Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/73/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudcov JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci žalobkyne: H.. B. V., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX V., právne zastúpená: JUDr. Michalom Kmecom, advokátom, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti žalovaným, v 1. rade: S. W. B., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., 2. rade: V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. O. X, XXX XX G. O., právne zastúpený: JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -54 zo dňa 31.8.2022 takto

rozhodol:

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Priznáva žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovanej v 1. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zakázal žalovaným v 1. a 2. rade užívať polyfunkčný objekt so súpisným č. XXXXX na parc. CKN XXX/X v katastrálnom území V., zapísaný na LV č. XXXXX v rozsahu vyznačenom v prílohe č. X.XX znaleckého posudku č. X/ XXXX vyhotoveného znalcom H.. Q. H., B. XX, V. dňa 18.3.2019, označenom v nákrese ako priestor č. XX na X. poschodí (I. výrok). Žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu na vypratanie priestoru č. XX na X. poschodí polyfunkčného objektu so súpisným č. XXXXX na parcele CKN XXX/X zapísaného na LV č. XXXXX katastrálne územie V., vyznačenom v prílohe č. X.XX znaleckého posudku č. X/XXXX v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok). Žalobkyni priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).

2. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je vlastníčkou polyfunkčného objektu so súp. č. XXXXX, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 18. 6.2019. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi polyfunkčného objektu so súp. č. XXXX, ktorý nadobudli kúpnou zmluvou zavkladovanou dňa 1.7.2020. Uviedla, že za posledných 10 mesiacov došlo 5-krát k vytopeniu jej nehnuteľnosti v časti nachádzajúcej sa bezprostredne pod priestorom označeným v prílohe č. X.XX znaleckého posudku č. X/XXXX ako priestor č. XX na X. poschodí polyfunkčného objektu so súp. č. XXXXX. Podľa žalobkyne je evidentné, že uvedený priestor č. XX je súčasťou polyfunkčného objektu súp. č. XXXXX, a teda nehnuteľnosťou, ktorú žalobkyňa na základe zmluvy zo dňa 18.6.2019 nadobudla do svojho vlastníctva. Hranice parciel medzi nehnuteľnosťami sú v teréne ohraničené zreteľne zvislými obvodovými konštrukciami posudzovanej a susediacej stavby.

