Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27CbZm-6-2009.pdf
PDF · 120.37 KB
Case nature
Area
Subarea
27CbZm/6/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Magdalénou Korčákovou v právnej veci žalobcu: Y.. W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX I., právne zastúpeného: JUDr. Marcel Jurko PhD., Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ K. M., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX S., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Štefek, advokát, Škultétyho 1, 831 04 Bratislava, 2/ TUTOVKA, s.r.o., Južná trieda 125, 040 01 Košice, IČO: 36 214 965, v konaní o zaplatenie 29.874,52 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice I, pod číslom konania 31Zm/61/2006 dňa 28.11.2008 ponecháva v platnosti voči žalovanej v 1. rade.
Konanie voči žalovanému v 2. rade zastavuje.
O trovách námietkového konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.
Štátu trovy konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 29.11.2006 žiadal, aby súd vydal zmenkový platobný rozkaz a uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi 900.000,- Sk so 6% úrokom od 15.11.2006 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 3.000,- Sk a nahradiť trovy konania.
Okresný súd Košice I dňa 28. 11. 2008 vydal zmenkový platobný rozkaz pod číslom konania 31Zm/61/2006-45, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby do 3 dní odo dňa doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 900.000,- Sk, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 900.000,- Sk od 15. 11. 2006 do zaplatenia. Odmenu vo výške 1/3 percenta zo sumy 900.000,- Sk, t.j. 3.000,- Sk a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 61.136,- Sk, alebo aby v tej istej lehote podali odôvodnené námietky na tomto súdu, v ktorých uvedú všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú.
Proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaná v 1. rade podala včas námietky, v ktorých uviedla, že zmenku nikdy nevystavila, nepodpísala a vôbec ju ani nevidela. Poukázala na to, že 22. 8. 2006 uzatvorila so žalobcom dohodu o vystavení zmenky na zabezpečenie pohľadávky. Táto pohľadávka vznikla tak, že od majiteľa zmenky kupovala nehnuteľnosť ako od podielového spoluvlastníka v podiele 1 k celku. Druhým predávajúcim bola sestra žalobcu B.. X. Š.. Dňa 7. 6. 2006 uzatvorila so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva a/ stavby: súpisné č. XXXX, Q. XXX
- U. Q. M. C. M. Č.. XXXX C. P. C. XX , b/ pozemkov: parcela Č.. XXXX, Q. M. H. L. A. XXX B.X a parcela č. XXXX, Q. M. H. M. X. C. L. A. XXX B.X, na ktorom je postavený rodinný dom z bodu a/, nachádzajúce sa v katastrálnom území O., obec I. - W., okres I. Y., zapísané v LV č. XXXXX, Správa katastra I.. Dňa 22.8.2006 bola v I. kde sa so žalobcom na notárskom úrade podpisovali rôzne listiny smerujúce k naplneniu kúpnej zmluvy - zriadenie záložného práva návrh na vklad záložného
práva, čestné prehlásenie o zaplatení časti kúpnej ceny a pod. Z notárskeho úradu sa presunuli do kancelárie jeho právneho zástupcu, kde jej a zmenečnému ručiteľovi v zastúpení konateľom M.. W. D. žalobca oznámil, že podá návrh na vklad vlastníckeho práva na kataster v Košiciach len vtedy, ak mu zaplatí ešte sumu 900.000,- Sk mimo sumu dohodnutú v kúpnej zmluve. Táto suma mala predstavovať navýšenie kúpnej ceny mimo kúpnu zmluvu preto, že sa kúpa nehnuteľnosti preťahovala z dôvodu meškania vybavenia hypotekárneho úveru. Pretože žalobca na vyplatení sumy 900.000,- Sk trval a ona sa chcela urýchlene stať vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej mala mať následne sídlo spoločnosť TUTOVKA s.r.o., súhlasila s vyplatením uvedenej sumy žalobcovi. Z dôvodu, že v tom čase nedisponovala takou sumou a všetky svoje prostriedky investovala do zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny, a žalobca trval na zabezpečení svojej pohľadávky zmenkou, preto dňa 22. 8. 2006 na žiadosť žalobcu bola spísaná dohoda o vystavení zmenky, avšak ona nedisponovala žiadnym výtlačkom kúpnej zmluvy. Podľa čl. l tejto dohody - vystaviteľ zmenky vystaví dnešného dňa v Košiciach vlastnú zmenku na zmenkovú sumu 900.000,- Sk pre majiteľa zmenky, ktorú avaluje zmenečný ručiteľ.
