Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/149/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Öffentliche Notare Dr. Helmut KLIKOVITS & Dr. Christian MAYER Partnerschaft, so sídlom Hauptplatz 47, 7100 Neusiedl am See, Rakúska republika, IČO: 408054f, zastúpený: Šiška & Partners s.r.o., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 861 961, proti žalovanému: X. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, G., štátny občan H. konfederácie, o zaplatenie 5.500 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi na jeho účet vedený v E. T.-R.-U. AG, IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX istinu vo výške 5 500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % p.a. zo sumy 5 500 Eur odo dňa 11.09.2015 až do zaplatenia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.08.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 5.500 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Uplatnený nárok odôvodnil vystavením faktúry č. og/67/2016 za poskytnuté notárske služby, ktorú žalovaný neuhradil. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. K žalobe priložil faktúru č. og/67/2016 z 18.01.2016 na sumu 5.500 eur mesačne zloženú zo sumy 4.369,58 ako honoráru za poskytnuté služby, výdavkov v hotovosti podliehajúcim zdaneniu v sume 108 eur, 20 % DPH v sume 895,52 eur, a výdavkov v hotovosti nezdaniteľným vo výške 126,90 eur. Zároveň priložil odpoveď žalovaného zo dňa 30.01.2016, v ktorej žalovaný oznámil žalobcovi, že nie je ochotný faktúru uhradiť, nakoľko podľa neho za jeho náklady zodpovedajúci sú zodpovední predávajúci z kúpnej zmluvy, ktorí od tejto zmluvy odstúpili.

2. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu poprel. Namietal pasívnu vecnú legitimáciu, keď uviedol, že so žalobcom nikdy neuzavrel žiadnu písomnú zmluvu ani ústnu zmluvu a ani žiadnu zmluvu, ktorá by ho zaväzovala zaplatiť sumu 5.500 eur, ako ju špecifikoval žalobca v žalobe, resp. v zaslanej faktúre. Žiadal preukázať zo strany žalobcu, že mu bol vysvetlený spôsob určenia odmeny, resp. že sa dohodli na úhrade sumy 5.500 eur, a že mali dohodnutú splatnosť žalobcom tvrdenej, podľa žalovaného domnelej, pohľadávky. Poukázal na to, že vzťah medzi ním a žalobcom má charakter spotrebiteľského vzťahu, a teda požíva zvýšenú ochranu. Preto bolo na ťarchu žalobcu, aby potencionálnemu klientovi oznámil hodnotu svojich služieb, zároveň poukázal na to, že je štátnym občanom H. a preto vôbec neovláda zákony A. republiky. Uvádzal tiež, položkám vo faktúre nerozumie, nerozumie, na základe akého titulu sú tam uvedené, a kedy malo dôjsť k dodaniu žalobcom tvrdenej služby. Uviedol tiež, že v minulosti nikdy nedošlo k dohode o odmene za služby žalobcu a splatnosti tejto odmeny. Oznámenie o výške honoráru nepovažoval za platný daňový doklad, s tým, že poukazoval na to, že v ňom absentuje dátum dodania služby. Ak by týmto dátumom mal byť dátum do 15.08.2015, z dôvodu istoty vzniesol námietku premlčania. Namietol tiež, že nie je jednoznačne v oznámení o honorári žalobcu vyjadrené,

od akého dátumu mala plynúť lehota 8 dní na úhradu, v tejto súvislosti poukazoval na to, že sa jedná o pohľadávka ešte nie je splatná. Aj táto pochybnosť by podľa neho mala byť posúdená v prospech žalovaného, ktorý je v pozícii spotrebiteľa. Za nedôvodné tiež považoval podriadenie právneho vzťahu pod právnu úpravu , a to práve s ohľadom na svoje postavenie spotrebiteľa, ak by to bolo v dôsledku zmluvného ustanovenia, považoval by to za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Pre prípad nariadeného pojednávania navrhol vykonať výsluch žalobcu a žalovaného (po zvážení súdom), žiadal o predloženie dokumentu, z ktorého bude zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah a dokumentu, ktorý preukáže, že nárok žalobcu v žalobcom uplatnenej výške bol zmluvne dohodnutý.

