Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-116-2014.pdf
PDF · 98.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/116/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. M., G.. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka L. M., G.. XX.X.XXXX, K. Ž. X, C., zast. JUDr. Ján Kic, advokát so sídlom Levočská 2, Košice a otec B. C., G.. XX.X.XXXX, K. I. XX, C., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Mal. V.Á. M., G.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. V.Z. M., G.. X.X.XXXX sumou 100,- € mesačne od 23.10.2013 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 23.10.2013 do 31.3.2015 vo výške 1.155,76 € povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 14,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu od 14,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2013 žiadala, aby zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150,- € mesačne od 1.8.2013 do budúcna. Navrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 14,00 hod. do 18,00 hod. za jej prítomnosti.
Otec so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil. Na jeho výživu bol ochotný prispievať sumou od 80,- do 100,- € mesačne. S navrhovanou úpravou styku súhlasil, avšak od 09,00 hod. prípadne 10,00 hod. do 17,00 hod.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 2.10.2014 navrhol zveriť mal. V. do osobnej starostlivosti matky. Výšku vyživovacej povinnosti upraviť na základe odôvodnených potrieb dieťaťa a s prihliadnutím na príjmy, majetkové pomery na strane povinného rodiča. Styk upraviť vzhľadom na vek, režim a potreby maloletého dieťaťa.
Z výpovede matky súd zistil, že je slobodnou matkou. Po dlhšej známosti s otcom dieťaťa sa jej narodil mal. V., ktorého vychováva sama. Otec dieťaťa nebýval s nimi v spoločnej domácnosti, rozišli sa potom, čo si našiel inú známosť.
Matka býva spolu s rodičmi, poberá rodičovský príspevok a prídavky na maloleté dieťa vo výške spolu 226,- € mesačne. Rodičom na bývanie, stravu neprispieva, nakoľko nemá finančné prostriedky. Finančne je vypomáhajú rodičia.
Mal. V. je v jej celodennej starostlivosti. Výdavky má nasledovné: hypoalergénne mlieko 50,- € mesačne, plienky 65,70 € mesačne, strava 100,- € mesačne, hygienické potreby 20 - 30,- € mesačne, hračky 10
- 15,- mesačne, ošatenie 50,- € mesačne, sporenie 20,- € mesačne, iné aktivity 20 - 30,- € mesačne. Výdavky pre jej osobu strava 50,- € mesačne, mobilný telefón 50,- € mesačne, ošatenie 50,- € mesačne, hygienické potreby 20 - 30,- € mesačne.
Otec na výživu dieťaťa prispieval od septembra 2013. Matka predložila výpisy z účtu, z ktorých vyplýva akou sumou otec na výživu dieťaťa prispieval. Otec sa s dieťaťom stretáva pravidelne každý týždeň, prípadne každý druhý týždeň podľa dohody. Matka mu v styku s maloletým dieťaťom nebráni.
Z výpovede otca súd zistil, že sa presťahoval k rodičom. Na bývanie, stravu má výdavky vo výške 200,- € mesačne, telefón 30,- € mesačne, telefón 30,- € mesačne, cestovné, oblečenie 50,- € mesačne a exekúcie zrážané z platu vo výške 300,- € mesačne. Na výživu dieťaťa prispieval sumou od 30 - 50,- € mesačne podľa finančných prostriedkov. Zamestnaný je v spoločnosti I. A. s príjmom vo výške 500,- € mesačne. S maloletým dieťaťom sa stretáva.
Matka predložila listinné doklady preukazujúce výšku nákladov na mal. V.. Náklady na obuv a oblečenie maloletého v roku 2014 náklady na potraviny za mesiace júl, august 2014, náklady na zdravotné pomôcky, sedačka do auta a rôzne náklady hygienické potreby. Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie 01/2012 do 12/2012 bol vo výške 502,- € netto, za obdobie 01/2013 do 12/2013 vo výške 520,- € netto, za obdobie 01/2014 do 07/2014 vo výške 570,- € netto, za obdobie 08/2014 do 12/2014 vo výške 598,- € netto, za obdobie od 01/2015 do 02/2015 vo výške 598,- € netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.2.2013 do 5.4.2013. Dňa 6.4.2013 bola z evidencie vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa. Menovaná poberá rodičovský príspevok od 1.4.2013 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 203,20 €, prídavok na dieťa od 1.4.2013 v sume 23,52 €.