Tvrdila, že nikdy zmenku na základe tejto dohody nevystavila, nepodpísala a nedala nikomu plnú moc na jej podpísanie. Zmenku nikdy nevidela. Dôvodila tiež, že jej záväzok ako vystaviteľa vyššie uvedenej zmenky voči žalobcovi zanikol v celom rozsahu. So žalobcom bola po spísaní dohody o vystavení zmenky v telefonickom kontakte. Informovala ho, že zháňa peniaze tých 900.000,- Sk na čo on reagoval že dobre, ešte počká a že návrh na vklad /na prevod vlastníckeho práva na ňu ako kupujúcu/teda ešte nepodáva a ubezpečoval ju, že návrh na vklad nepodá. Dňa 25. 9. 2007 žalobca písomne odstúpil od kúpnej zmluvy spolu s predávajúcou B.. Š..
Poukázala nato, že v článku 2. Dohody o vystavení zmenky je uvedený účel zmenky, zabezpečenie peňažného záväzku vystaviteľa ako dlžníka voči majiteľovi zmenky ako veriteľovi. Právny titul, dlh nie je v tomto článku špecifikovaný preto, že dlh mal byť peniaze navyše popri kúpnej cene dohodnuté v kúpnej zmluve na ruku žalobcu. Keďže žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil, zanikol aj titul zabezpečenia zmenkou dlh v sume 900.000,- Sk, ako peniaze na ruku mimo kúpnej ceny, lebo k predaju nehnuteľnosti nedošlo.
Namietala tiež, že žalobca ako majiteľ zmenky napriek zániku titulu, ktorý zmenka zabezpečovala nedodržal postup podľa ustanovení Zmenkového zákona, pred podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, čím zmeškaním lehoty stratil svoje práva a prípadného postihu voči vystaviteľovi zmenky. Podľa textu návrhu usudzuje, že sa má jednať o vlastnú zmenku na zmenkovú sumu 900.000,- Sk, zročnosť určená na určitý deň 14. 11. 2006, ktorú avalovala spoločnosť TUTOVKA s.r.o. a zmenka nemá doložku „bez protestu“. Preto uplatňuje námietky nedodržania ustanovení Zmenkového zákona. Žalobca ako vystaviteľ zmenky nikdy zmenku nepredložil na prijatie, platenie zmenky zročnej v určitý deň musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z dvoch nasledujúcich dní, pričom žalobca zmenku na platenie nikdy nepredložil. Podmienkou postihu však je odopretie prijatia alebo platenia, čo sa musí zistiť verejnou listinou - protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie. Protest pre neplatenie musí byť urobený , ak ide o zmenku zročnú určitého dňa. Následne majiteľ zmenky musí dať správu o odopretí prijatia alebo platenia vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu. Zmeškaním lehôt určených na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie stráca majiteľ svoje práva proti indosantom vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným, okrem prijímateľa. Majiteľ zmenky zmenku na platenie nepredložil, ak by bola odmietnutá nepodal v zákonnej lehote protest preto zmeškaním lehôt stratil svoje práva na postih.
Podľa § 175 ods. l O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový / šekový/ platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do 3 dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Zmenkový /šekový/ platobný rozkaz musí sa doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
Podľa § 175 ods. 3 O.s.p., ak odporca podá včas námietky, samosudca nariadi na ich prejednanie pojednávanie, na námietky podané neskôr však už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový /šekový/ platobný rozkaz ponecháva v platnosti, alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že na prejednanie včas podaných námietok platí tzv. koncentračná zásada, to znamená, že súd prihliada len na námietky, ktoré sú uvedené v trojdňovej lehote určenej na poddanie námietok. V konaní už nemožno uplatniť ďalšie námietky. Námietky je potrebné nielen uplatniť, ale ten kto podáva námietky musí preukázať aj to čo tvrdí. Keďže žalovaná v 1. rade podala včas námietky, súd na ich prejednanie nariadil pojednávanie.
Rozsudkom zo dňa 10.9.2013 č. k. 27CbZm/6/2009-309 zo dňa 10.9.2013 súd zmenkový platobný rozkaz vydaným Okresným súdom Košice I, pod číslom konania 31Zm/61/206 zo dňa 28.11.2008 ponechal v platnosti voči žalovanej v 1. rade zastavil, konanie voči žalovanej v 2. rade, žalovanej v l. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy námietkového konania 1.962,84 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a štátu trovy konania nepriznal.