3. Žalobca poukazoval na to, že s ohľadom čl. 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES, č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) sa zmluvný vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, spravuje právnym poriadkom A. republiky. Uviedol, že 26.05.2015 bola v priestoroch kancelárie žalobcu medzi žalovaným a jeho manželkou na jednej strane ako kupujúcimi a pánom G.. G. F. s jeho manželkou pani G. F. ako predávajúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v čl. I zmluvy. Spolu s touto kúpnou zmluvou bola uzatvorená dohoda o správe majetku medzi kupujúcimi, predávajúcimi a žalobcom, ktoré je obdobou notárskej úschovy v slovenskou právnom poriadku a ktorá vecne súvisí so zmluvou. Tak zmluvu, ako aj dohodu vyhotovil žalobca. Podľa čl. VII zmluvy náklady spojené s vyhotovením zmluvy, zápisom zmluvy do katastra nehnuteľností, poplatky, daň z prevodu nehnuteľností a registračným poplatkom znášajú kupujúci. Poukázal tiež na ustanovenie § 10 zákona A. republiky o notársky tarifách, ktorý stanovuje povinnosť zaplatiť poplatok každému, kto poveril notára výkonom činnosti a kto ako účastník súhlasí s úkonom, ktorý bol vyhotovený, osvedčený alebo overený notárom. Pokiaľ ide o premlčanie, odkázal na ustanovenie rakúskeho všeobecného , podľa ktorého sa nároky z vykonania práce alebo iných služieb premlčujú uplynutím troch rokov, s tým, že poskytovanie služieb bolo ukončené uskutočnením posledného úkonu. Dňa 11.09.2015 bolo žalobcovi doručené odstúpenie od zmluvy od predávajúcich, dôvodom bolo poručenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného a jeho manželky spočívajúce v nezaplatení časti kúpnej ceny riadne a včas. Deň 11.09.2015 tak podľa žalobcu predstavuje deň ukončenia poskytovania služieb zo strany žalobcu, keďže odstúpením od kúpnej zmluvy predávajúcim odpadol dôvod na uskutočnenie ďalších úkonov, ako napr. výpočet dane z prevodu nehnuteľností, výmaz vecných bremien alebo zápis zmluvy do katastra nehnuteľností a tento deň tak je dňom, kedy začala plynúť premlčacia lehota, s tým, že týmto dňom sa pohľadávka žalobcu s ohľadom na ustanovenia rakúskeho všeobecného stala splatnou, pričom dátum vyhotovenia faktúry je v tomto prípade irelevantný. V súvislosti s aplikáciou rakúskeho právneho poriadku na zmluvný vzťah, ktorý je predmetom sporu, si žalobca uplatnil 4 % úrok z omeškania v zmysle ustanovenia rakúskeho všeobecného . K podaniu priložil kúpnu zmluvu z 26.05.2015, odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa11.09.2015, a tiež dohodu o dôverníckej správe zo dňa 26.05.2015.