Žalobkyňa súdu predložila emailovú komunikáciu jej syna, ktorý uvedený polyfunkčný objekt užíva a žalovaného v 2. rade, ktorý bol upozornený na vytopenie nehnuteľnosti žalobkyne. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaných na upustenie od protiprávneho konania, teda užívania časti nehnuteľnosti polyfunkčného objektu so súp. č. XXXXX, zároveň žiadala, aby vec uviedli do pôvodného stavu zamurovaním dverného otvoru, resp. vymurovaním deliacej priečky v súlade s hranicou obvodového múru deliaceho budovu so súp. č. XXXXX v jej vlastníctve a budovy so súp. č. XXXX vo vlastníctve žalovaných. Uviedla, že neoprávneným užívaním predmetného priestoru došlo opakovane k zatekaniu do priestoru budovy vo vlastníctve žalobkyne v časti nachádzajúcej sa bezprostredne pod neoprávnene užívaným priestorom, pričom došlo k zvlhnutiu stien a podláh, čím vznikla na majetku žalobkyne škoda. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , a - . Konštatoval, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu, odrážajúceho nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Dočasnou úpravou realizovanou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Nárok je osvedčený vtedy, keď sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Prvoinštančný súd konštatoval, že neoprávneným užívaním priestoru č.XX dochádza ku škode na majetku žalobkyne tým, že žalovaní opakovane vytápajú miestnosť v stavbe polyfunkčného objektu vo vlastníctve žalobkyne bezprostredne nachádzajúcej sa pod priestorom č. XX., ktorý užívajú žalovaní. Uvedeným konaním žalovaných dochádza k poškodeniu vodorovných nosných konštrukcií stavby, ako aj hnuteľných vecí (hudobné nástroje). Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalovaný v 2. rade nerozporoval tvrdenia o poškodení miestnosti, práve naopak, za uvedené poškodenie sa ospravedlnil a uviedol, že bude zistená príčina poškodenia z dôvodu, aby sa mohla odstrániť. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetného priestoru č. XX podľa priloženého znaleckého posudku a zároveň osvedčila, že uvedený priestor je užívaný výlučne žalovanými, ktorí týmto neoprávneným zásahom opakovane spôsobujú škodu na ďalších častiach uvedenej stavby polyfunkčného objektu, a to vytápaním miestnosti bezprostredne nachádzajúcej sa pod priestorom č. XX. Na základe uvedeného mal za to, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia, pretože len jeho nariadením možno zabrániť vzniku škody na majetku žalobkyne, ktorá pre neoprávnený zásah žalovaných nemôže realizovať svoje vlastnícke práva k uvedenej časti stavby. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná v 1. rade, ktorá považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedôvodné a zavádzajúce. Ako podielová vlastníčka nehnuteľnosti na ul. W. XX B. V., nemá vedomosť o neoprávnenom užívaní akéhokoľvek priestoru patriaceho žalovaným. Taktiež nemá informáciu o tom, odkedy má takýto protiprávny stav trvať. Spolu so žalovaným v 2. rade od kúpy nehnuteľnosti v roku 2020 nevykonali žiadny zásah do priečelia, ani na prízemných, či iných nadzemných podlažiach. Nezmenili žiadne nosné, či iné deliace steny. Nehnuteľnosť sa aj v súčasnosti nachádza presne v takom stave, ako ju zakúpili od pôvodných majiteľov, ktorí predali susednú nehnuteľnosť žalobkyni. Od uzavretia kúpnej zmluvy nebolo nikdy spochybnené, ani predávajúcimi ani žalobkyňou, ani jej synom, že nejaká časť budovy je sporná, resp. že žalovaní užívajú niektoré miestnosti neoprávnene, pretože, ak by bolo niečo sporné, tak by takúto nehnuteľnosť nekúpila. Z originálnej dokumentácie - pôdorysov je zrejmé, že neboli vyhotovené účelovo, ako to spravila žalobkyňa, keď fixkou v predžalobnej výzve rozdelila budovu zhora nadol, ako je to zrejmé z pôvodnej dokumentácie, pričom budova nie je delená kolmo zhora nadol. Dňa 5.3.2022 bol žalobkyni a jej synovi doručený informačný list, v ktorom ich upozornili na problém s vytopením v stredovej časti domu. Podľa posúdenia stavu sa jedná o problém zatekania dažďovou vodou zo strešnej krytiny na miestach, kde sa spájajú strešné krytiny žalobkyne a žalovaných. Žalobkyňa sa odmietla podieľať na celkovej oprave strešnej krytiny, ktorá mala poslúžiť proti zatekaniu dažďovej vody do interiéru nehnuteľnosti. Preto bola porucha odstránená iba provizórne, čo asi spôsobuje zatekanie. Podľa technika z poisťovne je zatekanie vody spôsobované pri silných dažďoch, vrátane zatekania až