Krajský súd Košice uznesením zo dňa 21.1.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.
Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie zmenečnej sumy vo výške 29.874,52 EUR.
V konaní žalobca predložil originál vlastnej zmenky vystavenej žalovanou v 1. rade dňa 22. augusta 2006, ktorú podpísala, zaviazala sa za túto zmenku zaplatiť K. M., S. X, O. Y.. W.C. A., V. XX, I. 900.000,- Sk. Zmenka je splatná 14. 11. 2006. Na zmenke je uvedená doložka „bez protestu“. Jedná sa o vlastnú zmenku. Zmenka je avalovaná spoločnosťou TUTOVKA s.r.o., Južná trieda 125, Košice, IČO: 36 214 965.
Zmenka je cenný papier prevoditeľný rubopisom, s ktorým sú späté práva zmenečného veriteľa na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej.
Pre platnosť zmenky sú zákonom predpísané predpoklady a náležitosti, pričom absencia niektorej z nich znamená neúčinnosť.
Náležitosť vlastnej zmenky upravuje § 75 zákona číslo 191/1950 Zb. podľa ktorého ustanovenia, vlastná zmenka obsahuje označenie že ide o zmenku pojatú do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaje o zročnosti, údaj miesta kde sa má platiť, meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Zákon teda nevyžaduje žiadnu identifikáciu vystaviteľa zmenky, ale stačí jeho podpis.
Z obsahu zmenky jednoznačne vyplýva, že zmenečník sa zaviazal zaplatiť zmenku svojim podpisom na zmenke, čím zmenku akceptoval a vznikol mu zmenkový záväzok.
Žalovaná v 1. rade namietala, že zmenku nepodpísala. Vzhľadom na námietku, že zmenku nepodpísala súd vo veci nariadil znalecké dokazovania znalkyňou z odboru písmoznalectva ručné písmo B.. Q. C..
Znalkyňa vo svojom posudku č. 2/2013 konštatuje, že pri jej skúmaní sporného podpisu a porovnávacích podpisov použila analýzu zvláštnej roviny skúmania (analýza tvarovania a technika vyhotovenia jednotlivých častí podpisov a ich menších celkov) a všeobecnej roviny skúmania. Závery skúmania boli stanovené na základe identifikačnej hodnoty zistených znakov, z technických prostriedkov bol použitý mikroskop značky STEMI DV4. Fotodokumentácia bola vyhotovená pomocou multifunkčného zariadenia HP officejet Pro 8500A. Na skúmanie bol predložený nacvičený nečitateľný sporný podpis /čitateľná je len iniciála, ktorá je vyhotovená kurzivným písmom „P“), vyhotovený dňa 22.8.2006 k priezvisku M. spontánnym spôsobom. V podpise neboli zistené znaky, ktoré by nasvedčovali technickému, respektíve mechanickému falšovaniu. Sporný podpis vyhovuje podmienkami kladeným na písmoznaleckú expertízu. Na vzájomné porovnanie so sporným podpisom bolo predložené dostatočné množstvo ukážok podpisov, ktoré sú vyhotovené k priezvisku M.. Ide o podpisy vyhotovené ako nacvičené nečitateľné, ale aj ako necvičené čiastočne čitateľné, vyhotovené variabilným spôsobom, ktoré pochádzajú z rokov 2000, 2001, 2004, 2006, 2007, 2009, 2010. Len jeden porovnávací podpis, ozn. PM č. 6/2-13, je vyhotovený k priezvisku a menu - M. K.. Na vzájomné porovnanie so sporným popisom,
v tomto konkrétnom prípade vyhovujú všetky porovnávacie podpisy, okrem podpisu pochádzajúceho z roku 1997, označeného PM č. 1 / 2 - 13, ktorý je textový, t.j. druhovo nezhodný so sporným podpisom. V závere znalkyňa konštatuje, že sporný podpis obsiahnutý na zmenke z 22. 8. 2006 vyhotovený k priezvisku M., ozn. SM č. 1 / 2 - 13, je pravým podpisom K. M.U.. Súd preto neuveril obrane žalovanej že nepodpísala vlastnú zmenku.
Pokiaľ ide o druhú námietku o predložení resp. nepredložení zmenky k plateniu, že nebol vykonaný protest zmenky je potrebné uviesť nasledovné:
Podľa článku I. § 38 ods. l Zákona číslo 191/1950 Zb., zmenku zročnú v určitý deň alebo určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní.