4. Žalovaný v konaní ďalej uvádzal, že v zmysle prekladu kúpnej zmluvy (jej článku VII) mala kupujúca strana znášať náklady, poplatky, ktoré súvisia so zápisom tejto zmluvy do katastra nehnuteľností, daň z nadobudnutia nehnuteľnosti a poplatok za vklad, v tomto preklade tak absentuje slovné spojenie „s vyhotovením zmluvy“, teda k povinnosti platiť takéto náklady nikdy nemohlo dôjsť, a to ani pri akceptácii argumentácie žalobcu, zároveň zopakoval, že nikdy nebola výslovne dojednaná výška odmeny v sume 5.500 eur, s tým, že uvádzal, on o výške a podmienkach žalobcom požadovaného nároku nikdy nerokoval. Trval na predložení písomnej dohody o výške odmeny. Tvrdil, že nikdy nepoveril žalobcu vykonávať pre žalobcu notárske služby, s tým, že žalobca nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy. V prípade, že nejaké ustanovenie je sporné, mal za to, že by malo byť vykladané v prospech spotrebiteľa. Vyhlásil, že ustanovenie § 10 zákona A. republiky o notárskych tarifách nepozná, nebol o ňom notárom uzrozumený a tiež nebol uzrozumený o výške domnelej odmeny. Zotrval na uplatnenej námietke premlčania, s tým, že argumentáciu žalobcu považoval za účelové „natiahnutie“ začiatku plynutia premlčacej lehoty, keďže z vyúčtovania žalobcu je zrejmé, že malo ísť o vyúčtovanie za vyhotovenie zmluvy a nie za iné činnosti, na ktoré poukazuje žalobca, a na základe ktorých „natiahol“ podľa žalovaného začatie plynutia premlčacej lehoty. Skutočnosť, či mali byť žalobcom poskytnuté iné služby považoval žalovaný z hľadiska začiatku plynutia premlčacej lehoty za irelevantnú. Ak by mali byť účtované iné služby, poskytnuté po dátume 26.05.2015, musel by to žalobca uviesť v osobitnom vyúčtovaní. Podľa žalovaného odstúpenie predávajúcich od kúpnej zmluvy nemohlo mať vplyv na začatie plynutia premlčacej doby, kedy si notár mohol prvýkrát uplatniť právo. Poukázal na to, že ak

by medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda o odmene žalovaného, rozpory by nevznikli, čo považoval za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Mal za to, že na premlčanie nároku sa uplatňuje ustanovenie rakúskeho všeobecného .

5. Výzvou z 18.01.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu honoráru spojeného s ním poskytnutými službami, v celkovej výške 5.500 eur (č. l. 9-10 v spise)

6. Odpoveďou z 30.01.2016 žalovaný (spolu so svojou manželkou), oznámil žalobcovi, že nie sú ochotní uhradiť žalobcom požadovanú sumu, nakoľko predávajúci z kúpnej zmluvy od tejto zmluvy odstúpili dňa 11.09.2015, pričom podľa žalovaného sú za náklady žalobcu zodpovední predávajúci (č. l. 13-14 v spise).

7. V kúpnej zmluve z 26.05.2015, ktorú pre jej zmluvné strany vyhotovil žalobca, sa zmluvné strany (predávajúci G.. G. F. a G. F. a kupujúci X. Y. (žalovaný) a Y. Y.) dohodli na prevode nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. I zmluvy, za kúpnu cenu 300.000 eur. Kupujúci sa zaviazali zaplatiť čiastočnú kúpnu zmluvu v priebehu 7 dní od podpísania zmluvy všetkými stranami. Nezaplatenie čo i len časti kúpnej ceny zakladalo právo predávajúcej strany na odstúpenie od zmluvy, s tým, že predávajúcim by zostala zaplatená časť (do výšky 15.000 eur), ako zmluvná pokuta. Strany sa zároveň dohodli, že výkon dôverníckeho správcovstva a výplata kúpnej ceny zo strany dôverníckeho správcu prebehne na základe osobitnej dohody o dôverníckej správe. Náklady, poplatky, daň z nadobudnutia nehnuteľnosti a poplatok za vklad spojené so vznikom a registráciou tejto zmluvy znáša podľa bodu 7.1. zmluvy kupujúci(zistené z kúpnej zmluvy z č. l. 43-49 v spise).

8. Dňa 26.05.2015 bola uzatvorená dohoda o dôverníckej správe medzi žalovaným (ako kupujúcim z kúpnej zmluvy, G.. G. F., a Dr. V. G., verejným notárom, Dr. V. G., ktorý bol touto dohodou ustanovený do funkcie dôverníckeho správcu. Z bodu 4.1. dohody o dôverníckej správe vyplýva výlučné dispozičné právo dôverníckeho správcu ohľadom čiastky v dôverníckej správe(zistené zo zmluvy o dôverníckej správe z č. l. 54 - 58 v spise).

