Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-96-2014.pdf
PDF · 83.04 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/96/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o A. J., G.. X.X.XXXX, K. F. U., na návrh matky M. J., G.. XX.X.XXXX, E. K. Z. - Z., I. Č.. XXX/XX, O. K. C., J. Č.. XX (F. Q. Q.), zastúpenej JUDr. Ivanou Semanovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Bačíkova č. 8, za účasti otca M. J., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. - Z., I. Č.. XXX/XX, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Návrh matky na úpravu práv a povinností z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka v čase, keď oprávnená bola maloletá dňa 6.5.2014 požiadala Okresný súd Košice - okolie o zverenie A. do jej osobnej starostlivosti a o určenie výživného zo strany otca vo výške 30 % životného minima - 27,13 Eur mesačne.
Okresnému súdu Košice I bol spis postúpený z dôvodu miestnej príslušnosti dňa 19.6.2014. Na pojednávanie nariadené na deň 8.10.2014 sa ani jeden z rodičov nedostavil.
A. dňa 1.1.2015 dovŕšila plnoletosť. Na pojednávaní dňa 8.4.2015 sa odmietla k návrhu matky pripojiť.
Otec súhlasil so zverením maloletej matke, avšak s určením výživného za obdobie, kým boli manželmi nesúhlasil. Uviedol, že spolu s manželkou boli posudzovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako rodina a poberali spolu dávku sociálnej pomoci.
Kolízny opatrovník v čase, keď oprávnená bola maloletá odporučil súdu dieťa zveriť matke a výživné zo strany otca určiť s prihliadnutím na potreby maloletej a na finančné možnosti a schopnosti otca.
Z výpovede matky oprávnenej súd zistil, že nežije s otcom ich dcéry už asi rok. Opustila spoločnú domácnosť, pretože už nedokázala znášať jeho psychické a fyzické týranie. Jej manžel bol veľmi žiarlivý. Problémy sa začali pred šiestimi rokmi a trvajú stále. Nechcel, aby pracovala, aj keď tvrdil, že by bolo dobré, keby išla do práce, ale keď si našla zamestnanie, už boli doma veľké problémy. Nedalo sa to už zvládnuť a preto sa odsťahovala ku svojej kamarátke do Košíc. Odkedy spolu nežijú, na dcéru prispieval nepravidelne sumou 20,- Eur mesačne. Posielal matke len rodinné prídavky, iné výživné
neplatil. Okrem dcéry A. majú spolu ešte dve dospelé deti Q. a M.. Dospelý syn M. žije so svojou priateľkou a s ich spoločným dieťaťom u otca a dcéra Q. žije u svojho priateľa.
A. chodila do 3. ročníka na SOU na Alejovej ulici v Košiciach, učila sa za cukrárku. Nechodila na obedy v škole, matka zabezpečovala jej celodenné stravovanie doma. Takisto jej zabezpečovala ošatenie, obuv a hygienické potreby. Na oblečenie pre dcéru mohla kupovať len nevyhnutné veci. Občas jej dávala vreckové, pretože už má ten vek, kedy často chcela byť s kamarátkami vonku. Vo voľnom čase sa venovala internetu, alebo kamarátkam. Učila sa priemerne. Do školy chodila MHD, za mesačný cestovný lístok platila 10,- Eur. Na začiatku školského roka sa platili poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu 20,- Eur.
Matka spolu s dcérou žila v podnájme u kamarátky, ktorej prispievala sumou 10,- Eur až 15,- Eur.
Zamestnala sa na dohodu v Košiciach na Krivej ulici v bistre, kde mesačne zarobí 50,- Eur až 70,- Eur. Môže odpracovať len 50 hodín mesačne. V čase, keď bola vydatá, nepoberala dávku sociálnej pomoci.
Zo spisu Okresného súdu Košice - okolie č. 19P/299/2014 súd zistil, že manželstvo rodičov oprávnenej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. 19P/299/2014-75 zo dňa 17.12.2014. Na čas po rozvode bola A., vtedy ešte maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo pre dieťa určené výživné vo výške 30 % životného minima - 27,13 Eur.
Otec oprávnenej potvrdil, že je pravdou, že už s matkou ich dcéry nežije v spoločnej domácnosti a ich dcéra to veľmi zle znáša. Spolu s jej matkou boli so A. u psychológa, ktorý jej dohováral, aby trošku zmenila svoje správanie. Najväčšia chyba, ktorú A. robí je to, že prestala navštevovať školu. Bola upozornená aj zástupkyňou riaditeľky školy, že sa učí celkom dobre a že nie je dôvod na to, aby sa obávala, že školu neukončí, ale že samozrejme musí chodiť do školy. Otec jej povedal, že jej bude prispievať na cestovné, pretože od 17.12.2014 dcéra býva so súhlasom svojej matky u neho, matka mu povedala, že už výchovu dcéry nezvláda. A. odmieta chodiť do školy a stáva sa, že večer odíde a vráti sa domov len ráno. Keď sa jej otec pýta, kde bola, tak povie, že bola u kamarátky. Bojí sa o dcéru, ale sám ju tiež nezvláda. Otec tvrdil, že sa s matkou oprávnenej dohodol, že zo sociálnej dávky, ktorú ešte stále poberajú ako rodina vo výške 130,- Eur nebude platiť matke oprávnenej nič.
Otec oprávnenej býva vo Valalikoch, 105,- Eur mesačne platí za plyn; 89,- Eur platí za elektrickú energiu; 27,- Eur za vodu a za nájomné platí 10,- Eur. Kúri plynom, má gamatky, ktoré majú veľkú spotrebu. Žije v spoločnej domácnosti so svojím synom a s jeho rodinou. Aj syn aj jeho manželka požiadali o poskytnutie dávok sociálnej pomoci.
Oprávnená A. oznámila súdu, že sa nepripája k návrhu svojej matky na určenie výživného za obdobie od mája/2014 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva jej rodičov, pretože tak, ako jej pomáhala matka a poskytovala jej výživné, aj otec jej pomáhal, ak to potrebovala.
Podľa ust. § 94 O.s.p. v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať.
Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd návrh matky zamietol, keďže oprávnená sa po dovŕšení plnoletosti k návrhu svojej matky nepripojila. Tvrdila, že aj v čase, keď žila u matky, jej na jej potreby prispieval aj otec.
Dosiahnutie plnoletosti má ten následok, že v konaní podľa ust. § 176 O.s.p. sa môže konať len do dovŕšenia plnoletosti o nárokoch maloletého dieťaťa, v konaní už vystupuje samo dieťa (odpadá zastúpenie kolíznym opatrovníkom). Aj plnenie dávok výživného, ktoré boli splatné za dobu jeho neplnoletosti, je treba stanoviť - určiť, priamo dieťaťu.
Z toho vyplýva, že ak A. nežiada o výživné za čas do rozvodu manželstva, musel súd návrh matky zamietnuť.
Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa v priebehu konania o výživnom nemá však ten dôsledok, že by matka prestala byť účastníčkou konania pokiaľ ide o prejednanie výživného na dieťa za obdobie do jeho plnoletosti a má preto právo sa proti rozhodnutiu o týchto dávkach odvolať.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo sa začať i bez návrhu. preto napriek tomu, že právna zástupkyňa matky si uplatnila trovy právneho zastúpenia, súd je ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.