Podľa článku II. § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku okrem iného o platení /§§ 38 až 42/.
Predloženie zmenky k plateniu /§38/ má vo vzťahu k priamemu dlžníkovi zo zmenky charakter jednoduchej výzvy k zaplateniu zmenky, nie je teda úkonom zachovaným. Prípadným nepredložením zmenky k plateniu v príslušnej lehote sa veriteľ nezbavuje práva domáhať sa uspokojenia práv zo zmenky a to ani súdnou cestou. Z tohto hľadiska má podanie žaloby, prípadne doručenie žaloby na zaplatenie zmenky účinky prezentácie zmenky k plateniu.
Podľa 46 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového, doložka pripojená vystaviteľom na zmenke je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke. Predmetná zmenka bola vystavená vystaviteľom s doložkou bez protestu, preto nebolo potrebné vykonať protest predmetnej zmenky pre uplatnenie práva proti žalovaným.
Žalobcovi patria všetky práva postihu podľa § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona.
Žalovaná namietala, že jej záväzok ako vystaviteľa zmenky voči žalobcovi zanikol v celom rozsahu poukazujúc nato, že so žalobcom bola po spísaní dohody o vystavení zmenky v telefonickom kontakte. Informovala ho, že zháňa peniaze na tých 900.000,- Sk načo žalobca reagoval, že dobre ešte počká že návrh na vklad /na prevod vlastníckeho práva na ňu ako kupujúcu / teda ešte nepodáva. Dňa 25.9.2007 žalobca písomne odstúpil podľa žalobcu platne od kúpnej zmluvy spolu s predávajúcou B.. Š..
V čl.2 Dohody o vystavení zmenky je uvedený účel zmenky - zabezpečenie peňažného záväzku vystaviteľa ako dlžníka voči majiteľovi zmenky ako veriteľovi. Právny titul, dlh, nie je v tomto článku špecifikovaný, pretože dlh mal byť peniaze navyše popri kúpnej cene dohodnutej v kúpnej zmluve na ruku žalobcu. Keďže žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil zanikol aj titul zabezpečenia zmenkou dlh v ume 900.000,- Sk ako peniaze na ruku mimo kúpnej ceny lebo k predaju nehnuteľnosti nedošlo.
Žalobca tvrdil, že dôvodom na vystavenie zmenky bola skutočnosť, že pán Dr. D., ktorý bol majiteľom firmy TUTOVKA ho požiadal o finančnú pomoc, t.j. o poskytnutie 900.000,- Sk pre žalovanú v l. rade, ktorému ich odovzdal. Pred poskytnutím týchto prostriedkov sa spísala dohoda o vystavení zmenky na zabezpečenie pohľadávky a pani M. pricestovala po dohode s D. z Bratislavy a bola o všetkom informovaná. Po vystavení dohody o vystavení zmenky podpísala aj zmenku a v kancelárii Dr. W. bola odovzdaná Dr. D. príslušná finančná čiastka za prítomnosti pani M.. Zmenka nesúvisí s kúpno- predajnou zmluvou, ktorú uzavreli so žalovanou v l. rade. Ak by súvisela bol by urobený dodatok ku kúpnej zmluve zvýšený o 900.000,- Sk a to nie je v dohode o vystavení zmenky uvedené. Tvrdil, že pán D. ho informoval, že firma TUTOVKA má 10.000.000,- Sk na účte, čo aj dokladoval a že pani M. bude mať nehnuteľnosť, tak zmenka bola dostatočne zabezpečená, keďže zmenku avalovala firma TUTOVKA.