9. Dňa 11.09.2015 odstúpili predávajúci od kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2015, z dôvodu, že čiastočná kúpna cena vo výške 15.000 eur nebola uhradená včas (v priebehu 7 dní od podpísania zmluvy dňa 26.05.2015, nakoľko podľa oznámenia dôverníckeho správcu bolo zložených len 1.000 eur (č. l. 51 - 52 v spise)

10. Z komunikácie medzi žalovaným a advokátom G.. F. E., resp. z komunikácie medzi advokátmi G.. F. E. a Dr. D. E. R., súd zistil, že strany sporu rokovali o možnosti vzájomného ukončenia sporu v roku 2017 (v tom čase bolo medzi stranami (resp. medzi notárom Dr. V. G. a žalovaným a jeho manželkou) vedené konanie o uplatnenej pohľadávke žalobcu na Okresnom súde U. am E.). Strany sa v rámci konania vedeného v A. blížili k ukončeniu sporu mimosúdnou dohodou, keď podmienkou žalobcu malo byť uhradenie sumy 1.000 eur zo strany žalovaného, s tým, že žalobca vychádzal zo skutočnosti, že má k dispozícii aj sumu 1.000, ktorá bola žalovaným ako kupujúcim z kúpnej zmluvy zložená na účet dôverníckej správy. Nakoľko bola ale táto suma 1.000 eur z účtu dôverníckej správy vyplatená predávajúcim (ako zmluvná pokuta v zmysle kúpnej zmluvy), žalobca už následne od žalovaného požadoval 2.000 eur, nie pôvodných 1.000 eur, v dôsledku čoho k dohode nedošlo. Podaním zo dňa 01.02.2018 vzal žalobca žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde v U. am E. späť (č. l. 86 až 99 v spise).

11. Podľa ustanovenia čl. 4. ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES) č. 5932008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) sa zmluvný vzťah v súvislosti s ktorým si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní, spravuje právnym poriadkom A. republiky.

12. Súd si vyžiadal informácie o relevantnom práve Rakúskej republiky, vzťahujúcom na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého si žalobca uplatňuje nárok.

13. Z odpovede Spolkového ministerstva spravodlivosti zo dňa 07.06.2021 (obsahujúcej v prílohe aj ustanovenia relevantných právnych predpisov), súd okrem iného zistil, že v rakúskom občianskom práve sa zásadne uplatňuje prednosť slobodnej formy a slobodnej úpravy zmlúv. V zmysle uvedeného je možné uzatvárať zmluvy písomne, ústne alebo aj konkludentne ( Všeobecného ). Zásadne je možné poukázať na bod 7.1 kúpnej zmluvy, podľa ktorého je kupujúci povinný

uhradiť náklady spojené s vypracovaním zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je podľa Všeobecného v zásade možné, ak odplatná zmluva nie je z určitej časti splnená v riadnom čase, na riadnom mieste alebo riadnym spôsobom. V zásade ide o prípad, keď je dlžník v omeškaní alebo sa plnenie ponúka na nesprávnom mieste resp. v kvalite alebo množstve, ktoré je v rozpore so zmluvou. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby odkázalo Spolkové ministerstvo spravodlivosti na ustanovenie všeobecného , ktoré sa vzťahuje na premlčanie pohľadávok advokátov, resp. notárov, s tým, že výslovne uviedlo, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je v prípade odmeny advokáta alebo notára rozhodujúce ukončenie zastupovania v konkrétnej právnej veci. Zároveň Spolkové ministerstvo spravodlivosti odkázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 15.04.1980 v právnej veci (ktoré k svojmu vyjadreniu aj priložilo), ktoré záver o začiatku plynutia premlčacej by až momentom ukončenia poskytovania služieb potvrdzuje.

14. Podľa rakúskeho všeobecného (JGS Nr. 946/1811 v znení k 26.05.2015), ak zákon neustanovuje inak, predstavujú úroky, ktoré boli dohodnuté bez určenia výšky alebo ktoré sú splatné podľa zákona, čiastku vo výške štyroch percent ročne.