do spodných častiach domu. Nejedná sa o zatekanie vody z kúpeľne, ako to tvrdí syn žalobkyne. Je však nevyhnutné vzniknutý problém odborne riešiť. Začiatkom tohto roku syn žalobkyne odmietol vpustiť pracovníka poisťovne k obhliadke a následne aj technika, ktorý mal zhodnotiť reálny stav zatekania, čo svedčí o tom, že syn žalobkyne nemá záujem vec riešiť konštruktívne, ale má len zámer vyvolávať konflikty, aby nemusel participovať na opravách spoločných častí domu.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu odvolanie aj žalovaný v 2. rade. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Svoje odvolanie právne odôvodnil ust. , a . Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe žalobkyňou predložených listín k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento svoju úvahu o vlastníckom práve žalobkyne k priestoru č. XX a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia založil na prílohe č. X.XX znaleckého posudku č. X/ XXXX. Uvedená príloha je však len nákresom zamerania nehnuteľnosti, pričom znalecký posudok bol vypracovaný za účelom určenia všeobecnej hodnoty a takýto nákres nie je záväzný ani pre znalca, ktorý vypracoval tento posudok. V predmetnom znaleckom posudku znalec neposudzoval stavebnú konštrukciu stavby a ani súlad realizácie stavby s projektovou dokumentáciou. Okrem toho znalec na str. 6 znaleckého posudku konštatuje, že mu nebola poskytnutá projektová dokumentácia. Žalovaný v rámci odvolania odkázal na množstvo technickej dokumentácie, z ktorej vyplýva, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by mali preukazovať skutočnosť, že vlastníkom priestoru č. XX má byť žalobkyňa. Poukázal na to, že predmetom konania na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania nie je poskytnúť relevantné právne odpovede na všetky sporné skutočnosti, ale posúdiť to, či návrh je dôvodný, t.j., či ohrozenie vzťahov alebo nároku účastníkov je tak značné, že si vyžaduje okamžité, hoci aj dočasné opatrenie súdu. Na druhej strane ale rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia nemôže prejudikovať právny vzťah strán sporu, ako ani ich práva a povinnosti. Súd prvej inštancie však vydaním neodkladného opatrenia deklaruje (aj keď to výslovne vo výrokovej časti nekonštatuje) vlastnícke právo žalobkyne k priestoru, ktorý je v znaleckom posudku označený ako priestor č. XX. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že absolútne vylúčenie žalovaných z užívania predmetného priestoru predstavuje neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva. S prihliadnutím na žalovaným tvrdené a preukázané skutočnosti, je v dostatočne rozumnej miere spochybnené vlastnícke právo žalobkyne k priestoru č. XX, a preto navrhované neodkladné opatrenie a jeho právne účinky obmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže aj z predchádzajúcej emailovej komunikácie žalobkyne je zrejmé, že táto mienila odstrániť len stav súvisiaci so zatekaním vody a nedomáhal sa vlastníckeho práva. Za daných okolností je nedôvodné, aby bolo žalovaným zachované len holé vlastníctvo a aby boli úplne vylúčení a obmedzení na všetkých obsahových zložkách vlastníckeho práva. Pre tak podstatné obmedzenie vlastníckeho práva, aby bolo možné žalovaným uložiť zákaz akokoľvek užívať predmetný priestor, neboli hodnoverným spôsobom preukázané rozhodné skutočnosti, ktoré by v dostatočne rozumenej miere osvedčovali vlastnícke právo žalobkyne. Žalobkyňa sa voči žalovaným mohla domáhať miernejšieho obmedzenia, ktoré by ich na vlastníckom práve neobmedzilo v tak podstatnom rozsahu, ktorý je neprimeraný okolnostiam veci. Súd prvej inštancie nemal, podľa žalovaného v 2. rade, poskytnúť ochranu žalobkyni, ktorá sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade nepriamo domáha určenia vlastníckeho práva. Za situácie, kedy malo dochádzať k zatekaniu stropu, ktorého príčina mala byť na strane žalovaných, je neprimerané zakázať žalobcom užívať tento priestor bez toho, aby bolo hodnoverným spôsobom určené vlastnícke právo k predmetnému priestoru, a to zvlášť s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ (minimálne po dobu 3 rokov) vlastnícke právo žalovaných nespochybňovala. Neodkladné opatrenie a jeho účinky nesmú mať neprimeraný zásah do postavenia strán sporu, a preto pokiaľ možno povinú stranu sporu obmedziť na dosiahnutie toho istého cieľa menej intenzívnou formou, je potom neprípustné obmedzenie povinného presahujúce nevyhnutnú potrebu.

5. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedla, že vlastníctvo k priestoru č. XX na H.. poschodí polyfunkčného objektu č. XXXXX nepovažuje za sporné, keďže žalovaný v 2. rade nepreukázal nadobudnutie vlastníctva k tomuto priestoru. Nákresy, ktoré predložil žalovaný v 2. rade a ktoré sú z pred roka 2012, nemôžu byť smerodajné, pretože je zrejmé, že v období od roku 2012 do roku 2019 došlo k reálnemu rozdeleniu pôvodnej stavby. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný s

poukazom na to, že žalovaní v 1. a v 2. rade opakovane vytápali nehnuteľnosť žalobkyne, pretože takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie je jediný možný prostriedok ochrany pred poškodzovaním jej majetku.

6. K vyjadreniu žalobkyne zaujal stanovisko žalovaný v 2. rade. Poukázal na to, že znalcovi pri vypracovaní znaleckého posudku č. X/XXXX neboli predložené v súvislosti s predmetnými stavbami žiadne podklady, na základe ktorých by bolo hodnoverne určiť popis jednotlivých miestností na H.. poschodí. Žalovaný v 2. rade predložil listiny preukazujúce skutočnosť, že priestor č. XX, ku ktorému žalobkyňa deklaruje vlastnícke právo v skutočnosti neexistuje a ani neexistoval. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že daný stav nehnuteľnosti je od roku 1976, pričom tak právni predchodcovia žalovaných, ako aj žalovaní, tieto nehnuteľnosti užívajú a vlastnícke právo nadobudli na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 1.7.2020. Žalobkyňa tieto miestnosti nikdy neužívala. Pokiaľ žalobkyňa odvíja jej vlastnícke právo z kúpnej zmluvy z roku 2019, tak je potrebné uviesť, že predmet prevodu (stavba) nebol určený tak určitým a nezameniteľným spôsobom, aby od uvedeného titulu mohla odvíjať jej vlastnícke právo. Priestor, ktorý žalobkyňa označuje za „dutinu“, fakticky neexistuje, pričom na danom mieste sa nachádzajú miestnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Súd prvej inštancie nariadeným neodkladným opatrením absolútne vylúčil žalovaných z užívania predmetného priestoru, ktorý podľa predložených dokladov vlastne neexistuje a na uvedenom mieste sa nachádzajú ďalšie dve miestnosti. Predmetný výrok tak považujú žalovaní za nevykonateľný. Vylúčiť žalovaných absolútne z užívania nehnuteľnosti tak so zreteľom na vyššie uvedené predstavuje neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva. Právne účinky tohto neodkladného opatrenia by obmedzili povinú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže aj z predchádzajúcej emailovej komunikácie žalobcu je zrejmé, že tento mieni odstrániť len stav súvisiaci so zatekaním vody a nedomáha sa vlastníckeho práva.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( - - ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

8. Predmetom konania pred odvolacím súdom je uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, pričom návrh na jeho nariadenie podľa bol podaný pred začatím konania vo veci samej. Úlohou súdu pred nariadením neodkladného opatrenia je zistiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Okrem uvedeného je potrebné hodnoverne osvedčiť aj tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvody vydania neodkladného opatrenia osvedčila a osvedčila aj trvanie nároku. Osvedčenie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne, aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená.

9. Odvolací súd nezistil, že je nevyhnutne potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobkyne, bez primeraného osvedčenia skutočnosti potrebných pre prijatie záveru o odôvodnenosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, resp. bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade je, podľa návrhu, potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Podľa tvrdenia žalobkyne je bezodkladnosť daná tým, že žalovaní v 1. a v 2. rade v priebehu 10 mesiacov 5-krát vytopili žalobkyňu. V rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že „problém, zdroj zatápania je pravdepodobne v susedovej nehnuteľnosti, nakoľko v priestore nad vytopeným priestorom nehnuteľnosti žalobkyne,