Žalovaná vo svojej výpovedi tvrdila, že žalobcu nepoznala zoznámil ju s ním Dr. D., ktorý bol rodinný priateľ. Jej bývalý druh Y.. W. A. bol tichým spoločníkom TUTOVKY, ktorú vlastnil Q.. D. a mali záujem zakúpiť nehnuteľnosť od žalobcu. Ona bola ta, ktorá mala možnosť a chcela im pomôcť vybaviť hypotekárny úver. Prvýkrát sa stretla so žalobcom keď podpisovala kúpnopredajnú zmluvu, inak celú vec vybavoval Dr. D., ktorý mal jej plnú moc. Vzhľadom k tomu, že došlo k navýšeniu kúpnej ceny
predmetnej nehnuteľnosti a došlo to v čase, že sa mal dať návrh na povolenie vkladu a suma 3.600.000,- Sk bola hypotéka a 1.500.000,- Sk bola záloha. Tvrdila, že má dojem, že Dr. D. a jej druh vyplatili celú kúpnu cenu tejto nehnuteľnosti ale vzhľadom k tomu, že došlo k navýšeniu ceny nehnuteľnosti o 900.000,- Sk došlo k tomu, že sa spísala dohoda o vystavení zmenky. Nemá vedomosť o tom, aby žalobca sumu 900.000,- Sk požičal Dr. D.. Uviedla, že s ňou žalobca vôbec nejednal iba s pánom D. a dohodu o vystavení zmenky ako aj zmenku podpísala z hlúposti pre dôveru v pána D.. S ňou žalobca vôbec nejednal iba s pánom D. a keď niečo bolo treba, tak zavolal jej druhovi a ona tam bola iba kvôli hypotéke a podpisu.
Vypočutý svedok Y.. W. H.Ý. vo svojej výpovedi pred Okresným súdom v Trnave dňa 13.11.2014 uviedol, že žalovaná je jeho družkou a pokiaľ ide o TUTOVKU s.r.o. nie je konateľ ani majiteľ. Zmenku nevidel iba sa sťažovala družka, že ju podviedol nejaký právnik. Pri podpisovaní zmenky nebol prítomný ani nevie za akých okolností k tomu došlo. Spochybnil podpis žalovanej, pretože nebol dôvod, aby takúto zmenku podpísala. Určite on by nedal súhlas na podpísanie takejto zmenky. O tej zmenke vie len sprostredkovane, žalovaná išla podpísať kúpne zmluvy na dom a nie zmenky. Meškal prevod s kúpnou cenou a prišiel p. A. s nejakou neopodstatnenou zmenkou, podotkol, že žalovaná v l. rade zaplatila kúpnu cenu teda časť kúpnej ceny v hotovosti a časť formou hypotekárneho úveru. Keď banka naháňala, prečo to nie je zavkladované on splácal za žalovanú v l. rade hypotékarny úver, tak prišlo k tomu sporu a v súvislosti so zmenku si na to najala právnika a viac o tom nevie. Po doplnení otázok právnym zástupcom žalovanej svedok vo svojej výpovedi 9.2.2015 uviedol, že žalovaná je jeho družka. V spoločnosti TUTOVKA s.r.o. nie je konateľ ani majiteľ. Žalobcu osobne nepozná, je to osoba ktorá mala predať budovu jeho družke, v ktorej malo byť sídlo firmy TUTOVKA v Košiciach. Samotná zmenka podľa neho nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko družka nemala prečo také niečo podpisovať a nemal z čoho vzniknúť taký dlh voči jej osobe. Žalovaná bola v Košiciach kupovať budovu za účelom ďalšieho prenájmu firme TUTOVKA s.r.o.. Tento obchod dohadoval D. a keďže chcel použiť časť peňazí na rekonštrukciu budovy tak, ho prehovoril nech na časť budovy vybaví úver, ktorý by následne firma splácala. Úver sa vybavil, dohodol, pri samotnej kúpe a podľa jeho vedomosti žalovaná mala podpisovať len kúpnopredajnú zmluvu na zavkladovanie na kataster, ako aj dokumenty voči banke OTP. Pri rokovaniach mu volali pán D. a ešte nejaké osoby, že by majiteľ potreboval ešte navýšiť cenu. Povedal mu, že mu teraz viac nedá, pretože už predtým dal do TUTOVKY dosť peňazí, ktoré pokrývali aj časť prestavby predmetnej budovy, s ktorou započal