15. Podľa rakúskeho všeobecného (JGS Nr. 946/1811 v znení k 26.05.2015) sa po uplynutí troch rokov premlčujú pohľadávky lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek, súkromných učiteľov, advokátov, notárov, patentových zástupcov a všetkých ostatných osôb verejne poverených poskytovaním určitých náležitostí na základe odmeny za ich výkony a náhrady ich výdavkov, ako aj zmluvných strán na základe preddavkov poskytnutých týmto osobám.

16. Podľa § 1 zákona o notárskych tarifách (BGBl. Nr. 576/1973 v znení k 26.05.2015), notári majú za úradné úkony, ktoré majú vykonávať podľa § 1 Notárskeho poriadku z 25. júla 1871, Ríšska zbierka zákonov č. 75, ako aj za zhotovenie súkromných listín podľa § 5 Notárskeho priadku nárok na poplatky podľa tohto spolkového zákona. (Podľa poznámky 2, ak notári vykonávajú úkony označené v odmene advokátov na základe oprávnenia, platí táto odmena subsidiárne)

17. Podľa § 2 zákona o notárskych tarifách (BGBl. Nr. 576/1973 v znení k 26.05.2015), tarifný poplatok za činnosti uvedené v § 1 je odmena za všetky úkony v kancelárii notára, ktoré sú s tým bežne spojené.

18. Podľa § 5 ods. 1 zákona o notárskych tarifách (BGBl. Nr. 576/1973 v znení k 26.05.2015), pokiaľ nie je stanovené inak, určuje sa výška poplatku podľa hodnoty predmetu, na ktorý sa vzťahuje činnosti, bez zrážky dlhov, hotových výdavkov a poplatkov.

19. Podľa § 8 zákona o notárskych tarifách(BGBl. Nr. 576/1973 v znení k 26.05.2015), ak nebudú úradné úkony alebo súkromné listiny, ktorými bol notár poverený, ukončené, má notár nárok na časť tarifného poplatku, ktorá zodpovedá poskytnutému výkonu do daného okamihu, pokiaľ notár nezavinil jeho nedokončenie alebo poskytnutý výkon je pre dlžníka zúžitkovateľný.

20. Podľa § 10 zákona o notárskych poplatkoch (BGBl. Nr. 576/1973 v znení k 26.05.2015), súdne poplatky, kolkové známky a súdne poplatky, poštovné, primerané náklady na potrebné zisťovanie, ktoré boli vynaložené na žiadosť notára, poplatky za vzdialenosť a iné hotové výdavky ako aj daň z pridanej hodnoty sa uhrádzajú osobitne.

21. Podľa § 12 zákona o notárskych tarifách ((BGBl. Nr. 576/1973 v znení k 26.05.2015), všetky osoby, ktoré poverili notára činnosťou alebo boli účastníkmi úkonu, ktorý bol s ich súhlasom notársky vykonaný, osvedčený alebo overený, sú povinné zaplatiť poplatok. Viacerí dlžníci ručia spoločne a nerozdielne.

22. Podľa § 13 ods. 1 zákona o notárskych tarifách (BGBl. Nr. 576/1973 v znení k 26.05.2015), notár môže požadovať úhradu poplatku bezprostredne po ukončenej činnosti.

23. Podľa § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa (BGBl. Nr. 140/1979 v znení k 26.05.2015), ods. 1 bod 3, predtým ako je spotrebiteľ viazaný zmluvou alebo zmluvným vyhlásením, musí ho podnikateľ (okrem iných informácií vymedzených v § 5a ods. 1) jasným a zrozumiteľným spôsobom informovať o celkovej cene tovaru alebo služby vrátane všetkých daní a odvodov, ak však cenu nemožno primerane vypočítať vopred, vzhľadom na povahu tovaru alebo služby, spôsob výpočtu ceny ako aj prípadne akékoľvek dodatočné náklady na dopravu, dodanie alebo prepravu, alebo ak takéto náklady nemožno

primerane vypočítať vopred, vznik takýchto dodatočných nákladov, pokiaľ tieto informácie nevyplývajú priamo z daných okolností.

