Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/141/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti odporcom v rade 1/ E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, v rade 2/ F. O., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XX, v konaní o zaplatenie 259,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -34 zo dňa 19. 5. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa zamietol. Odporcovi v rade 1/ a odporkyni v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporcovia ako spoludlžníci uzatvorili 30. 4. 2010 zmluvu o revolvingovom úvere s výškou úveru 450,- eur, so splácaním úveru v 18-tich splátkach vo výške 37,07 eur, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 70,01 % a s výškou revolvingu 249,11 eur a ročnou percentuálnou mierou nákladov po poskytnutí revolvingu 58,50 %. Podľa oznámenia navrhovateľa o schválení úveru, ako aj údajov o schválenom úvere v zmluve, bolo navrhovateľom akceptované poskytnutie úveru vo výške 450,- eur so splatnosťou v 18-tich splátkach vo výške splátky 37,07 eur pri ročnej percentuálnej miere nákladov 63,02 % a revolvingu vo výške 249,11 eur pri predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov po poskytnutí revolvingu 45,75 %. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané dojednanie účastníkov o poskytnutí úveru vo výške 450,- eur a revolvingu vo výške 249,11 eur. Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie o poskytnutí revolvingu vo výške 444,84 eur. V návrhu na uzavretie zmluvy a v jeho akceptácii je uvedená výška revolvingu 249,11 eur. Oznámenie o schválení úveru, obsahujúce údaj o výške revolvingu 312,83 eur nepredstavuje zmluvné dojednanie účastníkov. Napokon i z karty klienta vyplýva celková suma vyplateného revolvingu len 185,39 eur (530,25 eur - 344,86 eur). Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré vzhľadom na zákonné ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť v prípade spotrebiteľského úveru vykonané v písomnej forme (návrh na uzatvorenie zmluvy - oferta a prijatie návrhu na uzavretie zmluvy - akceptácia). Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázanú existenciu dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán o poskytnutí revolvingového úveru v sume 444,84 eur. Taktiež z vykonaného dokazovania nepovažoval za preukázané, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je

v návrhu na uzavretie zmluvy - oferte iná (70,01 %, resp. po poskytnutí revolvingu 58,50 % a prijatí návrhu

- akceptácii 63,02 %, resp. po poskytnutí revolvingu 45,75 %). Za právne bezvýznamné považoval, či uvedená zmena je v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného vyvodil, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému dojednaniu ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko zo strany navrhovateľa nebol bezvýhradne akceptovaný návrh odporcov na uzavretie zmluvy v uvedenej časti. Keďže nedošlo k platnému dojednaniu ročnej percentuálnej miery nákladov, považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, v nadväznosti na čo žalobu navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. Prihliadol pritom na skutočnosť, že podľa karty klienta výška poskytnutého úveru predstavovala 530,25 eur a odporcovia podľa výpisu, aj tvrdení navrhovateľa v žalobe, zaplatili celkovo 852,61 eur.

O trovách konania rozhodol podľa s prihliadnutím na úspech odporcov v spore a skutočnosť, že si náhradu trov konania neuplatnili, nevyčíslili, ani z obsahu nebolo zistené, že by im účelne vynaložené výdavky vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že ust. vyžaduje, aby okrem absencie predpísaných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola dodržaná aj predpísaná písomná forma. V tomto prípade súd neskonštatoval, že by zmluva nemala písomnú formu, teda podmienky pre aplikáciu uvedeného ustanovenia neboli splnené, nakoľko použitie spojky „a“ predstavuje konjunkciu, teda predpoklad k tomu, aby boli súčasne splnené podmienky aj ohľadne formy zmluvy, aj ohľadne jej obsahu. Namietol nesprávnosť záverov súdu o tom, že zo strany odporcov nedošlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy v plnom rozsahu v zmysle

, a teda nedošlo k platnému dojednaniu ročnej percentuálnej miery nákladov, v nadväznosti na čo úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Z napadnutého rozsudku nevyplýva v prvom rade skutočnosť, či zníženie údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov je výhradou, obmedzením alebo inou zmenou návrhu. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom jednoznačne definuje v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ich výška v tomto prípade tvorená len sumou zmluvnej odmeny, úroku za úver, je v návrhu na uzavretie zmluvy a v jeho prijatí zhodnou. Údaj o RPMN nie je osobitne dojednávaný, ale je výsledkom prepočtu náležitostí zmluvy, ktoré boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté, sú zhodné a sú nesporné. Závery súdu o neakceptovaní návrhu odporcu na uzavretie zmluvy v časti údaju o RPMN zo strany navrhovateľa nie sú dôvodnými. Ustanovenia o uzatvorení zmlúv nepredstavujú kogentnú úpravu, pričom súd nie je oprávnený meniť, resp. doplňovať vôľu účastníkov. Tým, ako zmluva vzniká, sa však vôbec nezaoberal. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, prípadne zrušiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako správny, podľa , potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom postupom podľa odôvodnil.

Odvolací súd preskúmal predmetnú úverovú zmluvu a zistil, že táto neobsahuje zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( ). Údaj o konečnej splatnosti by mal byť v zmluve definovaný jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, v akom čase bude úver splatený. Neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru takýto údaj síce obsahoval, avšak tento nebol podpísaný aj dlžníkom, nejednalo sa o dvojstranný právny úkon. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, že oznámenie veriteľa o schválení úveru je súčasťou zmluvy o úvere. Vzniku zmluvy predchádza ponuka, následná akceptácia znamená uzatvorenie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky, treba ju považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy ( ), pretože predstavuje nový jednostranný prejav vôle

účastníka zmluvy. Správne okresný súd vyhodnotil oznámenie veriteľa a zaslanie dlžníkovi následne po uzatvorení zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany odporcu. Taktiež sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré mali odporcovia navrhovateľovi zaplatiť. Zmluva obsahuje len počet splátok, z ktorého údaju však nie je zrejmá skladba splátky, t.j. aká je suma započítavaná na istinu, aká na úroky, prípadne iné poplatky. Odporcovia sa niektoré z podstatných náležitostí zmluvy o úvere dozvedeli následne z oznámenia veriteľa o schválení úveru, teda až potom, čo podpísali listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri uzatváraní zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade dodržané nebolo. Správne preto okresný súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala povinné náležitosti, ktorý nedostatok zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. sankcionoval tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Taktiež je potrebné záverom uviesť, že pokiaľ by úverová zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bolo by potrebné zo strany súdu zaoberať sa aj výškou zmluvného úroku, keď ročná úroková sadzba v predmetnej úverovej zmluve bola ustálená na 70,01 %, pričom takáto výška úroku zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov (rozhodnutie NS SR o neplatnosti 48 % úrokov pre rozpor s dobrými mravmi).

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, odvolací súd toto ako správne, podľa , potvrdil.

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by im v súvislosti s odvolaním, podaným zo strany navrhovateľa, účelne vynaložené výdavky vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.