už v nájomnom vzťahu s A.. Pri podpise zmluvy mal časť kúpnej ceny A. splatenú hotovosťou, zvyšnú čas hypotekárnym úverom a doplatok ktorý vznikol posledným navyšovaním kúpnej zmluvy si mal dohodnúť A. s D. ako pôžičku, prípadne doplatok z predchádzajúceho nájomného vzťahu TUTOVKY s A., nakoľko disponoval s celou kúpnou cenou a keďže chcel časť znovu investovať do obnovy budovy, mal si to riešiť vo vzťahu s A. o čom ho informoval telefonicky s tým, že či mu bude môcť v prípade problémov v priebehu pár týždňov pomôcť. Prisľúbil mu obvyklým spôsobom, t. z. jeho investíciou prostredníctvom jeho družky a on ako TUTOVKA s.r.o. vystavením zmenky v prospech žalovanej. Po dohode s D. mali riešiť v nájomnom vzťahu, ktorý predchádza kúpnopredajné zmluvy a pokračovaním tejto nájomnej zmluvy mala TUTOVKA splácať hypotekárny úver, čo po niekoľkých mesiacoch prestala. Do vypovedania zmluvy on splácal splátky. O tom, že je problém so žalobcom a nedoriešeným zavkladovaním sa dozvedel až po výzve OTP banky a družka si to riešila pomocou právnikov. Až do odvolania zmluvy OTP bankou on vkladal splátky za ňu. Je nelogické, aby na ňu bol ešte viazaný ďalší finančný záväzok, nakoľko ona bola investorom do firmy TUTOVKA s.r.o.. So žalobcom sa snažil naviazať kontaktovať aj docestoval do Košíc, ale nestretol sa s ním. Celé to považuje za nezmysel a podvod voči žalovanej. Pri podpisovaní zmenky nebol prítomný, nevie za akých okolnosti k tomu došlo. Pochybuje, že by takúto zmenku podpísala žalovaná a nebol dôvod aby takúto zmenku podpísala. On bol s deťmi a žalovaná bola podpisovať kúpne zmluvy. Ak by bol pri tom on, nikdy by to nepodpísal. Nebol by dal ani súhlas na jej podpísanie. Nebol dôvod na jej podpis a D. v deň popisu kúpnych zmlúv mu volal či mu bude vedieť pomôcť s dotáciou na firmu a to nemá nič s kúpnou cenou. Pokiaľ ide o TUTOVKU pár mesiacov predtým bola v prenájme. Stále potrebovali ďalšie investície na softvér na nové pobočky, jedna stála okolo 600.000,- Sk. Riešilo sa to krátkodobými pôžičkami, ktoré vystavovala vždy TUTOVKA na žalovanú, aby mal istotu, že investície budú raz vrátené jeho deťom. Preto aj keď mu volali pri odpise danej zmluvy mohla vzniknúť ta situácia, že v priebehu mesiaca zadotuje firmu obvyklým spôsobom s tým, že vystaví ďalšiu zmenku v prospech žalovanej. V žiadnom prípade nemala žalovaná dôvod nič podpisovať. Žiadny taký dlh nevznikol a z nepochopiteľných dôvod OTP banka vypovedala zmluvu. Zmenka nemala mať žiaden vzťah s obchodom, t.j. so samotnou kúpou nehnuteľnosti, a to že existuje nejaká zmenka sa dozvedel až pri probléme s vkladom OTP banky čoho následkom OTP banka vypovedala zmluvu. Na zmenke ako
vystaviteľ mal byť uvedený D., taká bola dohoda, nakoľko pred týmto obchodom dostával všetky peniaze od žalovanej práve cez zmenky do TUTOVKY obdobným spôsobom. Teda žalovaná bola oprávneným zo zmenky a TUTOVKA bola vždy aj vystaviteľom a avalom. Dokonca jednu zmenku na sedem miliónov našla doma. Sporná zmenka bola takto vystavená bez jeho vedomia a určite bez vedomia žalovanej, lebo budovu kupoval za účelom, aby mala nejakú istotu a nie aby mala takúto neistotu. Považuje to celé za špekuláciu žalobcu, nakoľko si je vedomý, že už počas predchádzajúceho nájmu TUTOVKA investovala do budovy a počas prenájmu pokračovala v investíciách a rozvíjala činnosť v budove.