24. Vo vzťahu k predmetu konania vyplynulo, že pôvodne sa viedlo konanie o žalobcovom nároku na rakúskom súde, to bolo ale zastavené, v rámci tohto konania strany rokovali o zmieri, v rámci ktorého mal pôvodne žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur. Žalobca neskôr v rámci rokovania o zmiernom ukončení sporu v A. pred okresným súdom U. am E., upravil svoju požiadavku, keď požadoval 1.000 eur, s tým, že argumentoval, že suma 1.000 eur, ktorou disponoval od žalovaného (ešte v rámci zabezpečovania úkonov ohľadom realizácie kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o dôverníckej správe), bola odovzdaná predávajúcim z kúpnej zmluvy, nakoľko ju títo požadovali titulom dohodnutej zmluvnej pokuty.

25. Žalovaný v konaní namietal, že nárok žalobcu, ak by aj mal byť dôvodný, je premlčaný, nakoľko premlčacia doba podľa neho začala plynúť 26.05.2015, kedy bola vyhotovená kúpna zmluva, v súvislosti s vyhotovením ktorej si žalobca uplatňuje nárok v konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si nárok uplatnil až 16.08.2018, urobil tak podľa žalovaného viac ako dva mesiace po uplynutí trojročnej premlčacej doby a jeho nárok je tak premlčaný. S touto argumentáciou žalobcu sa súd nestotožnil. Otázky plynutia premlčacej doby sa dotklo aj spolkové ministerstvo spravodlivosti vo svojom vyjadrení k žiadosti konajúceho súdu pri zisťovaní cudzieho práva. Uzavrelo pri tom, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je v prípade odmeny advokáta alebo notára rozhodujúce ukončenie zastupovania v konkrétnej právnej veci. Zároveň Spolkové ministerstvo spravodlivosti odkázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 15.04.1980 v právnej veci (ktoré k svojmu vyjadreniu aj priložilo), ktoré záver o začiatku plynutia premlčacej doby až momentom ukončenia poskytovania služieb potvrdzuje. Súd tak (predovšetkým s ohľadom na závery rozhodnutia ) vyhodnotil žalovaného námietku premlčania ako nedôvodnú. Dňom ukončenia poskytovania služieb zo strany žalobcu je deň 11.09.2015, kedy predávajúci z kúpnej zmluvy od tejto zmluvy odstúpili, a preto až týmto dňom začala plynúť premlčacia doba, žalobca tak podal žalobu včas, keď ju súdu doručil 16.08.2018, teda v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby.

26. Samotný nárok žalobcu súd považoval za dôvodný tak pokiaľ ide o jeho dôvod, ako aj o jeho výšku. Napriek tomu, že žalovaný v konaní pôvodne popieral, že by so žalobcom uzatvoril akúkoľvek zmluvu, žalobca v konaní preukázal, že vyhotovil kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností. Už túto popierajúcu argumentáciu žalovaného tak možno vyhodnotiť ako účelovú. V samotnej kúpnej zmluve bol žalovaný v pozícii kupujúceho, a zároveň v súvislosti s touto kúpnou zmluvou vykonával žalobca (resp. konkrétne Dr. V. G.) pre zmluvné strany dôverníckeho správcu na základe osobitnej zmluvy o dôverníckej správe. Ako účelovú súd vyhodnotil aj argumentáciu žalovaného, že so žalobcom predloženého prekladu nevyplýva, že by mal žalovaný ako kupujúci znášať náklady samotného vyhotovenia zmluvy o prevode nehnuteľností. Žalobcom predložený preklad bodu 7.1 kúpnej zmluvy je potrebné vykladať v súlade s jeho pôvodným znením („Die mit der Y. und grundbücherlichen Durchführung dieses Vertrages verbundenen Kosten, Gebühren, die Grunderwerbsteuer und Eintragungsgebühr werden von der Käuferseite getragen“), z ktorého jednoznačne vyplýva, že sa jedná nielen o náklady súvisiace s daňovou povinnosťou, resp. len s registráciou zmluvy, ale aj o náklady spojené s jej vznikom, teda jej vyhotovením. Argumentácia žalovaného je zarážajúca o to viac, že jeho jazykom je práve jazyk nemecký, a táto skutočnosť mu musí byť z originálu zmluvy v nemeckom jazyku známa.