nie sú vodovodné potrubia“. Žalobkyňa teda predpokladá, že zdroj vytápania je u žalovaných v 1. a 2. rade. Títo však tento predpoklad žalobkyne spochybnili a poukázali na to, že tento problém spôsobujú netesnosti na spoji striech žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade, pričom tento problém už aj chceli riešiť, avšak žalobkyňa, resp. jej syn, im neposkytli dostatočnú súčinnosť. Zároveň neumožnili technikovi poisťovne, resp. odborníkovi tieto veci, obhliadnuť problémové miesto a navrhnúť riešenie. Žalovaná v 1. rade zároveň uviedla, že žalobkyňa sa nechce podieľať na oprave strechy. Zmyslom tohto neodkladného opatrenia, na základe požiadavky žalobkyne je to, aby nedochádzalo k zatápaniu jej priestoru. Podľa názoru odvolacieho súdu to nie je možné dosiahnuť tým, že žalovaní v 1. a 2. rade budú absolútne vylúčení z užívania predmetnej nehnuteľnosti tak, ako im to súd prvej inštancie zakázal, pretože pokiaľ by zdroj zatápania mal byť práve z priestoru vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, čo ale žalobkyňa neosvedčila, tak je nevyhnutné, aby títo odstránili túto príčinu, teda realizovali opravu, údržbu a pod.. Na druhej strane, pokiaľ zdroj zatápania nie je z priestoru, ktorý užívajú žalovaní v 1. a 2. rade (kúpeľňa), tak zákaz užívania nehnuteľnosti by absolútne nezodpovedal tejto situácii a jednalo by sa o nedôvodné obmedzenie vlastníckych práv žalovaných v 1. a 2. rade. Súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, bez adekvátnej relevancie, prevzal tvrdenia žalobkyne bez toho, aby zohľadnil, či je nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia nevyhnutné a primerané. Taktiež nevzal do úvahy to, či je nariadeným neodkladným opatrením možné dosiahnuť účel, ktorý sleduje žalobkyňa, pretože pokiaľ dochádza k zatápaniu priestoru práve z dôvodu vadnosti strechy, tak takýto stav si vyžaduje pravdepodobne komplexnejšiu opravu a súčinnosť oboch vlastníkov susediacich nehnuteľností. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného v 2. rade, týkajúcou sa prejudikovania vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, čo možno dedukovať aj z povinnosti, ktorú súd uložil žalobkyni, a to povinnosti na podanie žaloby na vypratanie tohto priestoru, aj keď pri tejto žalobe je potrebné ako prejudiciálnu otázku riešiť vlastníctvo tohto priestoru, o ktorom žalovaný v 2. rade tvrdí, že tento priestor ani „papierovo“ neexistuje. Riešenie vlastníckeho práva ale nemôže byť predmetom tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Žalobkyňa tvrdila, že súdu predložila kúpnu zmluvu, z ktorej má vyplývať, že je vlastníčkou sporného priestoru. Odvolací súd však konštatuje, že táto zmluva nie je súčasťou spisu. Pokiaľ súd prvej inštancie pri špecifikácii výrokovej časti vychádzal z návrhu žalobkyne a opieral sa o znalecký posudok H.. Q.Š. H. Č.. X/XXXX, tak odvolací súd poukazuje, že tento znalecký posudok bol vypracovaný za účelom vypracovania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a nie pre účely špecifikácie nehnuteľnosti zo stavebného hľadiska s konkrétnymi právnymi následkami.

11. Keďže žalobkyňa na základe tvrdených skutočností neosvedčila danosť svojho práva v tom zmysle, že v dôsledku konania žalovaných, resp. ich objektívnej zodpovednosti, dochádza k zatekaniu do priestoru, ktorý je v jej vlastníctve, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Takýto zásah do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných ústavných práv, by bol zároveň neadekvátny a neprimeraný.

12. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade rozhodol odvolací súd podľa a úspešnému žalovanému v 2. rade priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovaná v 1. rade si náhradu trov konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani trovy konania nevznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.