Svedok tvrdil, že tichým spoločníkom TUTOVKY bol prostredníctvom investícii, ktoré do firmy vkladal cez družku s tým, že na jednotlivé platby jej vystavoval zmenky p. D.. Keďže zmenil sídlo firmy z Južnej triedy na Nerudovu v Košiciach, tak ho poprosil p. D., či nechce tú budovu kúpiť. S tým on súhlasil s podmienkou, že budova bude kúpená na fyzickú osobu, t.j. žalovanú. Kúpnu cenu mal v tom čase celú k dispozícii, avšak pán D. potreboval časť požičať na ďalšiu investíciu do firmy s čím s ohľadom na vtedajšie pomery súhlasil za podmienky, že zvyšok kúpnej ceny sa vyrieši hypotekárnym úverom, ktorý bude splácať žalovaná a v konečnom dôsledku ho do vypovedania splácal. Dlh voči žalovanej nemal vzniknúť a samotná TUTOVKA s.r.o. v tom čase bola v rozvoji a práve investovala dosť peňazí do nových pobočiek a úpravy samotného sídla. Uviedol, že pamätá nato, že D. mu volal, že by potreboval ďalšiu investíciu do firmy, nakoľko vzniklo nejaké navýšenie ceny. Ale keďže nemal dostatok peňazí čo by pokrylo aj to navýšenie tak povedal, že ďalšie peniaze mu v priebehu mesiaca zase dodá obvyklým spôsobom prostredníctvom žalovanej a tá nech odíde z Košíc s podpísanými zmluvami a keď potrebuje niečo so žalobcom riešiť, nech si to rieši prostredníctvom nájomného vzťahu, ktorý mala TUTOVKA so žalobcom. Mal vedomosť, že žalovaná zmluvy podpísala a čakalo sa len na zavkladovanie. Pri samotnej kúpe mal v rezerve p. D. odhadom trojnásobok sumy 900.000,- Sk s tým, že požadoval ďalšie peniaze na rozvoj firmy. Mal prísľub ďalšej investície cez žalovanú v krátkom čase. Navrhol D., aby žiadosť A. o zvýšenie kúpnej ceny vyriešil zmenkou viazanou k predchádzajúcemu právnemu vzťahu medzi TUTOVKOU a A.. V tom čase malo ísť o krátkodobé preklenutie s tým, že on tu zmenku bude kryť. Žalovaná ako vystaviť zmenky v tom nemala žiadnym spôsobom figurovať v tej spornej zmenke. Je to podvod zo strany žalobcu a TUTOVKY. Tvrdil, že ak žalovaná išla do Košíc podpisovať zmluvu o kúpe nehnuteľnosti a doklady súvisiace s touto kúpou musela táto zmenka súvisieť iba s týmito dokladmi, ktoré v tento deň podpisovala.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že námietky, ktorými sa žalovaná ako dlžníčka bráni zaplateniu zmenky, ktorú sama vystavila a zaviazala sa na jej zaplatenie v tam stanovenom termíne nie sú dôvodné.
Zmenka je cenným papierom v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníka.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými. Nie sú závislé na žiadnom záväzkovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Podľa zákona zmenkového a šekového je súd oprávnený skúmať len to či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.
Žalovaná sa v konaní bránila námietkou ktorá mala podklad v kauzálnom vzťahu. tvrdiac, že odpadol dôvod pre ktorý zmenka bola vystavená. Tvrdila, že zanikol kauzálny vzťah ktorý smeroval ku kúpe nehnuteľnosti z dôvodu odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy. Namietala oprávnenosť vymáhania zmenkovej sumy s poukazom na splnenie dlhu respektíve zániku kauzálneho vzťahu ktorý smeroval ku kúpe nehnuteľnosti z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcom čo nevedela v konaní vierohodne preukázať, keďže voči žalobcovi mala aj iný vzťah v súvislosti s činnosťou TUTOVKY s.r.o.. Tomuto tvrdeniu nesvedčí ani skutočnosť, podľa ktorej žalovaná ako kupujúca podpísala kúpno-predajnú zmluvu so žalobcom a MUDr. X. Š. ako predávajúcimi 6.6.2006. Zmenku podpísala 22.8.2006 a zmenku avalovala spoločnosť TUTOVKA s.r.o.. Vychádzajúc z výpovedi svedka W.. H. možno uveriť žalobcovi, že zmenka nesúvisí s kúpnopredajnou zmluvou ale zabezpečovala poskytnutie sumy 900.000,- Sk
majiteľovi spoločnosti TUTOVKA s.r.o. Dr. D. a teda mala byť garanciou a zárukou za poskytnutie finančnej výpomoci pri zabezpečení úveru žalobcom pre spoločnosť TUTOVKA s.r.o.. V zmysle tvrdení svedka žalovaná bola v Košiciach kupovať budovu a za účelom jej ďalšieho prenájmu firme TUTOVKA s.r.o., ktorý obchod dohadoval Dr. D.. Tvrdil, že tichým spoločníkom TUTOVKY bol prostredníctvom investícii, ktoré do firmy vkladal cez žalovanú s tým, že na jednotlivé platby jej vystavoval zmenky p. D.. Keďže firma zmenila sídlo z Južnej triedy na Nerudovu poprosil ho pán D., či nechce tú budovu kúpiť, s čím súhlasil, že budova bude kúpená na fyzickú osobu, t.j. žalovanú. Kúpnu cenu mal v tom čase celú k dispozícii avšak D. potrebovať požičať časť peňazí na investíciu do firmy s čím súhlasil za podmienky, že zvyšok kúpnej ceny sa vyrieši hypotekárnym úverom, ktorý bude splácať žalovaná. Dlh voči žalovanej nemal vzniknúť , TUTOVKA s.r.o v tom čase bola v rozvoji a práve investovala dosť peňazí do nových pobočiek. Z výpovedi svedka vyplýva, že TUTOVKA s.r.o. potrebovala investície na rozvoj, ktoré poskytoval spoločnosti prostredníctvom žalovanej. Z tohto tvrdenia možno vyvodiť, že žalobca poskytol v zmysle dohody medzi účastníkmi sumu 29.874,52 EUR /900.000,- Sk/ pre TUTOVKU s.r.o. prostredníctvom p.Tomčíka, ktorá je aj zmenkovou sumou, ktorú zmenku žalovaná podpísala a ako avalista TUTOVKA s.r.o .