27. Žalobca poskytol služby žalovanému po tom, ako 19.05.2015 dostal email od sprostredkovateľa, ktorý obsahoval údaje pre vypracovanie kúpnej zmluvy spolu so správcovstvom. Po telefonickom dojednaní sa dňa 16.05.2015 konalo rokovanie ohľadom vypracovaných podkladov a následne podpísali zmluvné strany, teda G.. G. F., G. F. na jednej strane a X. Y. a Y. Y. na druhej strane všetky podklady (kúpnu zmluvu, dohodu o správe a vyhlásenie o poradí). Výšku honoráru oznámil žalovanému ešte pred podpisom zmluvy osobne Dr. T. L., dňa 26.05.2015. Žalobca v konaní presne špecifikoval, ako dospel k žalovanej sume, uviedol, že si účtoval sumu 5.392,10 eur v súvislosti s vyhotovením zmluvy, určením výšky kúpnej ceny, pričom postupoval podľa § 18 ods. 2 zákona o notárskych tarifách, účtoval sumu 500,40 eur (v zmysle tarifnej položky 2 zákona o odmenách advokátov + jednotná sadzba, určenie výšky kúpnej ceny), účtoval sumu 108,20 eur (za potvrdenie o vhodnosti územia pre výstavbu - zákon o odmenách advokátov, tarifná položka 1), účtoval sumu 123,60 a 82,40 ako náklady na overenie podľa § 25 zákona o notárskych tarifách, ku ktorým pripočítal hotovostné výdavky v sume 46 eur a poplatky v sume 70,90 eur. Špecifikovaná suma v sume 70,90 nepodliehala dani, v časti 6.252,70 eur bola účtovaná suma navýšená o daň predstavujúcu výšku 20 %, teda sumu 1.250 eur, spolu tak

celková pohľadávka predstavovala sumu 7.574,14 eur. Žalobca žalovanému už neúčtoval ďalšie náklady súvisiace s výpočtom dane z nehnuteľnosti a poplatkom za zápis, správou - poplatkom za úschovu, samotnou daňou z nadobudnutia nehnuteľnosti a poplatkom za zápis, ako aj so žiadosťou na kataster nehnuteľností, nakoľko došlo k odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy. Vypočítaný honorár bol následne znížený na sumu 5.500 eur vrátane dane a v tejto zníženej výške si žalobca voči žalovanému pohľadávku aj uplatnil.

28. Žalovaný poukázal žalobcovu iba sumu 1.000 eur, bola to čiastková platba, poukázaná na správcovský účet založený výhradne pre kúpnu zmluvu, v banke U. AG(IBAN K XXXX XXXX XXXX XXXX). Túto sumu neskôr žalobca poukázal G.. G. F., na základe dohodnutej zmluvnej pokuty (bod 3.3 kúpnej zmluvy), žalobca tak nediponuje