Z pripojených listinných dokladov bolo preukázané, že otec zaplatil matke na výživnom na maloleté dieťa v mesiaci september 2013 vo výške 30,- €, november 2013 vo výške 40,- €, november 2013 vo výške 40,- €, december vo výške 50,- €, január 2014 vo výške 30,- €, apríl 2014 vo výške 30,- €, máj 2014 vo výške 30,- €, júl 2014 vo výške 40,- €, august 2014 vo výške 50,- €, október 2014 vo výške 30,- €, október 2014 vo výške 50,- €, december 2014 vo výške 50,- €, január 2015 vo výške 50,- €, február 2015 vo výške 50,- €. Z takto predložených listinných dokladov vyplýva, že otec na výživu dieťaťa za obdobie od 23.10.2013 do 31.3.2015 zaplatil spolu 570,- €.
Otec potvrdil platby na účet matky vo výške 570,- €, ktorými prispel na výživu maloletého dieťaťa.
Matka navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 14,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 14,00 hod. do 18,00 hod. za jej prítomnosti.
Otec navrhol stretávanie sa s dieťaťom od 09,00 hod. do 18,00 hod. v dňoch sobota a nedeľa tak, ako navrhla matka.
Kolízny opatrovník navrhol upraviť styk otca s maloletým dieťaťom s prihliadnutím na jeho vek, režim, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec doposiaľ s maloletým dieťaťom nikdy nebol sám a nevie ako má postupovať v prípade jeho stravovania a potravín, ktoré by mohol dieťa konzumovať. Okrem
toho poukázal aj na to, že otec často mení miesto bydliska, pričom kolízny opatrovník nemá vedomosť o tom, ako býva a aké sú jeho bytové pomery.
Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, otca, ako aj na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Vychádzal zo zárobkových schopností a možností
oboch rodičov, s odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na strane matky a otca dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka zabezpečuje sama starostlivosť o maloleté dieťa, pričom jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na maloleté dieťa. Finančne jej vypomáhajú rodičia, s ktorými býva v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa je v jej celodennej starostlivosti. Otec je od roku 2011 zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom. Pri posúdení pomerov účastníkov a vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa a pritom matky osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne v takom rozsahu akou je zaviazaný otec. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností najmä vzdelania, pracovných aktivít a pracovísk a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si plniť riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 € mesačne na maloleté dieťa je primerané.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu za obdobie od 23.10.2013 do 31.3.2015 vzniklo dlžné výživné v celkovej výške 1.155,76 €. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: alikvotná čiastka za mesiac október 2013 = 8 dní x 3,22 € = 25,76 €, november 2013 = 2 mesiace x 100,- € = 200,- €, rok 2014 = 12 mesiacov x 100,- € = 1.200,- €, rok 2015 = 3 mesiace
x 100,- € = 300,- € spolu 1.725,76 €. Od uvedenej sumy súd odpočítal finančné plnenia zo strany otca vo výške 570,- €. Dlžné výživné takto predstavuje 1.155,76 €.
Dlžné výživné o možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové finančné pomery otca.
Vyživovacia povinnosť bola otcovi stanovená od podania návrhu, t.j. od 23.10.2013. Vykonaným dokazovaním neboli zistené okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bola priznaná vyživovacia povinnosť od 1.8.2013 (§ 77 ods. 2 Zákona o rodine).
Podľa ust. § 25 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi. S prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa a jeho denný režim upravil stretávanie sa otca s dieťaťom každý párny týždeň v sobotu a nedeľu v čase od 14,00 hod. do 18,00 hod.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.