Súd zároveň poukazuje nato, že pokiaľ by žalovaná dlh splnila respektíve odpadol dôvod vystavenia zmenky bol by žalobca povinný zmenku vydať a v prípade nevydania zmenky po splnení dlhu mala žalovaná spísať protest pre nevydanie zmenky osvedčujúci toto tvrdenie, čo však žalovaná neurobila, teda vznikla fikcia, že na zmenku plnené nebolo.
K tvrdeniu žalovanej, že zmenku podpísala z nevedomosti súd poukazuje nato, že omyl spočívajúci v neznalosti právnych vzťahov zmenkových a šekových, neznalosť práva neospravedlňuje konajúcu osobu. Neschopnosť orientovať sa vo vzťahoch zo zmenky nemôže byť ospravedlnením a nemôže byť chránená. Zásada abstraktnosti zmenky ako cenného papiera nemôže byť prelomená tým, že konajúca osoba by mohla namietať, že konala v omyle nevedomosti. Táto námietka žalovanej preto nemohla byť akceptovaná.
Zmenka je v právnej teórii definovaná ako dokonalý cenný papier ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitosti vzniká priamy bezpodmienečný nesporný abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú sumu. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod /kauzu/ vzniká zo zmenky špecificky právny vzťah, ktorého abstraktný charakter je v tom, že právny dôvod nie je pre jeho existenciu významný ak zo zmenky nevyplýva. Zmenka je záväzkom nesporným úplne k samostatným oddeleným od záväzkového vzťahu, ktorý viedol k jej vzniku. Jej majiteľ nemusí pri jej predložení na platenie ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej dokazovať nič iné než že je majiteľom platnej zmenky. Samotný zmenkový prejav /podpis/ na platnej zmenke stačí teda na to, aby majiteľ zmenky uplatňoval svoj nárok z neho vyplývajúci bez toho, že by musel preukazovať jeho materiálnu kauzu.
Z uvedených dôvodov súd ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice I, č.k. 31Zm/61/2006, zo dňa 28.11.2006, voči žalovanej v l. rade.
V priebehu konania bolo zistené, že žalovaný v 2. rade bol vymazaný z obchodného registra uznesením Okresného súdu Košice I, vložka číslo 1335/V dňa 13.10.2012, na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č. k. 32K/129/2011-117 o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka „ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak“.
Podľa § 19 O.s.p. „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti: inak len ten, komu ju zákon priznáva“.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet súd konanie zastaví.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade bol vymazaný z obchodného registra, ktorým úkonom ako právny subjekt zanikol, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie voči žalovanému v 2. rade vo veci zastavil.
O trovách námietkového konania súd rozhodne v zmysle ust. § 151 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 148 ods. l O.s.p., štát má podľa výsledkov konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov náhrada trov sa proti tomu účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu zmenky žalovanou v 1. rade a znalkyňa vypracovala posudok dňa 25.1.2013. Uznesením zo dňa 18.2.2013 č. k. 27CbZm 6/2009-263 súd priznal znalkyni za vypracovanie posudku odmenu vo výške 590,24 EUR a predbežne vyplatiť z finančných prostriedkov štátu. Žalovanej v 2. rade bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov uznesením č. k. 27CbZm 6/20109-111 zo dňa 17.2.2010 v celom rozsahu. Za daného stavu, vzhľadom k tomu že žalovanej v 1.rade, ktorá pre neúspech vo veci by bola povinná nahradiť trovy štátu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, štátu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, d) súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.