29. Nejedná sa o situáciu, kedy by vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi došlo porušeniu povinností zo strany žalobcu, v tomto prípade notára (ako poskytovateľa služby), ktorá by mala za následok, že žalobca nemá nárok na odmenu za poskytnuté služby, resp. náhradu súvisiacich nákladov (keďže žalovaný nárok v celom rozsahu popiera). Žalobca ako notár vyhotovil zmluvnú dokumentáciu na žiadosť strán zmluvy o prevode nehnuteľností (ktorá samotná ani nie je spotrebiteľským vzťahom, o spotrebiteľskom vzťahu možno hovoriť len vo vzťahu k žalobca (notár) - žalovaný (spotrebiteľ)). Samotný prevod nehnuteľnosti sa napokon nerealizoval, dôvodom však bola skutočnosť, že žalovaný neuhradil zálohu kúpnej ceny, v dôsledku čoho predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy. Súd nespochybňuje postavenie spotrebiteľa, ako slabšej strany v spore, jeho obrana v konaní je však jednoznačne účelová, obzvlášť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca pri účtovaní nákladov spojených s jeho službami nevychádzal z jednostranne (bez nejakých pevných kritérií) určenej výšky odmeny z jeho strany, ale riadil sa ustanoveniami zákona o notárskych tarifách, resp. zákona o odmenách advokátov, ako právnych predpisov, ktoré upravujú sadzobníky pre jednotlivé úkony poskytnutých služieb, pričom výška odmeny sa v tomto prípade odvíjala od hodnoty úkonu, ktorou bola cena prevádzanej nehnuteľnosti. Žalovaný v tomto konaní tvrdil, že mu žalobcom nebola nijakým spôsobom vopred oznámená cena za ním poskytnuté služby, čo žalobca popieral, keď tvrdil, že náklady spojené s jeho činnosťou boli žalovanému oznámené 26.05.2015, ešte pred podpisom zmlúv. Súd nemal v konaní preukázané, že tak žalobca naozaj urobil, v konkrétnom prípade to však súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal byť viazaný ustanovením bodu 7.1 kúpnej zmluvy, (z ktorého je napokon možné vyvodiť aj pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto spore, obzvlášť v spojení so skutočnosťou, že pri tom istom rokovaní uzatvoril žalovaný aj zmluvu o dôverníckej správe). Práve s ohľadom na skutočnosť, že výška nákladov spojených s vyhotovením kúpnej zmluvy a ďalších nákladov notára ako dôverníckeho správcu, je v zmysle zákona o notársky tarifách a v zmysle zákona o odmenách advokátov viazaná na hodnotu nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy (300.000 eur, ktorá hodnota bola žalovanému známa, a ani ju nerozporoval), v spojení so skutočnosťou, že sa v oboch prípadoch jedná o všeobecne známe právne predpisy Rakúskej republiky, súd uzavrel, že v konkrétnom prípade hodnota odmeny a nákladov žalobcu priamo vyplývala z daných okolností (jedná sa teda o výnimku v zmysle ustanovenia § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa), a výhradu žalovaného, že mu nebola dopredu oznámená výška náhrady za služby žalobcu, tak súd nepovažoval za dôvodnú.

30. V konaní vyplynulo, že žalobca disponoval v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o prevode nehnuteľností so sumou 1.000 eur, ktorá mala predstavovať čiastočnú kúpnu cenu (resp. jej časť), v zmysle bodu 3.3 kúpnej zmluvy. Túto sumu 1.000 eur žalobca neskôr poukázal predávajúcemu z kúpnej zmluvu, ako zmluvnú pokutu (resp. jej časť) vyplývajúcu z bodu 3.3. Súd uzavrel, že tento postup žalobcu bol v súlade s ustanovením bodu 4.1. zmluvy o dôverníckej správe, preto nemohol ani túto sumu nemohol zohľadniť žalovanému ako časť pohľadávky uplatnenej žalobcom, nakoľko dohodnutá zmluvná pokuta nevyplývala zo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale zo vzťahu medzi žalovaným ako kupujúcim z kúpnej zmluvy a predávajúcimi z kúpnej zmluvy.

31. Omeškanie žalovaného s úhradou žalobcom uplatnenej pohľadávky stanovil súd k dátumu 11.09.2015, teda odo dňa ukončenia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (v zmysle ustanovenia všeobecného (JGS Nr. 946/1811 v znení k 26.05.2015)). Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd vychádzal z ustanovenia všeobecného (JGS Nr. 946/1811 v znení k 26.05.2015), podľa ktorého je výška úroku z omeškania 4% ročne z dlžnej sumy.

32. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní mal žalobca úspech v celom uplatnenom nároku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konečnej výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.