho úkonu, ktorý je neplatný. Súd prvého stupňa však napriek uvedenému v napadnutom rozsudku opakovane uviedol, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a tým, že navrhovateľ poskytol odporkyni na základe neplatnej zmluvy finančné prostriedky, odporkyňa získala neoprávnený majetkový prospech, pričom tento svoj záver žiadnym spôsobom nevysvetlil, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Uviedol tiež, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, pričom v danej veci nešlo o revolvingový úver, ale o poskytnutie spotrebiteľského úveru na nákup spotrebného tovaru, čo namietal aj navrhovateľ v odvolaní. Napriek tomu, že odvolací súd už v skoršom rozhodnutí vyslovil názor, že od právneho úkonu, ktorý je neplatný, nemožno odstúpiť, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku opakovane, okrem neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, uviedol, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil a zmluva sa zrušila a na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože takýmto postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nejasné, nepresvedčivé, bez logickej štruktúry a nedostatočne odôvodnené. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie najmä riadne odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ustanovením a preskúmateľné, pričom v rozhodnutí je potrebné sa vyporiadať aj s argumentáciou navrhovateľa k právnym záverom súdu prvého stupňa uvedenou v odvolaní.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.