Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/188/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Ručiteľ s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 46 745 556, zastúpený: ADVOKAT-S, spol. s r.o., advokátska kancelária, Konvetná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 35 948 540 proti žalovanému: BMX klub Rača, občianske združenie, so sídlom Hečkova 3, 831 51 Bratislava, IČO: 30 808 774, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 655,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. - 109 zo dňa 19. 5. 2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č .k. - 109 zo dňa 19. 5. 2022 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (výrok I.), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 12,80 Eur (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.6.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 655,20 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Podaním zo dňa 7.5.2022 vzal žalobca žalobu späť z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy žalovaným dňa 15.2.2022 a preto prvostupňový súd s poukazom na a konanie zastavil.

3. Nakoľko v danej právnej veci vzal žalobca žalobu späť z dôvodu zaplatenia dlžnej sumy žalovaným po podaní žaloby, súd mal za to, že žalobca podal žalobu dôvodne a žalovaný zavinil zastavenie konania v zmysle povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu v časti výroku, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.), podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že žalobca si návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil nesplatný nárok a keďže išlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, jeho splatnosť mohla nastať v zmysle až prvý deň po požiadaní. Žalobca pred podaním návrhu nepožiadal žalovaného o zaplatenie, v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu teda uplatňovaný nárok žalobcu nebol splatný a návrh bol teda predčasný a nedôvodný. Pohľadávka žalobcu sa stala splatnou až doručením platobného rozkazu a následne ju žalovaný aj uhradil. Žalovaný namietal náhradu trov konania žalobcu aj z dôvodu, že žalobca si šikanózne uplatnil

nárok za uplynulé obdobie nie naraz, ale po častiach samostatnými návrhmi. Žalovaný žiadal, aby bolo uznesenie zo dňa 19.05.2022 vo výroku o náhrade trov konania zmenené tak, že žalobca bude zaviazaný k náhrade trov konania žalovanému v rozsahu 100%.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že k späťvzatiu žaloby došlo po tom, ako žalovaný z vlastnej iniciatívy uhradil žalovanú čiastku v plnom rozsahu. Už len na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že bol to žalovaný, kto procesne zavinil zastavenie konania a súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia Ak bol žalovaný toho názoru, že si žalobca uplatňuje podaným návrhom nárok nesplatný alebo rozporný s dobrými mravmi, mohol takto argumentovať v spore a rozporovať nárok uplatnený žalobou. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ani v podanom odpore a ani v inom podaní súd prvej inštancie o aplikáciu ustanovenia nepožiadal a to napriek tomu, že bol v konaní zastúpený advokátom. Žalovaný tak činí až v odvolacom konaní, čo je však neprípustné pre oneskorenosť. Bol to práve žalovaný, kto dobrovoľne uhradil žalovanú čiastku (čím potvrdil dôvodnosť žaloby), a tak donútil žalobcu vziať žalobu späť. K údajnej nesplatnosti žalovaného nároku žalobca uvádza, že ide o skutočnosť týkajúcu sa hmotného práva a až meritórneho rozhodnutia sporu. Tomu však zabránil sám žalovaný, keď predmet sporu žalobcovi dobrovoľne uhradil. Žalovaný dobrovoľným uhradením žalovanej čiastky v plnom rozsahu potvrdil, že je to práve on, kto napriek už jednému právoplatnému súdnemu rozhodnutiu (sp. zn. ) naďalej porušuje vlastnícke práva žalobcu a vo forme recidívy sa na jeho úkor obohacuje.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť, uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia podľa preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného.

11. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako už bolo uvedené, ako jediný môže disponovať žalobou a predmetný úkon späťvzatia realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Avšak uvedený reštriktívny záver nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V prípade, ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. V rámci zastavenia konania nemôže toto dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané čisto v procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi

tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. -10 zo dňa 15.08.2018).

12. V súvislosti s vyššie uvedeným, podľa názoru odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vyvodil primárne správny právny záver, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd mal za preukázané, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 655,20 Eur s príslušenstvom bola vzatá žalobcom späť z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný predmetnú sumu uhradil, túto skutočnosť žalobca vo svojom podaní, späťvzatí žaloby uviedol, keď konkretizoval dátum úhrady dlhu žalovaného. Žalovaný uvedenú skutočnosť potvrdil. Žalovaný uhradením pohľadávky po podaní žaloby tak vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby a teda procesne zavinil zastavenie konania, preto nárok na náhradu trov konania prináleží žalujúcej strane sporu (§ 256 ods. 1 C.s.p). Prvostupňový súd správne posúdil dôvodnosť späťvzatia žaloby procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Dôvody, ktoré viedli žalovaného k splneniu jeho záväzku, boli pri skúmaní procesného zavinenia bezpredmetné.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania podľa a ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s ust. , o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie ( a ).

15. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).